Pokračovanie prvej časti z výňatkov Bielej knihy vydanej v Maďarsku: Veľký plán – Sorosovo impérium v strednej a východnej Európe.
Kedysi sa v Trepči v Mitrovici nachádzal rozsiahly banský revír, kde sa v približne 40 baniach ťažilo zlato, striebro, zinok, olovo a kadmium. Tieto bane poskytovali prácu ľuďom, ktorí v nich žili. Jedno z nich, Zvečan v severnom Kosove, malo mimoriadne bohaté ložisko. Kedysi dávno vznikla Medzinárodná krízová skupina (ICG), vysoko uznávaný výskumný a analytický inštitút nezávislých odborníkov, ktorý bol založený v roku 1995 a ktorý bol riadený s cieľom zabrániť vojne a budovať mierovejší svet, ktorého správnu radu tvorí aj samotný George Soros spolu so svojím synom a ktorý samozrejme poskytol inštitútu štedré dary, uviedol, že rozvoj výroby v Trepči je pre budúcnosť Kosova kľúčový.
Ak sa Kosovo stane nezávislé, ťažba tamojších prírodných zdrojov bude zohrávať významnú úlohu! Podľa nezávislých expertov ICG je však ťažba v tejto oblasti žalostne podfinancovaná, zle riadená a poškodzuje prírodu a zdravie. Navyše Belehrad vykorisťuje ľudí, ktorí tam žijú. “Trepča je kosovský Berlínsky múr. Už dlho je symbolom odporu kosovských Albáncov a srbského útlaku,” argumentovali takpovediac odborne. Potom vypukla vojna v Kosove.
O niekoľko mesiacov neskôr sa stal miestnym veliteľom inváznych síl OSN Bernard Kouchner (francúzsky minister zdravotníctva v rokoch 1992 – 1993, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí v rokoch 2007 – 2010), ktorý je zároveň šéfom Sorosom financovanej organizácie Lekári bez hraníc, MSF) ako jej spoluzakladateľ, bol šokovaný, keď zistil, ako škodlivo pôsobí práca v baniach Trepča a v továrni Zvečan na zdravie, najmä podľa neho na deti a tehotné matky. Sily OSN preto okamžite vyvlastnili bane a spracovateľské závody a potom ako veľkorysé gesto aj všetok majetok v Kosove.
Zhodou okolností dostala Sorosova súkromná investičná spoločnosť v tom istom čase možnosť investovať do tejto oblasti 50 miliónov USD. Vláda USA sa zároveň zaviazala investovať na Balkáne až 100 miliónov dolárov (Soros bol vybraný spomedzi 16 ďalších uchádzačov, určite na základe otvoreného a spravodlivého verejného výberového konania). V Zvečane sa teda poskytovali finančné prostriedky s nepochybne jasným cieľom zabezpečiť, aby ťažba ďalej nepoškodzovala zdravie tamojších pracovníkov, najmä tehotných matiek a detí. To všetko sa dialo v súlade s očakávaniami “otvorenej spoločnosti” a usmerneniami nezávislých odborníkov, ako to bolo všade, kde sa udalosti skončili happy endom.
Pripomíname tento zabudnutý príbeh z článku napísaného pred dvadsiatimi rokmi, pretože sa stal nie tak dávno a nie tak ďaleko od nás, v čase, keď mnohí z nás netušili, že Soros a jeho sieť operujú všade s podobnými metódami, podobnými receptami a podobnými cieľmi. Keď podnikanie prestane byť výnosné, finanční a politickí investori odídu a všetko nechajú tak (to sa stalo aj v tomto prípade, a potom bane a továrne, ktoré boli na nich postavené, nakoniec prevzal štát v Kosove, čo Srbi v severnom Kosove odmietajú uznať).
Soros a ľavica: jedno a to isté
V Spojených štátoch začal budovať svoju sieť v roku 1994, presne desať rokov po založení svojej nadácie v Maďarsku. V tom čase sa jeho občania zasadzovali predovšetkým za legalizáciu ľahkých drog. Potom prišli takzvané ľavicové kauzy (politicky korektný kánon, ochrana životného prostredia, feminizmus, práva homosexuálov, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, podpora migrácie, islamofóbia, antirasizmus, legalizácia prostitúcie, eutanázia), a to všetko s takou vynikajúcou účinnosťou a úspechom nielen v USA, ale aj v Európe vrátane Maďarska, že po štvrťstoročí sa Soros a ľavica stali takmer synonymom.
