Od roku 1992, a najmä od Summitu Zeme v brazílskom Riu de Janeiro, Západu žije v ustavičnom strachu z “klimatickej núdze”, ktorá zatiaľ ešte nikdy nenastala, ale ktorá sa stala zaklínadlom klimatických alarmistov. Odvtedy Západ – a výlučne iba Západ! – si za svoj hlavný cieľ stanovil zníženie emisií CO2 a ďalších skleníkových plynov.
Teraz je rok 2023 a čas na bilancovanie:
1. Emisie CO2 neprestali rásť a budú rásť aj naďalej.
Od roku 1992 sa emisie CO2 celosvetovo naďalej zvyšujú. Vzhľadom na to, že Čína otvára v priemere dve nové uhoľné elektrárne týždenne a India je zjavne odhodlanejšia ako kedykoľvek predtým pokračovať na ceste hospodárskeho rozvoja, podobne ako aj celý “nezápadný” svet, globálne emisie CO2 budú v dohľadnej budúcnosti naďalej rásť. Zatiaľ neexistuje žiadna cenovo dostupná a lacná alternatíva k fosílnym palivám.
Tento nárast globálnych emisií CO2 však bude pokračovať nech Západ robí čokoľvek, pretože zníženie emisií na Západe bude nadpriemerne kompenzované nárastom emisií vo zvyšku sveta.
2. Podarí sa splniť cieľ Parížskej dohody o globálnom otepľovaní – “zabezpečiť, aby nárast teploty neprekročil 1,5 °C v porovnaní s hodnotami pred priemyselnou revolúciou”?
Dosiahnutie cieľa Parížskej dohody si vyžaduje drastické zníženie emisií CO2. K tomu však nedošlo a k celosvetovému zníženiu emisií CO2 ani nedôjde a cieľ Parížskej dohody nebude dosiahnutý. To je teraz isté. Podľa slov Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) ide o prognózu s veľmi vysokou mierou spoľahlivosti.
3. Podarí sa splniť cieľ EÚ dekarbonizácie do roku 2050?
Ešte extrémnejší ako Parížska dohoda je cieľ EÚ v oblasti dekarbonizácie. Ako už bolo uvedené, aj keby EÚ prestala existovať, globálne emisie CO2 by naďalej rástli. Z tohto pohľadu má znižovanie európskych emisií zmysel len vtedy, ak je súčasťou účinného globálneho rámca, nie národného alebo regionálneho.
“Ísť príkladom” režimom a krajinám na celom svete, ktoré často nenávidia Západ, jednoducho umožňuje týmto krajinám posilniť svoje ekonomiky, zatiaľ čo krajiny, ktoré idú príkladom, sa oslabujú tým, že sa zaväzujú k vážnemu hospodárskemu znevýhodneniu – a pritom ich záväzky nemajú prakticky žiadny čistý vplyv na klímu.
Naozaj veríme, že Čína, Rusko a India dovolia Západu, aby im diktoval hospodárske podmienky a emisie CO2? Medzitým, ako budú hospodársky rásť, budú sa nepochybne tešiť, keď uvidia, ako sa Západ sám oslabuje a ochromuje.
Frans Timmermans, prvý podpredseda Európskej komisie, pravdepodobne najzarytejší extrémista, aký sa dostal k moci v Európe od roku 1945 – jeho šéfom kabinetu je bývalý šéf protijadrovej kampane Greenpeace – neúnavne vydáva opatrenia, iniciatívy a vyhlásenia zamerané na drastické zníženie emisií CO2 v Európe, a to aj za cenu hospodárskej devastácie Európy, za cenu straty slobody a za cenu drastického zvýšenia závislosti Európy od čínskych kovov vzácnych zemín.
Klíma je globálna. Nič z toho, čo Európa a Západ v tejto oblasti dosiahnu, nemá najmenší význam, pokiaľ zníženie emisií nebude globálne.
4. Aké by boli hospodárske dôsledky aj toho najpesimistickejšieho scenára IPCC o globálnom otepľovaní?
Pozrime sa teraz na otázku hospodárskych dôsledkov emisií CO2.
Odborník na klímu a fyzik Steven Koonin, bývalý námestník ministra pre vedu v Obamovej administratíve, vo svojej najnovšej knihe Unsettled uvádza, že aj keby sa naplnil najpesimistickejší scenár IPCC o otepľovaní, globálny hospodársky vplyv by bol zanedbateľný (Unsettled: Dallas, BenBella Books, 2021, kapitola 9, “Apokalypsy, ktoré sa nestanú”, strana 179.)
Vo svojej piatej a poslednej (úplnej) správe IPCC odhaduje, že oteplenie o 3 °C – dvojnásobok cieľa Parížskej dohody – by znížilo globálny hospodársky rast o 3 %. Tri percentá ročne? Nie, 3 % do roku 2100. To predstavuje zníženie globálneho hospodárskeho rastu o 0,04 % ročne, čo je číslo, ktoré je sotva štatisticky merateľné. A to hovoríme o pesimistickom scenári IPCC.
V optimistickejších scenároch bude hospodársky vplyv otepľovania prakticky nulový. IPCC, AR5, pracovná skupina II, kapitola 10 uvádza:
“Pre väčšinu hospodárskych odvetví bude vplyv zmeny klímy v porovnaní s vplyvom iných faktorov malý…. Zmeny v populácii, veku, príjmoch, technológiách, relatívnych cenách… a mnohé ďalšie aspekty sociálno-ekonomického rozvoja budú mať vplyv na ponuku tovarov a služieb a dopyt po nich, ktorý bude do značnej miery relatívny k vplyvu zmeny klímy.”
Inými slovami, podľa vlastných údajov IPCC hospodársky rast a prosperitu v Európe a Spojených štátoch väčšmi ohrozuje extrémistická a šialená environmentálna politika ako globálne otepľovanie. Jean-Pierre Schaeken Willemaers z Inštitútu Thomasa Mora a vedúci interdisciplinárneho “Klastra pre energetiku, klímu a životné prostredie” poznamenal 22. februára 2023:
“EÚ a jej členské štáty sa sústredili na klimatickú politiku, mobilizovali obrovské finančné a ľudské zdroje, čím znížili zdroje potrebné na rozvoj vlastného priemyslu a podkopali bezpečnosť dodávok energie.”
Poučenie z toho všetkého je jednoduché: budúce generácie nás budú preklínať za to, že sme dovolili extrémistickému environmentálnemu aktivizmu oslabiť Západ, zatiaľ čo nepriateľský Východ – Čína, Rusko, Severná Kórea a Irán – naďalej rozvíjali svoje priemyselné a vojenské kapacity. Namiesto snahy bojovať proti emisiám CO2 by sme urobili lepšie, keby sme investovali do výskumu, ktorý by zabezpečil spoľahlivé dodávky čistej a lacnej energie, ktorú by každý občan s radosťou využíval.
Žiaľ, globálne emisie a koncentrácia CO2 v atmosfére sa v dohľadnom čase neznížia a nezmeníme to ani vtedy, ak drasticky oslabíme globálne postavenie Západu.
Preklad z gatestoneinstitute.org
