Kostol svätého Františka Xaverského v Paríži sa v stredu 7. júna 2023 po štvrtý raz za necelý polrok stal terčom násilných vandalských činov. Päť sôch z konca 19. storočia bolo hodených na zem a rozbitých. Sú medzi nimi Panna Mária Lurdská, svätý Ľudovít, svätá Jana z Arku a svätá Anna sprevádzaná Pannou Máriou. Oltár a tabernákulum zostali nedotknuté. Biskup Bruno Lefèvre-Pontalis uviedol, že škoda dosiahla približne 50 000 eur. “V kostole už nemáme žiadne sochy, zostali len tie veľké,” vyjadril s ľútosťou.
V meste Bourbon-Lancy bude odstránená socha kráľa Ľudovíta IX. a kríž zdobiaci školu. Budovu odkúpila socialistami vedená obec od diecézy, aby ju premenila na centrum spoločenských a kultúrnych aktivít a prvú vec, na ktorej im najviac záležalo, je odstrániť sochu svätého Ľudovíta a kríž.
Komu prekáža socha kráľa a kríž? Tým istým ľuďom, ktorí to 7. júna urobili s kostolom svätého Františka Xaverského v Paríži.
Problémom sú takzvaní “sekularisti”. Tí odstraňujú z verejného priestoru všetky kresťanské symboly, ktoré sú čoraz viac zatláčané do úzadia symbolmi islamskými.
V Rennes, symbolickom meste Bretónska, sa medzitým na pozemku poskytnutom mestom stavia nová veľká mešita pre 4 000 veriacich. Medzitým súd v Rennes rozhodol, že socha Jána Pavla II. postavená na námestí by mala byť odstránená pre “porušenie sekularizmu”. S pápežom sa zaobchádzalo ako s Leninom po rozpade Sovietskeho zväzu. Medzitým katedrálu v Rennes zachvátil požiar…
Mesačník L’Incorrect uvádza, že “Bretónsko teraz zažíva zrýchlenú verziu kolonizácie. Jeho malé dedinky preslávené textilom, ktoré boli pôvabom Bretónska, sú teraz napoly africkými, napoly afgánskymi a napoly zahalenými enklávami”. V celej Bretónsku sa počet mešít za desať rokov zdvojnásobil.
Guillaume Cuchet, profesor dejín na Sorbonne, na portáli La Croix konštatuje:
Je to skutočne historický moment: vo Francúzsku je viac praktizujúcich moslimov ako praktizujúcich katolíkov vo veku 18 až 59 rokov. Čítanie najnovšej správy Insee, francúzskeho štatistického inštitútu, otvára oči, aby sme videli civilizačnú zmenu, ktorú zažívame. “Za štyridsať rokov sa Francúzsko stalo západoeurópskou krajinou s moslimskou väčšinou,” napísal Vatikánsky rozhlas.
Macronov poradca pre islam Hakim El Karoui tvrdí, že islamisti vyhrali bitku ideí a že islam je prvým náboženstvom praktizovaným vo Francúzsku. “Praktizujúcich moslimov je viac, 2,5 až 3 milióny, kým praktizujúcich katolíkov je 1,65 milióna.”
V súčasnosti tvoria moslimovia 25 percent narodených detí vo Francúzsku (rok predtým to bolo 22 percent).
Na portáli La Vie hovorí, že ak sa nič nezmení, katolicizmus sa jedného dňa, ktorý nie je tak ďaleko, stane nožno až tretím náboženstvom. To, čo bolo včera nepredstaviteľné alebo považované za zaujímavú hypotézu, sa dnes stalo možným, ba pravdepodobným, a zajtra to bude už istota”.
‘Štatistiky ukazujú, že Francúzsko je na najlepšej ceste stať sa národom s väčinovým moslimským obyvateľstvom. “Iba 5 % z 25 % kresťanskej populácie Francúzska praktizuje kresťanstvo na rozdiel od moslimov, ktorých takmer 90 % praktizuje islam.”
Profesor Cuchet opisuje Francúzsko na konci svojich dejín a kultúry, ktoré sa stalo predvojom súmraku celej Európy.
V priebehu storočí sa islam niekoľkokrát pokúsil dobyť Európu, podarilo sa mu dobyť západné krídlo (Španielsko), celé južné Stredomorie, východné krídlo (od Konštantínopolu po Balkán), aby bol zastavený na severe. Tu zlyhal, pretože čelil kresťanom silným vo viere a pripraveným klásť odpor. Tentoraz však môže byť situácia iná.
Islam má niekoľko výhod, ktoré mu v minulosti chýbali. Po prvé, islamská hrozba je dnes menej zjavná. Proces islamizácie je skrytý a pôsobí skôr silou demografie a propagandy než silou zbraní. Okrem toho islam, ktorý svoju konfrontáciu so Západom chápe ako duchovný boj, teraz má do činenia s kultúrou, z ktorej bol eliminovaný vplyv kresťanstva.
Scenár, ktorý opisuje Cuchet, je však európsky.
V L’Echo, poprednom belgickom obchodnom denníku, sa dočítame, že “prvým náboženstvom v Bruseli je dnes islam. Islam je prvým náboženstvom v Amsterdame, kde mešita Fatih Camii bola kedysi kostolom svätého Ignáca. O jednu generáciu bude islam prvým náboženstvom v celom Anglicku.
Rovnaký scenár je aj vo Švédsku. Pred niekoľkými dňami sa dočítate v denníku Dagen:
“Za posledné dve desaťročia sa moslimská časť švédskej populácie výrazne zvýšila. V roku 2016 tvorili moslimovia 8,1 percenta švédskej populácie, pričom v nasledujúcich rokoch sa očakáva ich rýchly vzrast. V mnohých okresoch vo Švédsku tvorí moslimská časť obyvateľstva väčšinu. Žijem a pracujem v Helsingborgu. Z času na čas navštevujem piatkové modlitby v jednej z mešít v Helsingborgu. Ak navštívite najväčšiu mešitu, každý piatok vás privíta sála plná viac ako 400 mužov. To je dvakrát viac ako u nás v najväčšom kostole v Helsingborgu”.
V rozhovore s Alainom Finkielkrautom o “smrti Boha” Pierre Manent hovorí: “Zatiaľ čo sa európsky verejný priestor sa postupne zbavuje znakov kresťanstva, Európa bezvýhradne ustupuje islamu. Nielenže sa to uznáva ako náboženská a sociálna skutočnosť, ktorú treba spravodlivo a obozretne zohľadniť, ale dostáva sa jej aj osobitnej legitimity, ako zástava zrodu novej Európy, zástava, ktorá nebude “kresťanským klubom””.
Cuchet uzatvára: “Ohlásený úpadok, ku ktorému sa, napodiv, v Cirkvi málokto vyjadruje, akoby biskupi vedeli ten kolaps iba nemo a bezmocne sledovať“.
Ľudí v Cirkvi s odvahou je čoraz menej (nehovoriac o svetskej kultúre, ktorá je v kóme). Ale na druhej strane, ako povedal Alessandro Manzoni, odvahu, ak ju človek nemá, nemôže prejaviť. A zdá sa, že toto je naozaj doba zbabelcov, ktorí sa boja aj vlastného tieňa.
Info z meotti.substack.com
