Verila, že je lesbička, 15 rokov žila medzi vzťahmi s inými ženami a záchvatmi paniky až do chvíle, keď v zúfalstve volala o pomoc nebo, čo úplne zmenilo jej život. Teraz svoju vieru šíri prostredníctvom sociálnych sietí a prvým svedectvom, ktoré ponúka, je jej príbeh: “Som dôkazom toho, že pre Boha nie je nič nemožné”.
Sabrina Buonadonna má 33 rokov, pochádza z Neapola, ale žije v Gaete a po svojej homosexuálnej skúsenosti sa zasvätila Bohu, evanjelizuje a šíri Božie slovo zatiaľ prostredníctvom instagramovej stránky Catholic blogger.
Do roku 2018 si verila, že si homosexuálka, hovorím “verila si”, pretože dnes si heterosexuál. Môžeš nám o tom niečo povedať?
Všetko sa to začalo na strednej škole, kde som počas seminára stretla jedno dievča. Mala veľmi silnú povahu a páčilo sa mi, ako sa správala. Čoskoro sme sa spriatelili a začali sme spolu chodiť. Obaja sme sa navzájom priťahovali, ale vedeli sme, že je to zlé. A možno práve to nás viedlo k ešte väčšej túžbe, pretože sme vedeli, že je to niečo, čo nemožno robiť.
A odvtedy sa začal tento spočiatku “tajný” vzťah. Bola som s ňou šesť rokov, potom som mala ďalšie viac či menej dôležité vzťahy.
V klamstve homosexuality som žila dobrých 15 rokov
Bola si s dievčaťom, ale nepovažovala si sa za lesbičku?
Áno, v prvom vzťahu som sa nepovažovala za lesbičku, aj preto, že sa mi páčili chlapci. Túto príťažlivosť som pociťovala len k tomuto dievčaťu.
Keď mi povedala, že sme lesby, to slovo ma iritovalo, pretože som sa za takú nepovažovala. Hovorila som jej: “Ty si taká, ja nie som lesbička, pretože sa mi nepáčia iné ženy, ale muži.” Ale ona mi stále hovorila: “Nie, ak si so mnou, tak si lesbička. Po nej som sa zoznámila s ďalším dievčaťom, s ktorým som bola tri roky a hneď som sa k nej nasťahovala… a odvtedy som začala presviedčať seba, že som lesbička.
Ale od detstva si cítila vždy povolanie k manželstvu…
Áno, odmalička som vždy cítila silné povolanie k manželstvu. Pamätám si, že som neustále sledovala svadobné filmy svojich príbuzných a zakaždým som sa vzrušovala a predstavovala si svoju vlastnú svadbu. V skutočnosti, keď som bol aso ženami, predstava, že sa nemôžem vydať za muža, ma trápila, pretože vo mne tá túžba nevymizla. Aj to ma časom prinútilo pochybovať o tom, že som lesba. V mojom srdci napriek všetkému zostala silná túžba: môcť si vziať muža a mať rodinu a deti.
Potom v istom momente prišli záchvaty paniky….
Záchvaty paniky sa začali počas môjho prvého vzťahu. Bola ku mne veľmi majetnícka, počas tých šiestich rokov som ju niekoľkokrát opustila a vždy, keď som sa ju pokúsila opustiť, vyhrážala sa, že si vezme život. Niekedy dokonca dvíhala ruky, vyvolávala vo mne pocit viny… a tak som sa k nej nakoniec vrátila, hoci mi pre nej nebolo dobre. Vyhrážala sa mi aj tým, že ak ju opustím, všetko prezradí mojim rodičom (ktorí o ničom nevedeli). A tak som ju zo zlosti začal aj podvádzať.
Keď som prvýkrát dostala záchvat paniky, skončila som v nemocnici, pretože som nemohla dýchať. Odvtedy ma záchvaty paniky a úzkosti sprevádzali niekoľko rokov.
Kedy a ako došlo k zmene?
Po mojom poslednom vzťahu som sa začala cítiť zle, pretože som čoraz viac vnútorne cítila, že nie som lesbička, bola som veľmi zmätená…. Nazývam to “klamstvo identity”, pretože je to skutočné klamstvo. Bolo mi zle, jedného dňa som začala celý deň plakať a prosila som Boha a Pannu Máriu o pomoc. Povedala som: “Prosím ťa, Pane, pomôž mi… som taká zmätená, že potrebujem tvoju pomoc”. Bolo to skutočné volanie o pomoc adresované Bohu. Na druhý deň som odišla do Aosty, išla som k svojim bratrancom a sesterniciam, ku ktorým mám veľmi blízko. Potrebovala som nejaké rozptýlenie. Hneď som požiadala sesternicu, aby mi dohodla stretnutie s kňazom, pretože som sa s ním chcela trochu porozprávať vzhľadom na veľký zmätok a nepokoj, ktorý som pociťovala.
