Trvalo udržateľný rozvoj alebo iba udržateľný rozvoj je na prvý pohľad sympatický pojem, ktorý minimálne od začiatku deväťdesiatych rokov začal postupne prenikať do vedomia verejnosti. „Je to rozvoj, ktorý berie do úvahy životné prostredie, ktoré chce zachovať pre budúce generácie“. Proti takémuto rozvoju nemôže mať nijaký rozumný človek nijaké výhrady. To som si donedávna myslel aj ja a mnohí si to myslia dodnes.
Problém je v tom, že dnes udržateľný pojem je eufemizmom pre – sociálnu revolúciu. Je to rozvoj, ktorý treba ustavične usmerňovať a dozerať naň plánovačmi a inými úradníkmi. Ak má byť rozvoj udržateľný, musí ho naplánovať centrálny plánovač a v nijakom prípade sa neriadi trhovými silami.
Inak povedané, slogan udržateľného rozvoja je veľkým klamstvom. Prečo? Pretože je založený na ustavične omieľanom klamstve v posledných šesťdesiatich rokoch o hroziacej apokalypse.
Napríklad v roku 1972 Rímsky klub vo svojej vplyvnej štúdii Limity rozvoja predpovedal, že zlato sa na svete vyčerpá do roku 1981, ortuť do roku 1985, cín do roku 1987, zinok do roku 1990 a meď, olovo a plyn do roku 1993.
V roku 1977 Jimmy Carter vyhlásil, že ropa sa vyčerpá “do desiatich rokov”.
A preľudnenie? V roku 1967 William a Paul Paddockovci napísali knihu Hladomor 1975! a v roku 1968 Paul Ehrlich v knihe Populačná bomba vyhlásil, že “boj o výživu celého ľudstva sa skončil. V sedemdesiatych rokoch tohto storočia svet postihnú hladomory – stovky miliónov ľudí zomrú od hladu“.
Skutočnosť?
Miliarda ľudí sa vymanila z absolútnej chudoby, zvýšila sa priemerná dĺžka života, najhoršie epidémie boli odstránené, NASA hovorí, že Zem je dnes zelenšia ako pred dvadsiatimi rokmi a dostupnosť zdrojov, zdravie ľudstva a sveta nikdy nebolo lepšie a neustále sa zlepšuje.
Napriek tomu apokalyptických správ neubúda.
Podľa nositeľa Nobelovej ceny za fyziku z roku 2022 Johna Clausera, “je to „novinárska pseudoveda”.
Príčina?
Rovnaká, ako to bolo v histórii takmer so všetkými pekne znejúcimi heslami, za ktorými sa skrýva ideológia. Ľuďom sa vnucujú vopred premyslené pravidlá, ktoré elita považuje za správne, a vyhlasuje ich za jediné možné, ak sa chcú zachrániť pred katastrofou. Aký druh katastrofy by to mohol byť, je vlastne druhoradá otázka. V súčasnosti je hlavným strašiakom klimatická katastrofa.
Udržateľný rozvoj znamená, že mnohé veci treba ľuďom nariadiť, zakázať alebo prikázať, pretože oni sami od seba tieto kroky neurobia, pretože necítia potrebu ich robiť, a v mnohých prípadoch ide o to, aby sa robili veci, ktoré sú v rozpore s prirodzenými ľudskými potrebami a inštinktmi.
Jenská deklarácia vypracovaná Rímskym klubom je jedným z dokumentov, ktorý odhaľuje ciele a prostriedky budovania „udržateľnej spoločnosti“ v súlade s Agendou 2030. Pod heslami ekológie, boja za klímu a záchrany zdrojov Zeme globalisti a vedci sformulovali predpoklady komplexnej dekonštrukcie svetového sociálneho, ekonomického, vedeckého a kultúrneho poriadku.
Jej signatári uznali, že “svet má na dosah ruky poslednú šancu dosiahnuť všeobecne dohodnuté ciele trvalo udržateľného rozvoja“, a vyhlásili, že pokrok treba “urýchliť” a prejsť od “hovorenia o trvalo udržateľnom rozvoji k trvalo udržateľnému životu”. To sa dá dosiahnuť radikálnou zmenou každodenných zvyklostí.
Aj jesť treba „udržateľne“
Kto by bol povedal nie pred tridsiatimi ani pred desiatimi ale i len pred dvomi rokmi, že začne byť vyvíjaný tlak na ľudí a na spoločnosti napríklad v tom, čo majú a čo nemajú jesť. Človek by si myslel, že to, čo jeme, je naša súkromná vec. Kdeže! Ide predsa o záchranu planéty! Našťastie máme „múdre“ elity, ktoré to vedia lepšie a tak vďaka nim vime, čo máme robiť.
O čo ide v tomto prípade? O súvislosť medzi chovom zvierat, predovšetkým dobytka, a klimatickou hystériou. Predpokladá sa, že kravy vypúšťajú obrovské množstvá metánu, takže ich chov je potrebné kvôli záchrane planéty radikálne obmedziť.
Nehovoriac o tom, že podľa týchto „elít“ v hre sú aj „práva zvierat“, takže postupne, ale čím skôr, bude potrebné obmedziť chov hospodárskych zvierat vo všeobecnosti – nielen kráv, ale aj ošípaných alebo sliepok, nehovoriac o kožušinových zvieratách.
Aké to bude mať dôsledky, vrátane ekonomických, nie je ťažké predvídať. Koniec koncov, nedostatok živočíšneho mäsa alebo vajec v našej strave bude musieť byť niečím nahradený – a tu sa naskytajú dve možnosti: syntetické mäso (ako je známe, Bill Gates investoval do jeho výroby nemalé peniaze) a neslávne známe červy.
