Keď v októbri minulého roku došlo k zákernej vražde dvoch návštevníkov gej baru na Zámockej ulici v Bratislave, nemálo ľudí bolo šokovaných nielen odporným skutkom mladého páchateľa, ktorý o sebe vyhlasoval, že je ateista – ale taktiež nečakanými nenávistnými reakciami prívržencov progresívneho politického prúdu voči – kresťanom a vôbec proti konzervativizmu.
Vyzeralo to, akoby vražda dvoch mladých ľudí bola pre nich vítanou zámienkou pre vybavenie si účtov najmä s kresťanstvom, keď konečne mohli odhodiť všetky zábrany a dať voľný priechod prejavom nenávisti, pohŕdania, urážok a agresivity voči všetkým, ktorí mali nejaké výhrady k ich predstavám o svete. Ich postoj vystihol redaktor denníka Standard.sk Michal Čop: „Ak zastávate konzervatívne názory, máte na rukách krv.”
Vrcholom bolo pro-LGBT uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré za útok proti osobám LGBTI+ považovalo ešte aj novelu Ústavy SR z roku 2014, ktorá definovala manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy, ba obvinilo aj „zástupcov cirkví” ako elementy, ktoré „živia atmosféru nenávisti a neznášanlivosti”!
Konzervatívci a kresťania boli zarazení, nešlo im to do hlavy, neveriacky krútili hlavami, čudovali sa, nevedeli pre to nájsť vysvetlenie a s námahou hľadali slová na svoju obranu, ktoré ich protivníci a novinári z liberálno-progresívnych médií potom aj tak prekrucovali alebo vôbec nebrali do úvahy. Prečo to progresívci robia? – pýtali sa. No prečo? Ak človek čo len trochu pozornejšie sleduje vývoj vo svete a predovšetkým v Európe za posledné desaťročia, ba vlastne stáročia, a ak ho vníma aj duchovne, má vysvetlenie, ktoré je prosté: „Pretože väčšmi nenávidia Cirkev, kresťanstvo, kresťanskú civilizáciu než im záleží na „právach” LGBT osôb”.
Lebo kto sú tie „LGBT osoby”? Pešiaci zneužití v ideologickom boji. Veď písmená LGBT neoznačujú ľudí, ale ideológiu, podobne ako robotnícke hnutie, pod ktorým sa komunisti maskovali mnoho desaťročí, nebolo robotnícke, ale komunistické, rovnako ako pod feminizmom nechápame ženy vo všeobecnosti, ale stúpenkyne feministickej ideológie, a podobne ako nacionalizmus, socializmus či etatizmus nie sú ľudia, ale ideológie.
Tak ako komunisti potrebovali proletariát ako armádu na uskutočnenie pozemského raja, ktorý im táto viera sľubovala, aj dnešní revolucionári používajú sexuálne menšiny ako baranidlo na demoláciu starého poriadku, spoločenský rozvrat a likvidáciu inštitúcií spoločnosti ako je rodina, Cirkev, demokratický politický systém. Pretože až keď „rozboria sveta starý základ“, môžu na jeho ruinách vybudovať „krásny nový svet lásky, tolerancie a harmónie”.
Je to súčasť Revolúcie, ktorej princípy, postupy a taktiku geniálnym spôsobom opísal brazílsky mysliteľ Plinio Correa de Oliveira v diele Revolúcia a kontrarevolúcia. Pojem Revolúcie podľa Oliveiru netreba chápať ako všeobecné hnutie zamerané na zvrhnutie moci či právneho poriadku, ale ako stáročné úsilie usilujúce sa o zničenie všetkého, čo prežilo z kresťanskej civilizácie, a ktorého posledným cieľom je Cirkev.
Nezriadené vášne povzbudzované pôsobením síl temnoty neustále pobádajú ľudí a národy k zlu. Tieto tendencie využívajú slabosť ľudského rozumu. Človek raz-dva si vymyslí sofizmy, aby ospravedlnil svoje zlé konanie či zlé mravy. Obzvlášť dve vášne, pýcha a zmyselnosť, podnecujú k vzbure proti kresťanskej morálke a viere. Tendencia, ktorú vyvoláva pýcha a zmyselnosť, sa usiluje zvrhnúť každú nerovnosť, autoritu a hierarchiu. Kresťanstvo pripúšťa iba ako formu neškodného folklóru.
To, že revolucionárom nejde v prvom rade o práva sexuálnych menšín, ale o čosi iné, dokazuje aj všemožná podpora islamu liberálnou ľavicou, ktorá sa tvári, akoby nevedela, že pre islamský zákon zvaný šaría je homosexualita ohavná forma smilstva, ktorá sa trestá smrťou a že minimálne v štyridsiatich islamských štátoch je homosexualita trestaná odňatím slobody a popravou.
