Sorosizmus
Soros už roky hrá otvorenú politickú hru aj v Spojených štátoch, investoval obrovské sumy Hillary Clintonovej a Trumpovo víťazstvo v roku 2016 považoval za osobné zlyhanie. Vynakladal všetky sily na jeho zvrhnutie. Jeho organizácie sa denne snažili destabilizovať novozvoleného prezidenta USA, neustále naňho útočili, spochybňovali jeho legitimitu, kompetencie, lojalitu voči krajine a zdravý rozum. To všetko sa robilo podľa receptu, ktorý už niekoľkokrát úspešne bol použitý v našom regióne a ktorý majú jeho organizácie dobre nacvičený. Podobne, ako to urobili v Macedónsku a Srbsku.
Vo “farebných revolúciách” od Gruzínska po Ukrajinu získali dostatok skúseností. Podobne ako na Balkáne, od februára 2003 Sorosom financované organizácie školili v Belehrade aktivistov, študentov a “civilistov”, ktorí realizovali projekt “nenásilného odporu” (Gene Sharp) a “mierovej revolúcie” (Srda Popovič), a v rokoch 2003 – 2004 dosadili Saakašviliho za gruzínskeho lídra, ktorý nahradil Sevarnadzeho. O desať rokov neskôr to však nebolo inak ani pri zvrhnutí ukrajinského prezidenta Janukovyča, ani pri pokračujúcich pokusoch o destabilizáciu Orbánovej vlády.
Významná časť Sorosových vzdelávacích, či presnejšie školiacich programov je zameraná na to, aby Sorosovci vyhrali voľby resp. získali moc v rôznych častiach sveta. Preto vynakladá obrovské sumy peňazí na oslabenie “populistických” politikov (Babiš, Morawieczki, Orbán, Salvini, Trump, Vučic), ktorí sa stavajú proti masovej imigrácii a vzostupu globálnych mocností a zasadzujú sa za zachovanie či dokonca rozšírenie suverenity svojho národa. Z “dôverných” dokumentov OSF jasne vyplýva, že napríklad prostredníctvom inštitútu Athena vynaložila len v roku 2013 35 000 dolárov na oslabenie maďarských “populistických” hlasov.
Ďalších 100 000 dolárov dostali rôzne “nezávislé” inštitúcie v EÚ na boj proti “populizmu” v strednej Európe. Soros poskytol celkovo 6 miliónov dolárov 90 rôznym inštitúciám na kampaň v prospech strán podporujúcich normalizáciu imigrácie vo voľbách do EÚ v roku 2014.7 Zaujímavé je, že o žiadnom z vyššie citovaných dokumentov zverejnených na Wikileaks neinformovali New York Times, CNN, dokonca ani Washington Post či CBS News.
Soros pôsobí v takmer 150 krajinách. To, za čím stojí on a členovia jeho siete, je likvodovanie národnej suverenity, zastupovanie záujmov globálnych spoločností, uprednostňovanie “rozvinutého Západu”. Ideologický mix, sorosizmus, teraz vysáva vzduch z ľavice a liberalizmu. Nahradil ho Sorosov utopický, globalistický svet hodnôt, kde “proletárov sveta” nahradili globalisti sveta, zjednotení na zastupovanie svojich obchodných záujmov.
Kúpili si ľavicu a liberalizmus, privlastnili si ich hodnoty a zmenili ich postavenie tak, aby slúžili záujmom globálnej migrácie a globálneho trhu. Každý, kto naďalej trvá na národnej suverenite a zastupovaní národných záujmov, teda každý, kto chce slúžiť vrstvám a masám, ktoré môžu svoje záujmy presadzovať len prostredníctvom svojich volených zástupcov, je označovaný za extrémistu, populistu, nacistu, fašistu atď.
Aby ich porazili a zlikvidovali, mobilizujú proti nim svoju obrovskú finančnú silu aj vycvičený personál prezlečený za civilistov. To je to, čo Rumunsko, Macedónsko, Poľsko, Slovensko, Srbsko a Maďarsko zažíva v našom regióne od migračnej krízy už po niekoľkýkrát. Ale aj USA to okúsili, napríklad vo Fergusone, predmestí Saint Louis, kde Soros v lete 2014 minul milióny dolárov na nábor svojich platených agitátorov z celej Ameriky, od ľavicovej univerzity Berkeley v Kalifornii až po Brooklyn v New Yorku.
Zorganizovali týždne protestov a nepokojov, ktoré sprevádzala masívna mediálna kampaň s cieľom dokázať, že rasizmus je vo Fergusone inštitucionalizovaný. Ich kampaň ešte nedosiahla svoj cieľ, pretože v okrese, ktorý je takmer celý čierny, bol znovu zvolený biely starosta, ktorého Soros vyhlásil za hlavného rasistu. A potom prišlo leto 2020 a vzostup hnutia Black Lives Matter, ktoré strhlo Ameriku. Španielsko medzitým oslabuje a de-stabilizuje katalánsky separatizmus, ktorý financuje Soros.
