Prvý moslimský kancelár v Nemecku. “Nemecko za tridsať rokov”. To je zápletka románu Die Kandidatin od Constantina Schreibera, nositeľa Grimmeho ceny a korešpondenta nemeckého Tg1, Tagesschau.
Sabah Husseinová a jej volebný úspech so Zelenými sú výsledkom veľkých demografických zmien, ktoré dnes nazývajú “diverzita“. Sabah pochádza z Neuköllnu, prisťahovaleckej štvrte v Berlíne. V rámci ľavice Sabah víťazí tým, že bojuje za nosenie islamského závoja v mene feminizmu a argumentujúc, že sociálni demokrati sú stranou “zloženou už len zo starých mužov”.
Nemecko sa medzitým “zmenilo”. Najmenej štvrtina zamestnancov vo vládnych agentúrach a podnikoch musí byť podľa zákona moslimská. Škola Ernsta Abbeho v Berlíne je teraz pomenovaná po Erdoganovi. Busta Nefertiti sa vrátila do Egypta, ktorý ju predal Číne, a z Berlínskeho múzea sa stalo “Múzeum antirasizmu“. Existujú sudkyne, ktoré nosia hidžáb.
Schreiber napísal len román.
Na druhej strane to, že v Berlíne je meno Mohamed najobľúbenejšie u novonarodených detí, už nie je román, ale realita zverejnená v Berliner Zeitung a Zeit. Aj v iných mestách, napríklad v Brémach, je Mohamed na prvom mieste. Bild nás informuje, že “Mohamed sa dostal do prvej desiatky aj v Hamburgu, Severnom Porýní-Vestfálsku a Sársku”. Welt píše, že “dokonca aj v Dortmunde je Mohamed prvý, rovnako ako v Duisburgu a Essene…”. A dokonca aj v meste ako Gelsenkirchen je Mohamed na prvom mieste.
Kam smeruje Nemecko?, začali sa viacerí pýtať už pred rokmi. Iní tvrdia, že kam ide Nemecko, tam ide aj Európa.
“Do roku 2040 sa tretina obyvateľov Nemecka narodí v zahraničí,” píše politológ Ivan Krastev v časopise Le Grand Continent. V nemeckých mestách bude za necelých dvadsať rokov 70 percent obyvateľov cudzincov.
Michael Blume v prednáške na univerzite v Tübingene odhadol (ešte pred veľkými migračnými vlnami v roku 2015), že “do roku 2030 budú moslimovia vo veľkých a stredne veľkých mestách tvoriť tretinu obyvateľov”. Blume vykresľuje tento obraz za necelých desať rokov: “Počet moslimov bude naďalej rásť, najmä v dôsledku pôrodov v Nemecku, a v roku 2030 bude tvoriť desať percent celkového počtu obyvateľov a v niektorých mestách západného Nemecka jednu tretinu”.
Blume je buď alarmista, alebo má pravdu. A ak má pravdu, nebolo by dobré brať ho vážne?
Na základných školách v Severnom Porýní-Vestfálsku – najľudnatejšej spolkovej krajine Nemecka – už teraz tvoria žiaci s migračným pôvodom väčšinu v tretine z nich. Frankfurt je prvým nemeckým mestom, kde sa Nemci stali menšinou.
“Migranten: Sie werden die Mächtigen sein“. Migranti: oni budú tí silní. Píše to popredný, najpredávanejší a najuznávanejší nemecký týždenník Die Zeit.
“Boli časy, keď Nemecko patrilo Nemcom”. Áno, tak to napísali. “Jeho obyvateľstvo teraz zažíva najväčšiu demografickú premenu v povojnovej histórii: z dlhoročnej väčšinovej spoločnosti, ktorá musí integrovať niekoľko novoprišelcov, sa stáva hyperdrozmanitá spoločnosť, v ktorej sa Nemci bez migračnej histórie pomaly, ale isto stávajú početnou menšinou medzi mnohými. Demografická zmena je jasnejšia, keď sa pozrieme na novú generáciu: 40 percent detí mladších ako desať rokov má migračný pôvod“.