V súčasnej Saudskej Arábii a Iráne, kde sa Mohamedove zákony uplatňujú najprísnejšie, sú homosexuáli sťatí, obesení a ukameňovaní. V ďalších moslimských krajinách sa za homosexuálne správanie ukladá trest smrti.
Ba americký LGBT magazín out.com nazval Trumpa rasistom, pretože povedal Iránu, aby prestal zabíjať a väzniť homosexuálov!
Jediným bodom diskusie v islame nie je to, či treba homosexuála popraviť, ale ako to treba urobiť.
Zafar Bangash, imám a novinár, ktorý pôsobí ako predseda Islamskej spoločnosti v Kanade, otvorene vyzval na kameňovanie homosexuálov: “Moji bratia a sestry, s nimi niet čo spolunažívať. Treba vziať kamene a ukameňovať týchto ľudí za ohavnosť, ktorú páchajú.”
Každý, kto čo i len povrchne sleduje situáciu v krajinách prijímajúcich migrantov z moslimských krajín, vidí, že LGBT osoby sú v Európe neustále terčom útokov.
Vo Francúzsku Alžírčania zlomili mužovi nos kvôli jeho „sexuálnej orientácii”.
Iba v Berlíne každý deň dôjde k viac ako jednému útoku na homosexuálov, v drvivej väčšine zo strany moslimských migrantov. Vyjadria sa k tomu obhajcovia práv homosexuálov? Samozrejme, že nie. Veď moslimovia sú spojencami liberálnej ľavice, ktorá v nich vidí spojenca v rozbíjaní kresťanskej civilizácie a Západu.
Je to určitý druh taktickej aliancie trochu pripomínajúci pakt Hitlera a Stalina: bolo jasné, že si títo dvaja tyrani pôjdu po krku, ale najprv sa chceli pripraviť na boj tým, že pohltia menších a slabších. Moderná liberálna ľavica chce využiť moslimov ako nástroj na konečné rozdrvenie a likvidáciu zvyškov západnej civilizácie a verí, že sa jej potom podarí islam „poľudštiť,” či otráviť rovnakou dávkou skepticizmu, ako to urobili s kresťanstvom.
Honba za pôžitkom, neustála a neobmedzená spotreba by podľa nich mala zabiť aj islam. Moslimovia si to nemyslia a do budúcnosti hľadia s nádejou: Skôr než ľavica rozpustí islam, islam si podmaní Európu.
Hoci kritici masovej imigrácie najmä z moslimských krajín poukazujú na to, že vpustenie kultúr, ktoré absolútne neakceptujú LGBT osoby, do otvorených európskych spoločností nielenže spôsobí spoločenské problémy, ale v niektorých prípadoch môže viesť k otvorenému násiliu v prvom rade práve voči sexuálnym menšinám, progresívne sily ostávajú hluché voči týmto hlasom.
Napríklad v Rade Európy v novembri 2021 spustila kampaň na oslavu „slobody v hidžábe“ financovanú Európskou úniou v rámci programu vo výške 439 miliónov eur. Pre zmenu v dokumente z 1. marca 2022 vydala šesťdesiat odporúčaní na boj proti „antimoslimskému rasizmu“ – ako čo najlepšie vychádzať v ústrety islamu.
Myslím, že odpoveď je jasná, prečo napriek tomu, že v islamskom náboženstve je trest smrti za homosexualitu a prečo napriek nespočetným fyzickým útokom zo strany moslimských migrantov na osoby LGBTI liberálna ľavica islam všemožne podporuje, kým kresťanstvo nenávidí preto, lebo neklame, nezatajuje pred nimi pravdu a opierajúc sa o Sväté písmo predstavuje homosexuálne vzťahy ako veľmi závažnú zvrátenosť, vždy hlásala, „že homosexuálne úkony sú svojou vnútornou povahou nezriadené“. Sú proti prirodzenému zákonu. (2333) (…) V nijakom prípade ich nemožno schvaľovať.”
Ale taktiež dodáva: „Treba ich prijímať s úctou, súcitom a jemnocitom a vyhýbať sa akémukoľvek náznaku nespravodlivej diskriminácie voči nim.”
Argumentovať katechizmom je však hádzanie hrachu na stenu. Prečo? Práve preto, že progresívni revolucionári väčšmi nenávidia Cirkev, kresťanstvo a kresťanskú civilizáciu, než im záleží na dobre tzv. LGBT osôb.