Víťazstvo Fideszu v roku 2010 postavilo Sorosovmu impériu, ktoré sa v Maďarsku nezadržateľne rozrastalo od roku 2002 alebo 1984, najneskôr však od roku 1994, do cesty nečakané prekážky. Maďarský protivietor bol a je mimoriadne dôležitý, pretože, ako už bolo spomenuté, Sorosova „filantropická” činnosť sa začala práve v Maďarsku a Stredoeurópska univerzita (CEU) bola jeho školiacou základňou. Keďže CEU podlieha rovnakým zákonom ako ostatné univerzity v Maďarsku, je to signál, že George Soros nie je všemocný ani nezraniteľný. A to je pre nás dobrá správa, pre nich však neprípustná.
Keď sa CEU v roku 1994, len niekoľko rokov po páde železnej opony, presťahovala celá do Budapešti, mnohí Maďari ju vítali ako vítanú zmenu, nový príchod americkej akademickej slobody a kvality do hlavného mesta. Považovali to za dôkaz, že v dôsledku amerického víťazstva v studenej vojne konečne nastal čas slobodného myslenia v akademickom svete, ktorý bol za komunizmu homogenizovaný a povinne marxistický. Čoskoro sa však ukázalo, že CEU nielenže neprispieva k pluralizácii spoločenskovedného myslenia, ale že sa stáva jednostranným podporovateľom postkomunistov, ktorí už vtedy vychádzali z obrovskej pozičnej výhody, a že jediné, čo sa stalo, bol príchod nových, teraz už západných marxistických predstaviteľov. Viacerí dislokovaní marxisti z USA, Kanady, Izraela a západnej Európy sa mohli spoľahnúť na isté miesta a niekoľko príjemných rokov na katedrách spoločenských vied CEU.
V rokoch 2017-19 sa Michael Ignatieff, rektor CEU, a jeho kolegovia snažili prezentovať skutočnosť, že CEU by mala fungovať v súlade s maďarskými zákonmi, ako keby v Maďarsku išlo o akýsi boj o akademickú slobodu alebo univerzitnú autonómiu. Samozrejme, nebolo to tak. Je však pravda, že naša niekdajšia fascinácia anglosaskými univerzitami sa vytratila. Po všetkých tých rokoch skúseností sú Maďari k nim oveľa kritickejší. Koniec koncov, za posledných tridsať rokov sa stali oveľa väčším počtom ľudí, ktorí hovoria po anglicky, a svetová sieť im umožňuje byť široko informovaní. Za železnou oponou to nemohli urobiť.
A tak čítajú a počúvajú, že na amerických a britských univerzitách sa netoleruje iný názor, že nedovolia hovoriť alebo prednášať tým, s ktorými militantní sorosisti nesúhlasia. Mária Schmidtová to komentuje, že toto už majú za sebou: to isté robili militantní komunistickí aktivisti aj v Maďarsku, ktorí s podporou Maďarskej komunistickej strany a neskôr Maďarskej robotníckej strany od druhej polovice 40. rokov vyháňali všetkých nekomunistov z maďarských univerzít a vysokých škôl. Nechcú to prežívať znova, aj keď je to dnes znakom “rozvoja”.
Rovnako ako nechcú mať tzv. „bezpečné priestory” (safe spaces), kam môžu ísť tí, ktorí nechcú počúvať iných, napríklad na CEU. Maďari nechcú, aby sa na maďarských univerzitách vzdelávali politickí aktivisti špecializujúci sa na sabotáže, ako sa to deje na CEU a nedávno na Harvarde.
Keď sa na to pozrieme z dnešného pohľadu, Sorosova podpora sa rovnala smrteľnému objatiu. Svoju univerzitu stlačil a formoval na svoj obraz, rovnako ako to urobil s politickou ľavicou. Najprv z maďarskej politickej scény zmizla samozvaná liberálna SZDSZ a teraz je otázne aj prežitie bývalých socialistov. Pretože stále nechápu dôsledky nedávneho vyhlásenia Ildikó Lendvaiovej, bývalej predsedníčky Maďarskej socialistickej strany, že “opozícia je na Sorosovej strane”. Nechápu, že politik, ktorý sa stane sorosistom, spečatí svoj osud.
George Soros je starý muž, má 92 rokov. Zažil holokaust, o ktorom raz povedal: „Bolo to pravdepodobne jedno z najšťastnejších období môjho života. Ako spomínal, veril v seba a svojmu otcovi a vedel, že sa mu nemôže nič stať. Nikdy sa tak nestalo. Vybudoval svetové impérium. Mal veľa peňazí a takmer neobmedzenú moc. Ale nič netrvá večne. Všetko sa musí skončiť.