Informuje o tom denník Neue Zürcher Zeitung:
“Väčšinová spoločnosť v nemeckých mestách smeruje k svojmu koncu. Frankfurt, Offenbach, Heilbronn, Sindelfingen: v týchto a ďalších mestách sú Nemci bez prisťahovaleckého pôvodu stále najpočetnejšou skupinou, ale už nie sú absolútnou väčšinou. Už v 80. rokoch Zelení propagovali “multikulti”, multikultúrnu spoločnosť. Hoci sa to začalo už pred časom, už len pri pomyslení na to sa niektorým voličom ježili vlasy dupkom.
Táto skutočnosť sa v posledných desaťročiach stala ešte výraznejšou. Dnes hovoríme o “diverzite”. Väčšinová spoločnosť už vo Frankfurte nad Mohanom prestala existovať. Platí to aj pre niektoré menšie mestá, ako napríklad Offenbach (len 37 % obyvateľov je ešte nemeckého pôvodu), Heilbronn, Sindelfingen a Pforzheim, vysvetľuje odborník na prisťahovalectvo Jens Schneider z univerzity v Osnabrücku.
To isté sa čoskoro stane aj v mnohých ďalších nemeckých mestách. Vysoký podiel cudzincov a Nemcov s migračným pôvodom vykazujú aj Norimberg (44,6), Stuttgart (44,1), Mníchov (43,2) a Düsseldorf (40,2). Podľa tlačového úradu hlavného mesta Bádenska-Württemberska má 60 % obyvateľov Stuttgartu mladších ako 18 rokov migračný pôvod. Celý pomer sa v nasledujúcich rokoch zmení, takže už nebude existovať etnicky definovaná väčšina. V iných obciach sa tak už deje.
Medzi deťmi vo veku 0 – 10 rokov je podiel Nemcov bez prisťahovaleckého pôvodu 60 percent, medzi deťmi vo veku 10 – 15 rokov 64 percent. Mestá s menšinovou väčšinou nie sú nemeckým fenoménom. V Amsterdame sú Maročania s 9 percentami najpočetnejšou skupinou cudzincov. Medzi deťmi mladšími ako 15 rokov je len každé tretie dieťa holandského pôvodu. Rozmanitosť je novou normou, čo nepochybne môže viesť k neistote vo väčšinovej spoločnosti“.
Individualistické kultúry v histórii sú nahrádzané kolektivistickými kultúrami z prisťahovaleckých kotlín.
“Západná kultúra ničí samu seba,” píšu Meinhard Miegel a Stefanie Wahl v knihe Das Ende des individualismus. Nemci tvrdo pracujú a ponárajú sa do súkromného života: koníčkov, dovoleniek a športu. Ale už nemajú deti. Preto sa bezhlavo vrhli do prijímania miliónov migrantov. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan im dáva za pravdu, keď hovorí, že “hegemónia Západu sa skončila. Trvala celé stáročia, ale už sa skončila.
Veľké obohatenie” pokračuje hladko a beda tým, ktorí ho kritizujú. Hovorí sa, že ste “rasista” a “islamofób”, pretože sa vám nezdá normálne žiť v krajine, kde je na rohu súd šaría, mešita má vyšší minaret ako je veža starého kostola, do ktorého ste chodili ako dieťa, a stalo sa z neho nákupné centrum, vaši židovskí priatelia odišli do Izraela a je tam viac brád a čádorov ako v Damasku.
“Pojem ‘kresťanský Západ’ je intelektuálny nezmysel,” ubezpečujú nás veľké mníchovské noviny Süddeutsche Zeitung.
V roku 2011 si pápež Benedikt XVI. vybral Erfurt – Lutherovo mesto a “Rím Durínska” – aby odsúdil desivý úpadok kresťanstva. “Absencia Boha v našej spoločnosti je čoraz ťaživejšia, dejiny jeho zjavenia, o ktorých nám hovorí Písmo, sa zdajú byť umiestnené v minulosti, ktorá sa čoraz viac vzďaľuje,” povedal Ratzinger.