Dnešné ľavicové ciele a problémy sú tie, ktoré Sorosova sieť podporuje, obhajuje a propaguje všetkými prostriedkami. Soros sa teda zmocnil ľavice, ktorá teraz bez zábran slúži záujmom globálnych korporácií a globálnych finančných hráčov. To je dôvod, prečo sú dnes na čele ľavice biznismeni, bankári, podnikoví manažéri a politici, ktorí sa skôr či neskôr stanú korporátnymi lobistami (Bajnai, Blair, Clinton, Gyurcsány, Macron, Schulz, Schröder).
Aby si Soros mohol kúpiť ľavicu a mimochodom aj liberalizmus, musel si “kúpiť” americkú Demokratickú stranu, čo dokonca aj autori satirickej Saturday Night Show považujú za fakt. Vo svojom programe preto Sorosa označujú za “majiteľa Demokratickej strany”.
Sorosovou prvou veľkou politickou operáciou v USA, ktorú osobne viedol, bola kampaň proti znovuzvoleniu Georgea W. Busha v roku 2004, na ktorú prispel 24 miliónmi dolárov. Tento pokus zlyhal, ale zvolenie Baracka Husseina Obamu vytvorilo výnimočnú situáciu, keď sa Sorosove ciele a ľavicová ideológia stali oficiálnou politikou USA. V období pred nástupom Obamu, ako aj počas Trumpovho prezidentovania, sa Sorosova sieť viackrát postavila na stranu protiamerických síl, najmä v podpore propalestínskych a protiizraelských organizácií na západnej ľavici. Soros nikdy nepodporoval Izrael, čo odôvodňuje tým, že “Izrael má dosť podporovateľov”. Raz povedal: “Myšlienka Izraela mi nie je blízka”.
Nie som sionista. Keby som žil v Izraeli, určite by som bol v opozícii.” Inokedy povedal: “Moje židovstvo sa neprejavilo v kmeňovej lojalite, ktorá by ma viedla k podpore Izraela. Práve naopak.” Keď v Bielom dome nie je jeho človek, považuje “USA za najväčšiu prekážku bezpečného a spravodlivého svetového poriadku”, ale zároveň je presvedčený, že je dôležité, aby sa “Amerika vzdala svojich privilégií”.
Soros tvrdí, že má dosť peňazí na to, aby sa na neho nevzťahovali žiadne pravidlá hry, ale aj na to, aby jednoducho zmenil pravidlá, ktoré sa mu nepáčia. “Zaujíma ma zmena,” hovorí a hrdo vyhlasuje, že “mám rád podvratné akcie, ktoré často podnikám”. V skutočnosti to tak je. Je jasné, že Sorosova “občianska” sieť stála za “farebnými revolúciami” v Gruzínsku a na Ukrajine, ale má prsty aj v zvrhnutí Viktora Janukovyča v roku 2014. Tak ako chcel a chce zvrhnúť Orbána.
Ako sme videli, metóda je nasledovná.
1) Najprv si kupuje vplyv v intelektuálnom svete, medzi vedeckými, akademickými a finančnými tvorcami verejnej mienky a v médiách.
2) Potom buduje alebo preberá politické strany, “občianske” organizácie, spája ich do sietí a používa ich ako zásterku.
3) Napokon, podnecuje nepokoje: oslabuje vládnucu moc akýmikoľvek prostriedkami. Ak je to potrebné, odvoláva sa na volebné podvody, ak sú hospodárske ťažkosti, odvoláva sa na ne, ak potrebuje inú zámienku, odvoláva sa na ňu. Organizuje veľké masové demonštrácie, alebo ak sa začnú organizovať iní, jeho ľudia sa vrhnú do akcie a prevezmú kontrolu (v dobe infokomunikácií to má ľahšie ako predtým).