Prírodné mäso zostane zbytočnosťou a luxusom pre bohatých, s najväčšou pravdepodobnosťou dovážaným spoza hraníc Európy, ktorá má veľké ambície byť na čele progresu. Na druhej strane sa radikálne obmedzí poľnohospodárstvo a mnohí poľnohospodári skrachujú a budú nútení predať svoje farmy. Niekto túto pôdu, samozrejme, kúpi – za veľmi málo peňazí – a nejakým spôsobom ju využije. Napríklad na to, aby tam začal vo veľkom vyrábať alternatívne potraviny.
Ukončiť éru relatívne dostupného a lacného cestovania
Rovnako ako už spoločnosti nahovorili, že na záchranu planéty by sa mali vzdať pohodlných spaľovacích áut v prospech nepohodlných a drahých elektrických, prestať lietať lietadlom, používať lacnú energiu a radšej kupovať drahé potraviny. Je zrejmé, že propaganda dokáže zázraky.
Na tejto ceste máme pokus o zákaz spaľovacieho motora s predstieraním prechodu na elektrický “motorizmus” – v skutočnosti mimoriadne nepraktický, veľmi drahý a zle dostupný a zároveň radikálne zvýšenie cien pohonných hmôt. To zasiahne nielen tých, ktorí poháňajú svoje vozidlá fosílnymi palivami, ale aj tých, ktorí chcú využívať stále relatívne lacnú leteckú dopravu. Éra lacného cestovania, aspoň pre Európanov, bude minulosťou.
„Evergreenom“ udržateľného rozvoja je depopulácia a potraty
Rímsky klub, ktorý nikdy neopustil svoju základnú tézu, že “planéta má rakovinu a tou rakovinou je človek”, stále tvrdí, že na svete je príliš veľa ľudí, ktorí ohrozujú obmedzené zdroje Zeme.
Tvrdí to napriek tomu, že ekonóm Juliane Simon to už pred štyridsiatimi rokmi elegantne a presvedčivo vyvrátil.
V roku 2016 Rímsky klub propagoval “obnovenie prosperity prostredníctvom riadenia rastu, znižovania nezamestnanosti a nerovnosti a riešenia zmeny klímy”. Autori navrhli zaviesť celosvetovú politiku jedného dieťaťa, zvýšiť vek odchodu do dôchodku na 70 rokov, zvýšiť spotrebné dane, dane a zaviesť uhlíkovú daň a univerzálny základný príjem pre ľudí.
Tvrdili, že globálna spoločnosť si musí vybrať: buď pokračovať smerom k priepasti, alebo sa vydať na cestu k udržateľnému rastu.
V roku 2020 na Svetovom ekonomickom fóre primatologička Jane Goodallová v diskusii uviedla, že by sme nemali environmentálne problémy, ak by sa “zachovala veľkosť populácie spred 500 rokov”, teda približne 420-540 miliónov ľudí, čo je o 6,7 miliardy menej ako dnes.
Sme svedkami toho, ako celebrity a popredné svetové a národné médiá propagujú akúsi módu nemať deti ako výraz našej starostlivosti o planétu. Presadzuje sa “nová etika”, ktorá je v rozpore so základnými hodnotami a morálkou.
15. novembra 2017 priniesla televízia NBC News titulok: „Veda dokazuje, že deti sú pre Zem škodlivé. Morálka káže, aby sme ich prestali mať. Musíme sa prestať tváriť, že deti nemajú environmentálne a etické dopady“.
V auguste 2019 princ Harry naznačil, že deti zaťažujú planétu, zatiaľ čo zodpovedné páry by mali mať “maximálne dve” deti. Dokonca obhajoval trestanie ľudí za to, že majú viac detí.
Všetkých zástancov takzvaného trvalo udržateľného rozvoja spája utilitaristický prístup a presvedčenie, že sa im podarí vybudovať globálny rovnovážny systém, v ktorom sa stabilizuje počet obyvateľov a úroveň výroby a spotreby.
Načo ti je byt?´
Nemožnosť vlastniť auto pripravuje mnohých ľudí o druhú najcennejšiu vec, ktorú vlastnia. Tou prvou je, samozrejme, bývanie – a aj tu sa hrá istá hra. Najnovšou fázou je smernica EPBD, ktorá by v priebehu desiatich rokov mohla prinútiť mnohých ľudí zbaviť sa svojich nehnuteľností, pretože si nebudú môcť dovoliť ich prispôsobiť nulovým emisiám, ktoré vyžaduje legislatíva EÚ.
Zavri ústa!
Napokon, ďalšou oblasťou, ktorá už priamo nesúvisí s klímou, ale so samotným šírením trvalo udržateľného rozvoja a všetkým, čo s ním súvisí, je voľný pohyb informácií. Západ sa už roky pohráva s novými formami cenzúry od nanucovania politickej korektnosti a na nej založeného zavádzania obmedzení do zákonov, cez kroky korporácií, ktoré sú súčasťou oligopolu sociálnych médií, až po obmedzenia, ktoré majú teoreticky zabrániť ovplyvňovanie verejnej mienky. Tu sa objavujú ďalšie zámienky – od pandémie až po vojnu na Ukrajine.
Naratív o údajne lepšom živote, ku ktorému nás má doviesť myšlienka trvalo udržateľného rozvoja, je veľká lož.
Na jej uskutočnenie bude potrebné buď nás zbaviť slobody voľby v mnohých oblastiach, alebo uskutočniť masívne vymývanie mozgov, v dôsledku ktorého dostatočne veľký počet ľudí uverí, že vojna je mier, sloboda je otroctvo, že existuje minimálne 73 pohlaví, muž môže rodiť, nevedomosť je moc a úbohá náhrada normálneho života je najväčším šťastím.