Novú mešitu vo výstavbe v Erfurte práve zdobí minaret.
V tých istých dňoch sa objavila správa, že nemecká evanjelická cirkev prišla o 745 000 členov, ktorí za jeden rok opustili cirkev alebo zomreli, čo je najvyššie zaznamenané číslo v histórii. Šéfredaktor denníka Welt Ulf Poschardt to komentoval slovami: “Skutočnosť, že cirkevné kongresy nemožno odlíšiť od zjazdov zelených, nezostalo bez účinku.
“Boh je queer,” povedali biskupi nemeckej evanjelickej cirkvi.
Ale aj “Katolícka cirkev zomiera v očiach verejnosti bolestnou smrťou”, ako vysvetlil kanonista Thomas Schüller, keď komentoval rekordný počet veriacich, ktorí za jeden rok opustili Cirkev. Pol milióna Nemcov.
Evanjelická cirkev má 20 miliónov veriacich. Pri úbytku 745 000 veriacich ročne už o 25 rokov nebude existovať.
Pred niekoľkými týždňami sa objavila správa, že do roku 2060 budú musieť cirkvi v Nemecku predať až 40 000 nehnuteľností, teda tretinu všetkých cirkví.
“To, čo sa nazývalo pesimizmom, nie je často nič iné ako zdravý realizmus. Tak čoraz viac ľudí konštatuje klesajúce percento pokrstených kresťanov v dnešnej Európe: v nemeckom meste, ako je Magdeburg, tvoria kresťania len 8 percent z celkového počtu obyvateľov, vrátane všetkých kresťanských denominácií,” povedal pred desiatimi rokmi vtedajší kardinál Ratzinger.
Magdeburská diecéza (ktorú Ratzinger spomína) zaznamenala najvyšší počet zbúraných kostolov.
Noviny Die Welt sa toho jemne dotýkajú a uvádzajú to titulkom: “Smrť cirkvi. Príliš prázdne, príliš drahé, príliš schátrané: tisíce a tisíce kostolov, kláštorov a kaplniek v Nemecku sú ohrozené zánikom…”.
Najsilnejší komentár prináša odborník na náboženstvo Peter Hahne: “Možno je to jediná šanca na zmenu kurzu, kým posledný človek zhasne svetlo. Zívajúce prázdne bohoslužby politických kazateľov a rozpredávanie cirkevných budov sú už toho odrazom. Zmena kurzu však bude so súčasným personálom (vedením) a ľavicovými pioniermi pravdepodobne ťažká. Tí budú naďalej sláviť ako predvoj dobrodincov. Aj kapela na Titanicu hrala až do konca”.
Ako uvádza Le Monde, v roku 1953 sa 80 percent Nemcov sobášilo v kostole. V roku 2023 to bude 18 percent.
V Hamburgu budú musieť byť v najbližších rokoch zatvorené dve tretiny kostolov. Správy z posledných dní z denníka Abendblatt: “Hrôza medzi katolíkmi: Arcidiecéza Hamburg plánuje predať mnohé kostoly Stormarnu”. Veď z 245 000 obyvateľov je iba 16 650 katolíkov. V Hamburgu, druhom najväčšom meste Nemecka, je však už 50 mešít.
Denník Welt (“viac mešít ako kostolov”) uvádza, že 52 mešít počtom už prekonalo 40 katolíckych kostolov v Hamburgu.
Viac moslimov ako kresťanov v Berlíne.
V Berlíne tvoria katolíci len 9 % v porovnaní s 10 % moslimov. V hlavnom meste Nemecka už islam predbehol katolicizmus.
V Bonne bude opustených 270 kostolov, z ktorých niektoré sa už dajú kúpiť na diecéznej online službe. Rúrska diecéza si chce ponechať len 84 kostolov a 160 bude musieť byť využitých na nový účel. Mainz a Hildesheim chcú počet svojich kostolov znížiť o polovicu. Aachenská diecéza začala proces zbavovania sa svojich budov o 30 percent. Berlínska arcidiecéza sa taktiež rozhodla zredukovať svoje kostoly o štvrtinu.
