Keď naši poslanci ešte vo februári predložili v parlamente návrh zákona o rodných číslach, ktorý by prakticky znemožnil tranzíciu, čiže zmenu pohlavia, keďže podmienkou zmeny pohlavia by musel byť lekársky posudok vychádzajúci z genetických testov, na protest proti tomu sa v Bratislave zišlo niekoľko desiatok účastnikov, ktorí sa utvrdzovali v tom, že návrh zákona je „medicínskym nezmyslom, pretože pohlavie nemožno stanoviť na základe genetického testu.“
Na priamu otázku redaktorky, prečo podľa nich nie je možné na základe genetických trestov určiť pohlavie, miesto odpovede sa od nej štítivo odvracali, odmietali s ňou komunikovať , a ak aj niečo povedali, tak iba všeobecné frázy, čosi nesúvislé, ba mnohí jej ukazovali prostredník, správali sa hrubo, označovali ju za provokatérku, sácali ju a pod. Logická otázka: Správali by sa takto, keby mali argumenty?
Pripomenulo mi to zábery z filmu Čo je žena ? (What is a woman?) Matta Welsha, ktorého síce vo filme nikto nesácal, ale ktorý sa rozhodol zájsť za progresívnymi aktivistami a akademikmi (tzv. gender studies) a pýtal sa ich na definíciu – ženy. Človek by povedal: Jednoduchá otázka, jednoduchá odpoveď, ktorá nemôže nikoho uraziť, za pár minút máme hotovo. Žiaľ, čuduj sa svete, na takúto triviálnu otázku sa veľa “odborníkov” naštvalo, iní sa krútili, vrteli a ani obyčajní ľudia nevedeli (alebo sa báli) odpovedať.
Matt Welsh to charakterizoval slovami: “Myslím si, že gender ideológiu možno poraziť, pretože neznesie bližšie skúmanie. Stačí trochu odvahy pozrieť jej do tváre a položiť niekoľko základných otázok.“
30. marca 2023 teroristka považujúca sa za muža, v Nashville vošla do kresťanskej školy a zmasakrovala šesť ľudí vrátane troch malých detí. Do prípadu zapojila sa FBI avšak všetka obdivuhodná transparentnosť orgánov, s ktorou začali v prvých hodinách, zrazu zmizla.
Strelkyňa zanechala manifest, v ktorom zrejme opisala dôvody, ktoré ju viedli k spáchaniu tohto odporného zločinu, ktorého zverejnenie je nedohľadne. Z „pochopiteľných dôvodov“.
Kým rodiny oplakávali a pochovávali svojich mŕtvych, spravodajským agentúram sa podarilo tento príbeh šikovne prekrútiť, pričom do rozprávania nenápadne vsunuli na prvý pohľad absurdnú myšlienku, že vrah nebol o nič menšou obeťou ako šesť ľudských bytostí, ktoré zostali mŕtve na podlahe malej kresťanskej školy v Nashville v štáte Tennessee.
Rafinovaným spôsobom ukazovali, že tento príbeh nie je ani tak o bezohľadnom zabíjaní nevinných ľudí, ale skôr o tragickom príbehu prenasledovanej menšiny, ktorá sa musí brániť proti systémovej nenávisti a násiliu. Skutočné obete takmer úplne ignorovali. Niektorí vysokopostavení demokrati sa dokonca vysmievali mŕtvym deťom, že sa asi „málo modlili“. Tlačová tajomníčka arizonskej guvernérky poslala tweet – niekoľko hodín po útoku – s obrázkom ženy držiacej zbraň a s titulkom, v ktorom varovala, že takto sa treba postaviť proti „transfóbom“. Nikde nebolo nijaké vyhlásenie odsudzujúce nenávisť a násilie voči kresťanom.
Nebola to však samotná tragédia, ktorá vyvolala taký rozruch vo verejnej mienke. Dôležitejšie boli ďalšie okolnosti. Vďaka nim sa pravdepodobne po prvýkrát podarilo uvedomiť si súvislosť medzi agresiou a ideológiou LGBTQIA+. Žena, ktorá sa dopustila masakry, odmietla svoje biologické pohlavie a identifikovala sa ako “muž”.
Navyše sa čoskoro ukázalo, že to nebol jediný prípad násilného transsexuála. Aj keď možno jednotlivé prípady považovať za dôsledok duševnej choroby, za ich kumuláciou bude nejaká spoločná príčina. Najpravdepodobnejšou odpoveďou je, že v Spojených štátoch sa rýchlosťou lesného požiaru šíri genderizmus. Infekcia sa presúva z univerzít do bánk, z bánk a univerzít do médií a nemocníc, až napokon zasahuje aj politikov.