4) Postupom času vyvoláva so svojimi radikálnymi pouličnými bojovníkmi nepokoje, aby vytvoril chaos. Dôležité je tiež vytvoriť dojem, že vládnuca moc sa chystá vzdať alebo je už zvrhnutá a vymkla sa spod kontroly. Rovnako dôležité je posolstvo, že protestujúci nie sú sami, ale že celá spoločnosť, ba celý svet, a najmä jeho “rozvinutá” a “autoritatívna” časť, je na ich strane.
5) Nakoniec, keď sa podarí vyprovokovať občiansku vojnu, náboženskú vojnu, nepokoje na hraniciach, hospodársku krízu, finančný kolaps, rozpad poriadku, nastupuje Soros ako tvorca poriadku, ktorý poskytuje pomoc, obväzy, lieky, delí sa o poznatky, investuje, vykupuje a stabilizuje, a čo je najdôležitejšie: zavádza nové politické zriadenie, ktoré však sleduje vznešený cieľ “otvorenej spoločnosti”, t. j. také, ktoré hrá podľa Sorosových predstáv. V tejto druhej situácii je naozaj vo svojom živle!
Destabilizácia Európy, rozbitie EÚ je pre neho naozaj veľkým sústom, ale teraz je na rade on. Dezorientácia spôsobená hospodárskym a finančným krachom v roku 2008, únava európskej politickej elity, bola sama o sebe dosť ťažká, ale migračná kríza podporovaná Sorosom a organizovaná jeho sieťou ju podrobila skúške. Vzhľadom na vyššie uvedený recept naozaj nie je ťažké pochopiť, aký cieľ si Soros stanovil.
Rozdeliť EÚ na dve časti udržiavaním a zvyšovaním migračného tlaku, destabilizovať západnú polovicu Európy importovanými neintegrovanými moslimskými masami a finančne vyčerpať východnú polovicu Európy. Kontinent, ktorý takto nie je schopný odporu, môžu Sorosove organizácie premeniť na skutočne otvorenú spoločnosť: “civilistov” s pomocou ľavicovo-liberálnych síl. Samozrejme, tí druhí budú musieť obetovať zvyšok svojej identity na oltár otvorenosti, t. j. vzdať sa všetkého, čo ich robilo tým, čím sú.
Keď sa George Soros v roku 1984 objavil v socialistickom Maďarsku, sovietska vláda sa stále zdala stabilná a neotrasiteľná. O pol desaťročia neskôr, v roku 1990, Soros, ponúkol prevzatie celého maďarského štátneho dlhu a na oplátku žiadal “iba” prevod maďarského priemyslu, teda národného bohatstva. József Antall, prvý slobodne zvolený premiér Maďarska, mu však dal košom. Péter Boross bol už premiérom, keď Soros požadoval odkúpenie OTP, najväčšej maďarskej retailovej banky, pod cenu. Jeho zámerom Boross, a neskôr Gyula Horn spravili škrt cez rozpočet.
Vláde maďarských socialistov MSZP-SZDSZ, so silnou podporou koaličného partnera – Slobodných demokratov, Soros OPÄŤ predložil žiadosť o akvizíciu OTP za veľmi nízku cenu, čo by znamenalo, že by mohol získať kontrolu nad najväčšou maďarskou finančnou inštitúciou, a tým aj kontrolu nad maďarským hospodárstvom. Aj tomu Gyula Horn zabránil.
Maďarsko bolo prvým miestom, kde Soros skúšal, ako a do ktorých organizácií by mal investovať, akú sieť by mal vytvoriť, aby čo najefektívnejšie zastupoval svoje záujmy. Preto vybudoval a rozšíril svoju sieť mienkotvorných skupín, z ktorých niektoré horlivo, niektoré nedbalo, niektoré vedome, iné pre hmatateľné výhody, ktoré sa rýchlo dostavia, využili ponúkané príležitosti. Dalo by sa povedať, že Soros si kúpil časť inteligencie, predovšetkým liberálov. Výsledkom bolo, že po čase Sorosovi stúpenci zaujali významné, dokonca dominantné postavenie v maďarskom kultúrnom a spoločenskom živote.