Večer pred tým, ako som išla za týmto kňazom, sa mi snívalo, že idem po ulici a pri pohľade na oblohu vidím obraz Panny Márie s Ježiškom v náručí. Keď som sa zobudila, povedala som o tom sne svojej sesternici. V to ráno sme sa zúčastnili na svätej omši a potom sme išli za kňazom. Počas slávenia som hľadala nejaké znamenie, pýtala som sa sama seba: “Matička, čo znamená tento sen?”. Na konci svätej omše prešla okolo pani, ktorá rozdávala malé obrázky (v tom kostole to bolo nezvyčajné), a len čo som ho vzala do ruky, stratila som reč: bol to obrázok Panny Márie s Ježišom v náručí. V tej chvíli som pocítila radosť, dojatie, pokoj, lásku, pocit tepla, ktorý mi sálal z hlavy až k nohám. Od toho dňa som otvorila svoje srdce a Pán začal pôsobiť.
Prečo si myslíš, že v tvojom živote nastala táto zmena?
Zmena nastala len vďaka Bohu. Vlastnými silami by som nedokázala nič zmeniť. Keď človek na vlastnej koži zažije takéto klamstvo, nemôže sa len tak ľahko oslobodiť. Ako vieme, Pán nám dal slobodnú vôľu, a preto nám ponecháva slobodu….
Keď však požiadate Pána o pomoc, keď mu otvoríte svoje srdce, On vám okamžite pribehne na pomoc. A ja som dôkazom, že to tak skutočne je. Jednoducho som prvýkrát prosila Boha o pomoc… a On urobil všetko. Jednoducho som mu otvorila svoje srdce a dovolila Mu vstúpiť do môjho života. A On úplne zmenil môj život. Bola som duchovne mŕtva a On ma priviedol späť k pravému životu. Pretože skutočný život je len v Kristovi. Ale to môžete zažiť, keď začnete poznávať jeho Lásku.
Ako Medžugorie ovplyvnilo tvoju zmenu?
Keď ma mama prvýkrát prinútila ísť do Medžugoria s celou rodinou, absolútne som nechcela ísť a urobila som to neochotne, bez akéhokoľvek vplyvu na mňa. Potom som išla druhýkrát, aj s mojou ex priateľkou, a bolo mi veľmi dobre, ale moje srdce bolo uzavreté. Žila som v homosexualite, prakticky som žila v smrteľnom hriechu. Nedokázala som sa úplne odpútať.
Ale zakaždým, keď som tam išla, aj keď moje srdce bolo zatvorené a žila som v smrteľnom hriechu, Panna Mária dokázala vložiť do môjho srdca malé semienko, ktoré časom postupne prinášalo ovocie.
Dnes považujem Medžugorie za svoj druhý domov, aspoň raz alebo dvakrát do roka cítim potrebu ísť tam, aby som si dobila baterky, aby som potom mohla čeliť svetu, v ktorom žijeme, a rôznym ťažkostiam. Medžugorie je miestom môjho srdca.
Môžeš nám na základe svojej skúsenosti povedať, čo je to homosexualita? Aj to, či sa s ňou človek rodí, alebo sa ňou stáva?
Homosexualita nie je nič iné ako klamstvo identity. Absolútne sa ňou človek nerodí, a to, čo hovorím, mám potvrdené od chvíle, keď som spoznala Božiu lásku a jeho slovo. Je to aj argument logiky: Pretože homosexualita spadá pod šieste prikázanie: Nepáchaj nečisté skutky. A keďže nás Boh stvoril, či by sa niekedy dal narodiť homosexuálnemu dieťaťu, ak to spadá pod jeho zákon ako smrteľný hriech? Rozhodne nie, už toto by nás malo prinútiť zamyslieť sa a pochopiť, že absolútne sa s ňou človek nerodí.
Čo chceš svojím svedectvom vyjadriť?
V prvom rade rád svedčím, pretože nás o to žiada sám Pán. A ak môžem byť malým nástrojom v jeho rukách, robím to naozaj rada.
Som veľmi vďačná Bohu a jemu vďačím za všetko a každý deň mu ďakujem za to, že ma oslobodil od homosexuality. Dúfam, že môj príbeh môže byť nápomocný tým, ktorí dnes prežívajú to, čo som v minulosti prežívala ja, tým, ktorí možno prežívajú tento zmätok a nemôžu sa z neho dostať tak, ako som sa z neho nemohla dostať ja.
Chcem, aby vedeli, že len tým, že sa obrátime k Bohu, On nás môže vyslobodiť z každého zla, z každého zmätku, z každej ťažkej situácie alebo zo situácie, ktorá sa zdá byť neprekonateľná.
Žila som 15 rokov v tomto klamstve a som dôkazom toho, že pre Boha nie je nič nemožné. Musíme mu len otvoriť svoje srdce a nechať ho pôsobiť v našom živote; o zvyšok sa postará úplne On.
Preklad z lanuovabq.it