Americký prezident Joe Biden dokonca urobil z propagácie dúhového šialenstva hlavnú zástavu a charakteristický znak všetkých svojich politík, nielen domácich. Netreba sa klamať: to, čo systematicky zavádza v Spojených štátoch, má zahŕňať celý svet. Ríša Sodomy má univerzálne, všeobjímajúce ambície a nemieni sa zastaviť pri vládnutí v jednom konkrétnom kúte Zeme, nech je akokoľvek veľký.
Jeden z najdôležitejších politikov demokratickej administratívy, hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby, to povedal jasne: boj za práva LGBT je základnou súčasťou našej zahraničnej politiky a tak to aj zostane. Nikto si teda nemôže robiť ilúzie: kým budú Amerike vládnuť ľudia Bidenovho typu, ríša Sodomy sa bude naďalej rozširovať. Niekoľko dní po masakre v Nashville Biely dom oficiálne oznámil zavedenie nového “sviatku” – Deň viditeľnosti transrodových osôb.
Trans radikalizácia: videohra o zabíjaní kňazov a kritikov LGBT
Necelé dva mesiace pred masovou streľbou v Nashville sa v štáte objavila videohra, v ktorej je zobrazený transrodový hrdina, ktorý zabíja kritikov LGBT vrátane kňazov. Vo videohre sa možno vžiť do úlohy hlavného hrdinu utekajúceho z “fašistického koncentračného tábora pre transrodových ľudí”, ktorý musí na ceste za slobodou zabíjať kritikov LGBT vrátane kňazov a pastorov. Hra je určená na “rozpútanie potláčaného hnevu proti tyranom z radov genderových kritikov” pomocou “arzenálu smrtiacich zbraní”.
V popise hry sa píše: “V hre sa objavujú rôzne typy ľudí: “Hra zobrazuje LGBTQAI+, transrodové a feministické témy a ukazuje, ako by vyzeral povojnový apokalyptický svet, ak by zvíťazili „rodoví fašisti“ V tomto dystopickom svete fašisti zabíjajú a väznia všetkých transrodových a queer ľudí, podrobujú ich tvrdej konverznej terapii, väzneniu a smrti. Vy ste utečenec, ktorý uteká z ich koncentračného tábora a zároveň vykonávate svoju pomstu. Hra upozorňuje na veľmi reálne transfóbne násilie, ktorému mnohí transrodoví ľudia čelia iba preto, že existujú.
Nie sme svedkami trans genocídy, ale trans radikalizácie. Varovné signály sú všade: lebky sľubujúce “SMRŤ PRED DETRANZÍCIOU”, nože, bejzbalové pálky omotané ostnatým drôtom, útočné pušky namaľované v pastelových tónoch trans vlajky, prúdy vyhrážok znásilnením a smrťou, pochmúrny prísľub, že “KAŽDÝ DEŇ JE DEŇ TRANS pomsty”.
V roku 2018 Snochia Moseley, muž, ktorý sa identifikoval ako žena, zranil troch ľudí a troch zabil po tom, ako spustil paľbu na svojom pracovisku v Aberdeene v štáte Maryland.
V roku 2019 žena z Colorada, ktorá sa identifikovala ako muž, strieľala v škole, pričom zabila jedného človeka a osem zranila.
V minulom roku muž z Colorada obvinený zo streľby v nočnom gay klube, pri ktorej zabil päť ľudí a 18 zranil, sa identifikoval ako transsexuál.
Strelkyňa z Nashvillu sa identifikoval ako trans.
Politický publicista Benny Johnson dospel k záveru, že moderné trans hnutie radikalizuje aktivistov, ktorí sú plní nenávisti.”
J.K. Rowlingová, ľavicová autorka Harryho Potera, upadla do nemilosti trans hnutia, keď sa vyjadrila, že „ženou sa človek rodí a nestáva“, alebo odmietla pojem „menštruujúce osoby“ argumentujúc, že „hovoriť pravdu nie je nenávisť“. Za tieto ale aj za ďalšie viaceré vyhlásenia v podobnom duchu sa stala terčom neskutočnej nenávosti. Dostáva vyhrážky typu “Dúfam, že si v poštovej schránke nájdeš bombu“, ako aj že ju zbijú, znásilnia, umučia alebo vyhodia do vzduchu. Na sociálnych sieťach sa objavil hashtag #RIPJKRowling. Nie je to nekrológ, ale prianie smrti. Samozrejme, v mene “lásky” a “tolerancie”.
Niet sa čomu čudovať. Podľa rodových ideológov vlastne každý, kto sa postaví proti trans agende, je automaticky genocídny. Ak nepotvrdzujeme transgenderizmus a s ním nesúhlasíme, podieľame sa na istej forme masovej vraždy.
Prečo?
V dnešnej dobe svoju identitu definujeme podľa nášho psychického stavu. Muž je ženou, ak sa tak cíti, a žena je mužom, ak sa tak cíti, pretože „my sme naše pocity“. Nie je už potrebné zosúladiť svoje sebavnímanie so svojím fyzickým „ja“, ale svoje fyzické „ja“ so svojím sebavnímaním. Takto dnes funguje tzv. moderná myseľ.