Titulky ZDF: “Zbohom, kresťanské Nemecko?
Po stáročiach dochádza takmer nepozorovane ku kultúrnemu prevratu: väčšina obyvateľstva už nie je spojená s cirkvou. Je to prelomový moment v dejinách, pretože z celkového pohľadu je to po prvýkrát v Nemecku po stáročiach, keď už nie je “normálne” byť členom cirkvi. Jedna z prognóz predpokladá, že v roku 2060 bude len 30 % katolíkov alebo protestantov”.
Trpký údel pre progresívne cirkvi, ktoré idú s duchom doby.
Klaus-Rüdiger Mai, autor knihy Geht der Kirche der Glaube aus? píše, že protestantské cirkvi sú v súčasnosti drvené duchom doby, ktorý ich nakoniec asimiluje, a že až príliš často “kresťania na bohoslužbách majú dojem, že sa zúčastňujú na straníckom zjazde“. Mai v časopise Cicero napísal, že “ak cirkev zatvára oči pred realitou a snaží sa teologicky ospravedlniť súčasnú politiku, potom sa pripútava k politickým elitám a zdieľa ich osud“.
Keď už hovoríme o “osude”… Katolícka cirkev v Nemecku požehnala homosexuálne manželstvá. “Die Priester sterben aus”, kňazi miznú, napísal Stefan Kiechle v Stimmen der Zeit. Trevírska diecéza sa rozhodla znížiť počet farností z 863 na 36.
V Saarbrückene bude na 100 000 obyvateľov len jedna farnosť s jedným farárom a niekoľkými kaplánmi. Esejista Markus Günther v článku v denníku Faz píše, že Katolícka cirkev sa veľmi podobá východnému Nemecku v jeho posledných dňoch: “Vyzerá stabilne, ale v skutočnosti je na pokraji zrútenia. Pastieri a biskupi, ale aj mnohí angažovaní laici vidia rozkvitnutú krajinu tam, kde je len púšť“.
“Inštitucionálny katolicizmus v Nemecku už tri roky kráča po Synodale Weg, ‘Synodálnej ceste’, ktorú niektorí v Ríme nazývajú ‘Cestou samovrahov’,” píše George Weigel, životopisec Wojtylu a Ratzingera, vo Wall Street Journal.
Kríza, ktorú Cirkev v Nemecku spôsobuje v katolicizme, nie je len doktrinálna a teologická, ale aj praktická a bude mať dramatické dôsledky. Vďaka cirkevnej dani je nemecká Cirkev nesmierne bohatá. Ku cti jej slúži, že veľkú časť tohto bohatstva použila na podporu mladých cirkví v treťom svete. Subsaharská Afrika je najrýchlejšie rastúcou oblasťou katolicizmu, čiastočne vďaka inštitucionálnej nemeckej katolíckej filantropii. Napriek tomu africká Cirkev nemá záujem o kultúrnu a sexuálnu agendu Synodálnej cesty”.
V bestselleri s názvom Finis Germania, ktorý vyšiel posmrtne v roku 2017, nemecký historik Rolf Peter Sieferle predpovedal “zánik” Nemcov ako národa, ľudí, identity a kultúry. Sieferle vykreslil Nemecko na konci svojich dejín a kultúry, utopicko-infantilný súmrak dechristianizovanej kozmopolitnej kolektivity, predohru ku koncu kultúry európskej.
Sociálny demokrat Olaf Scholz bol prvým kancelárom v histórii, ktorý odmietol prisahať na tradičné “so wahr mir Gott helfe” (tak mi Boh pomáhaj). Ak to tak bude pokračovať, ten nasledujúci, uvádza v titulku Hamburger Abendblatt, bude prisahať na inú formulku: “So wahr mir Allah helfe”.
