V nedeľu ráno 2. augusta 1903 sa v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne začalo tretie hlasovanie o voľbe nástupcu pápeža Leva XIII. Kardinál Mariano Rampolla del Tindaro, neskorší pápežov štátny sekretár, sa mohol spoľahnúť na väčšinu hlasov. Bol by zvolený, ale o slovo sa prihlásil krakovský arcibiskup kardinál Jan Puzyna.
Z poverenia Jeho Apoštolského Veličenstva Františka Jozefa, rakúskeho cisára a uhorského kráľa, vyhlásil vylučovacie veto voči tejto kandidatúre. Exkluzíva, ktorá bola práve po tomto konkláve zrušená, bola starobylým privilégiom udeleným nielen Rakúskemu cisárstvu, ale aj katolíckym kráľovstvám Francúzska a Španielska. Rampolova voľba padla.
V pondelok 3. augusta večer bol siedmym hlasovaním za pápeža zvolený benátsky patriarcha Giuseppe Sarto, ktorý prijal meno Pius X. Nový pápež požiadal sekretára konkláve, biskupa Rafaela Merryho del Vala, aby zostal po jeho boku ako štátny sekretár. Pod týmto vedením prežívala Katolícka cirkev jedenásť rokov jedno z najplodnejších období vo svojich dejinách, ktoré prerušila ďalšia nepredvídateľná udalosť: atentát na rakúskeho arcivojvodu Františka Ferdinanda 28. júna 1914.
V to nedeľné ráno arcivojvoda s manželkou pricestovali do Sarajeva, hlavného mesta Bosny. Išiel v otvorenom aute po ulici Appel Quay, aby sa dostal k radnici v centre mesta. Prvý atentátnik zaútočil v blízkosti preplnenej ulice; bomba minula svoj cieľ a vybuchla pod iným autom, pričom zranila niekoľko dôstojníkov, ktorí sa v ňom viezli. Namiesto toho, aby arcivojvoda okamžite opustil nebezpečnú zónu, zostal, aby dohliadol na starostlivosť o zranených. Kolóne áut nariadil, aby pokračovala v ceste k radnici.
Neskôr kolóna áut opustila palác a opäť prechádzala mestom. Vodič zle odbočil; ocitol sa pred hostincom, kde sa opíjal jeden z atentátnikov, Gavrilo Princip. Sprisahanec sa nečakane ocitol len niekoľko metrov od svojej obete. Dva výstrely z revolvera odštartovali prvú svetovú vojnu. Európou začali hromžiť delá a svätý Pius X. so srdcom plným smútku spôsobeného touto katastrofou 20. augusta 1914 zomrel.
Veto kardinála Puzynu, podobne ako atentát na následníka rakúskeho trónu, bola nepredvídateľnou udalosťou, ktorá zmenila chod ľudských záležitostí. Nepredvídateľnosť je súčasťou ľudského života, ako môže každý z nás dosvedčiť z vlastnej skúsenosti. Nepredvídateľné sa nedá odhadnúť ani naplánovať ľuďmi.
Jednoducho existuje, je súčasťou nášho života, ale nie je to náhoda. Náhoda čiže nezmyselnosť udalostí neexistuje. Všetko, čo sa deje v našom živote aj v živote celého vesmíru, má svoj zmysel. Iba Boh pozná zmysel všetkého a iba on dáva všetkému zmysel. Ako uvádza svätý Bonaventúra, dejiny v sebe skrývajú duchovné svetlá a inteligenciu.
Môže sa stať, že zdanlivo nepredvídateľné udalosti v skutočnosti také nie sú, pretože ich zorganizovali skryté sily, ktoré chcú určovať chod dejín – ale aj takéto udalosti majú často nepredvídateľné dôsledky, pretože pánom dejín je jedine Boh. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa ich človek snaží riadiť, nikdy sa mu to nepodarí.