Čo to všetko znamená pokiaľ ide o tvrdenia o údajnej genocíde? Aj genocída je vnútorný pocit: Keď súhlasne nepotvrdíte moje pocity, keď ich budete spochybňovať, ba čo je horšie, keď ma prinútite spochybniť moje pocity o sebe, v podstate ma zabíjate. A to je horšie než fyzický útok, pretože moje pocity sú dôležitejšie ako moje telo.
Neznamená to, že trans ľudia nečelia žiadnym fyzickým hrozbám. Čelia, ale tieto hrozby prichádzajú od nich samotných.
Najväčšou hrozbou trans osoby je ona sama.
Väčšina transrodových ľudí, ktorí každoročne odídu z tohto sveta, zahynie samovraždou. To je druhý význam tvrdenia o genocíde: Ak s nimi nesúhlasíte, ak ich nepotvrdíte, môžu si v reakcii na to vziať život. Je to tá najgrotesknejšia forma citového vydierania, akú si len možno predstaviť.
Podľa Matta Walsha, keď používajú výraz genocída, v skutočnosti tým myslia: Ak mi ublížiš, zabijem sa a bude to tvoja vina. A to sa ukázalo ako veľmi účinná taktika. Primeraná reakcia na takéto zvrátené požiadavky by mala znieť: Nie! Za tvoje pocity nie som zodpovedný. Nie je mojou úlohou podporovať tvoje sebavnímanie. Toto bremeno na mňa neklaď. A hoci veľmi dúfam, že si neublížiš, ak sa tak stane, nebude to moja vina. Nevysmievam sa ti, nevyhrážam sa ti, iba s úctou sa ti snažím povedať holú neprikrášlenú pravdu. Tvoje činy sú tvojou vlastnou voľbou.
Čo si však obvinenie zaslúži, je to samotná trans ideológia.
Je všeobecne známe, že počet pokusov o samovraždu medzi transrodovými ľuďmi je mimoriadne vysoký: 40, ba podľa niektorých odhadov až 60%. V každom ohľade sa môžeme zhodnúť na tom, že samovražednosť je výrazne vyššia ako v bežnej populácii.
Samozrejme, aktivisti na to majú vlastné vysvetlenie: trans ľudia sa pokúšajú o samovraždu v takej miere preto, lebo sú šikanovaní a spoločnosť ich odmieta. Naozaj? Ak by miera samovrážd súvisela so spoločenským odmietaním, nemali by sme potom byť svedkami rapídneho poklesu a oveľa viac sa približovať k úrovni zodpovedajúcej bežnej populácii, keď sa spoločnosť trans ľudí v čoraz väčšej miere akceptuje?
Prečo potom je skutočnosť však výrazne iná? Prečo samovražednosť medzi ľuďmi s transidentifikáciou je stále nadpriemerne vysoká? Azda sa majú teraz horšie než kedykoľvek v doterajšej histórii? Nepatria azda transrodoví ľudia v modernej Amerike i západnej Európe k najprivilegovanejším ľudským bytostiam, aké kedy chodili po tejto zemi? Neoslavujú ich, netlieskajú im a nevyzdvihujú ich hlavné inštitúcie, prakticky každá veľká korporácia, každá vládna agentúra, Hollywood, akademická obec i médiá? Neprepisujú sa zákony, slovníky, diagnózy, len aby sa prispôsobili ich mylnému vnímaniu seba samých?
Matt Walsh kladie logickú otázku: Prečo napriek tomu tieto osoby žijú v stave sebadeštruktívneho, samovražedného zúfalstva?
Nebude za tým čosi hlbšie? Ak zúfalo potrebujú, aby im niekto stále prikyvoval a potvrdzoval ich identitu a ak sú úplne bez seba, keď niektorý človek z davu im nedokáže dostatočne nadšene zatlieskať, nemôže to byť preto, že predsa len s nimi nebude niečo v poriadku?
Trans ideológia je totiž vo svojej podstate sebazničujúca. Vyvoláva zúfalstvo a beznádej a človeka stavia do konfliktu s jeho vlastnou vrodenou biologickou prirodzenosťou, čiže je neustále v stave odmietania seba samého. Vedie k spochybňovaniu vlastnej biologickej identity, ktorú však nenahrádza ničím pevným alebo zrozumiteľným. Vytvára zmätok tam, kde bola kedysi jasnosť, vnáša tmu, kde bolo kedysi svetlo. Trans ideológia je továreň na depresiu a hnacím motorom sebadeštrukcie.
Toto
je najväčšia hrozba, ktorú transgenderizmus predstavuje, nie fyzické
poškodenie, ktoré spôsobuje. Ničí naše poznanie a schopnosť pochopiť
základnú pravdu. Transgenderizmus je vojna proti realite, biológii,
pravde a ľuďom a hlavne útok na naše deti.