Využili svoju mediálnu dominanciu a stali sa kanonickými na celé desaťročia. Spočiatku Soros priťahoval mnohých ľudí s klamlivými, zdanlivo nevinnými cieľmi, ako napríklad vytváranie rovnakých príležitostí, spustenie rómskeho programu, nákup vybavenia pre nemocnice a predovšetkým ochrana ľudských práv. Soros a jeho aktivisti však z ľudských práv urobili gumový pojem, ktorý možno ľubovoľne naťahovať, rozširovať a uplatňovať.
V súčasnosti sa obhajujú najmä práva migrantov a v poslednom čase niektorí dokonca rozšírili ľudské práva na zvieratá. To všetko len čiastočne zakrýva skutočnosť, ak vôbec niečo zakrýva, že Soros chce využiť svoju sieť na dosiahnutie svojich primárnych politických cieľov, ktoré mu vždy a všade prinášajú okamžité peniaze a veľké zisky z podnikania.
Okrem toho sa kladie veľký dôraz na to, aby mladá generácia pri zmienke o Sorosovi vnímala ho ako nezištného filantropa bojujúceho za ušľachtilé ciele, a nie ako bezohľadného menového špekulanta, ktorý sa v roku 1988 pokúsil zvrhnúť a následne ovládnuť najväčšiu francúzsku banku a v roku 1992 zvrhol britskú libru, vďaka čomu získal aj status finančnej celebrity, ktorému sa teší dodnes. V roku 1998 tiež spôsobil pád rubľa na dno, čím značne poškodil maďarské hospodárstvo. V otvorenom liste uverejnenom vo Financial Times tvrdil, že ruská ekonomika je nadhodnotená, ale v skutočnosti nefunkčná, a žiadal, aby sa rubeľ devalvoval aspoň o 15 – 20 %.
V dôsledku toho sa rubeľ zrútil, znehodnotil sa o 60 % a Rusko sa dostalo do platobnej neschopnosti. Milióny Rusov prišli o svoje platy, dôchodky a úspory, rovnako ako Briti pred pol desaťročím. Aj toto bol jedným z dôvodov, prečo k moci sa dostal Vladimír Putin so svojou „pevnou rukou”. Rok predtým však podnikol špekulatívne útoky aj na Thajsko, Malajziu a Japonsko. Malajzijský prezident hovorí, že Soros je zločinec, ktorý zničil to, čo Malajci budovali štyridsať rokov. “Keď zarábam peniaze, neberiem ohľad na sociálne dôsledky,” vysvetľoval vtedy Soros filantropickým spôsobom.
A keď už hovoríme o Sorosovi, filantropovi, ktorý sa narodil v Maďarsku a má k nemu údajne osobitný vzťah, stojí za to pripomenúť, že v roku 2008, počas najhorších hodín finančnej krízy, Soros a jeho obchodní partneri podnikli nepriateľský útok na forint a OTP. Tieto pokusy boli odrazené a Štátny úrad pre finančný dohľad uložil Sorosovej spoločnosti rekordnú pokutu vo výške pol miliardy forintov, ktorú samozrejme bez problémov zaplatil.
Preto Maďari vedia, čo od neho môžu očakávať, kto to vlastne je. Je to špekulant, ktorý neúnavne zastupuje obchodné záujmy určitej skupiny globálnych finančných kruhov, hrá na všetky nástroje a bez akýchkoľvek prekážok. Je len prirodzené, že Sorosa tlač, ktorú sponzoruje, označuje za “filantropického investora”. Čo je to však za filantropa, ktorý zničil rad mien v západnej a východnej Európe a juhovýchodnej Ázii a ktorý špekuláciami na burzách s cieľom dosiahnuť obrovské zisky zničil úspory, dôchodky a platy malých ľudí? Jeho majetok je registrovaný v daňových rajoch na Kajmanských ostrovoch a Holandských Antilách, inými slovami, opora ľavicových nadácií sa venuje praktikám vyhýbania sa plateniu daní. V našom regióne získala obrovský vplyv napriek tomu, tomu, že investoval v ňom pomerne málo peňazí.
Podľa jeho vlastných slov z konca roka 1993 sa mu podarilo zmeniť “sovietske impérium na Sorosovo impérium”.