Sto dvadsať rokov po zvolení svätého Pia X. sme ponorení do chaosu, ktorý je konečným výsledkom revolučného procesu, ktorý má vzdialené korene a vlastnú dynamiku trvajúcu niekoľko storočí. Biskup Jean-Joseph Gaume (1802 – 1879) videl podstatu tohto procesu v nihilizme: “Keby ste revolúcii strhli masku a spýtali sa jej, kto je, odpovedala by:
“Som nenávisť voči každému náboženskému a spoločenskému poriadku, ktorý človek nezaviedol a v ktorom nie je kráľom a bohom. Som filozofiou revolty, politikou revolty, náboženstvom revolty. Som ozbrojenou negáciou (nihil armatum). Som základom náboženského a spoločenského systému založeného na vôli človeka a nie na vôli Boha. Jedným slovom, som anarchia, pretože som detronizoval Boha a na jeho miesto dosadil človeka. Preto moje meno je Revolúcia, čiže rozvrat.”
Revolučné sily dychtia po globálnej anarchii, aby zničili prirodzený a kresťanský poriadok v jeho koreňoch. Neporiadok totiž nemá iba politický a spoločenský rozmer, ale siaha až do spôsobu bytia a myslenia jednotlivých ľudí, čo vyvoláva rozpory, iracionalitu a labilitu myslenia a správania. Tí, ktorí nesú najväčšiu zodpovednosť za riadenie v politickej aj v cirkevnej oblasti, sa nevyhnú procesu psychologickej destabilizácie, ktorý zvyšuje nepredvídateľnosť udalostí.
Revolučné sily sa snažia mať proces, ktorý zrodili, pod kontrolou spoliehajúc sa pritom na algoritmy umelej inteligencie, ale takýto pokus je vopred odsúdený na neúspech. Matematika, založená na výpočtoch, dokáže dokáže do istej miery iba odzrkadliť svet, ale nie je schopná pochopiť metafyzickú povahu reality. Veda o algoritmoch nedokáže pochopiť svet, ani zrušiť nepredvídateľnosť budúcnosti.
Naše predvídanie blížiaceho sa výbuchu vojny nie je založená na matematickej vede, ale na logike, ktorá nám hovorí, že verejné a systematické porušovanie morálnych zákonov so sebou prináša globálnu deštrukciu. Nikto však nedokáže predpovedať, kde a kedy konflikt vypukne. Podobne nám logika hovorí, že ak Cirkev vždycky zápasila s veľkými rozkolmi a herézami, potom v dobe tekutej apostázie, v ktorej sa nachádzame, možno očakávať výbuch nespočetných schiziem a konfliktov, aj keď nikto nedokáže predpovedať, aká udalosť zviditeľní ich erupciu.
Používanie logiky však nestačí, potrebná je viera. Ako zdôrazňuje otec Calmel, Boh sa prejavuje v dejinných udalostiach, ale pod podmienkou, že v našich srdciach nosíme nadprirodzené svetlo, ktoré ich presahuje a hodnotí.
120 rokov po zvolení svätého Pia X. jeho prvá encyklika zo 4. októbra 1903 E supremi apostolatus vrhá nadprirodzené svetlo na našu chaotickú rozbúrenú dobu a umožňuje pochopiť súčasné problémy. Pius X. v nej píše o tragickej situácii, v ktorej sa ľudstvo ocitlo:
“Pre koho je tajomstvom, že ľudská spoločnosť je dnes postihnutá hlbokou bezmocnosťou, strašnejšou než ktorákoľvek iná z predchádzajúcich čias, ktorá ju, deň za dňom posilňujúc a do krajnosti pohlcujúc, ženie do záhuby? Aká je to choroba, rozumiete tomu, ctihodní bratia: odvrátenie sa a odklon od Boha; lebo nad to vskutku niet nič zhubnejšie, podľa slov proroka: “Hľa ako hynú všetci, tí, čo sa vzďaľujú od teba” (Ž 73, 27).”
“Ale ako dopadne tento boj slabých ľudí proti Bohu,” dodáva svätý Pius X., “o tom nikto rozumný nepochybuje. Iste, človek môže zneužitím svojej slobody porušiť zákon a uraziť majestát Stvoriteľa všetkých vecí; ale víťazstvo vždy patrí Bohu: ba dokonca porážka je tým bližšia, čím smelšie sa človek, presvedčený o svojom triumfe, vzoprie“.
S dôverou v Božiu prozreteľnosť a na príhovor svätého Pia X. sa pokúsme v deň výročia jeho smrti spoznať a čeliť tomu neznámemu, ktoré nás čaká.
Roberto de Mattei
Preklad z corrispondenzaromana.it
