Nič iné nemôže byť dôležitejšie ako obnovenie bezpečnosti vo Švédsku, ktoré bytostne milujeme. Musíme to riešiť jasne a s pevným odhodlaním, pretože toto násilie ohrozuje celú našu demokratickú spoločnosť, celé naše Švédsko“, vyhlásil Jimmi Akesson, predseda Švédskych demokratov, druhej najsilnejšej strany v parlamente pre švédsky denník Expressen.
Obnovenie bezpečnosti vo Švédsku? V krajine s jednou najvyšších životných úrovní na svete? Veď o tom – až na niekoľko výnimiek – v našich médiách nikdy nebolo veľmi počuť.
Podľa svedectva v ďalšom článku švédskeho denníka:
„Švédsko sa nachádza v kríze. Mnohí Švédi pociťujú zúfalstvo a zdesenie. Deti strieľajúce na ulici do detí automatickými zbraňami. Brány rodinných domov vyhadzované do vzduchu. Pri streľbe sú nevinní ľudia náhodne zabití. Vojny gangov sú čoraz brutálnejšie“.
“Z jednej z kultúrne najhomogénnejších spoločností na svete sme sa v krátkom čase stali krajinou v Európe, v ktorej sú dnes napätie a polarizácia najvyššie,” píše Akesson.
Ako je to možné? To sa Švédi zbláznili? To ich životná úroveň priviedla k takémuto úpadku?
Ako je to možné? To sa Švédi zbláznili? To ich životná úroveň priviedla k takémuto úpadku?
Cesta do pekla dláždená dobrými úmyslami
V roku 1975 švédsky parlament rozhodol, že odteraz Švédsko už nemá byť švédskou krajinou, ale má byť krajinou multikultúrnou. V tom čase si iba málo Švédov uvedomovalo, čo ich parlament v roku 1975 jednomyseľne schválil. A vlastne nevedeli to ani samotní poslanci, ktorí za to hlasovali. Jeden z prvých krokov pozostával v tom, že deti, ktoré doma nehovorili po švédsky, sa majú zamerať na osvojenie si jazyka, ktorým rozprávajú ich rodičia a nie, aby mali hodiny švédčiny navyše.
Bolo rozhodnuté, že imigrantov treba povzbudzovať, aby si ponechali svoju kultúru a neučiť ich švédskej kultúre, švédskym hodnotám a tradíciám. A nakoniec bolo rozhodnuté, že Švédi budú musieť akceptovať multikultúrne Švédsko a prispôsobiť sa mu.
Multikulturalizmus jedna radosť!
Samotná líderka švédskych sociálnych demokratov Mona Sahlinová, povedala: Švédi sa budú musieť prispôsobiť novému Švédsku. Staré Švédsko sa už nikdy nevráti.
Niekto multikulturalizmus výstižne nazval masochistickým nacionalizmom. V období rokov 1980 až 2013 vyše 1,7 milióna osôb získalo trvalý pobyt vo Švédsku. Mnohí z nich sú analfabeti, prípadne majú len niekoľko tried. Dokonca aj tí, ktorí majú vyššie vzdelanie, len s veľkými ťažkosťami si hľadajú prácu. Keďže odvtedy krajina prijala ďalšie státisíce, dnes už ich bude vyše dvoch 2 miliónov. Je jasné, čo to urobilo v krajine s 10 miliónom obyvateľov: Prudko narástol počet znásilnení a ďalších trestných činov, ale mainstreamové médiá o tom nikdy poriadne neinformovali.
Multikulturalizmus viedol k nárastu kriminality, rozdeleniu a oslabeniu solidarity vo Švédsku,” ďalej píše Jimmie Akesson. Podľa politika bude trvať roky, kým sa tento negatívny trend zvráti.
Podľa neho sa Švédi už nemôžu tešiť povesti malej, pokojnej krajiny na severe. Verejnosti chýba pocit spolupatričnosti a imidž Švédska ako krajiny s inovatívnym a konkurencieschopným hospodárstvom, ktorého hnacou silou je podnikanie, výskum a vývoj, je vážne poškodený. Konštatuje, že “sen politikov o multikultúrnom štáte bol prioritou a dnes sa stal nočnou morou ľudí”.
“Takmer neprejde deň, aby sme sa v médiách nedočítali o streľbe, ďalšej vražde alebo výbuchu. Násilie a drogy postihujú čoraz mladších ľudí. Vládnuci politici bez toho, aby sa zamysleli nad dôsledkami, natlačili ľudí zo všetkých kútov sveta na švédske predmestia, ktoré sa vyznačujú segregáciou, vylúčením a nezamestnanosťou,” upozorňuje Akesson.
V Štokholme bolo len počas minulého víkendu zabitých sedem ľudí za jediný deň: jeden mladý muž v Jordbro; dvaja v Solne; dvaja mladí muži, 65-ročná žena a 45-ročný muž na stanici metra Farsta. V tomto roku sa vo Švédsku odohralo 160 prípadov streľby. Jedna z najpokojnejších krajín sveta do roku 2015 je teraz vo vojnovom stave. Sama so sebou.
A keď si pomyslíme, že pred migračnou krízou liberálne americké médiá uvádzali titulky: “Švédsko má odpoveď na americký problém so zbraňami”. Štokholm má totiž jeden z najreštriktívnejších zákonov o zbraniach na svete a môžu ich mať iba naozaj zodpovedné osoby”.
Linda Staafová, šéfka švédskej policajnej spravodajskej služby, dnes pre Observer hovorí: “Nie je normálne, aby v krajine, kde nie je vojna, dochádzalo k takýmto výbuchom.
Švédsky premiér Ulf Kristersson napísal: “Masové prisťahovalectvo nefunguje. Vyhlasuje koniec imigračnej politiky EÚ, ktorej bolo Švédsko predvojom, avantgardou.
Teraz celá spoločnosť čelí hrozbe, hovorí polícia. V krajine je 30 000 členov zločineckých gangov. Šialené číslo na krajinu, ktorá má len 10 miliónov obyvateľov.
“Na vine sú, samozrejme, politici, ktorí velebili multikulturalizmus a podporovali rozvoj spoločnosti, pred ktorým sme tak dlho varovali. Namiesto toho, aby nás počúvali, ohovárali nás škaredými slovami. S nožom na krku však boli aj ostatné strany nútené zmeniť svoju imigračnú politiku,” domnieva sa Akesson.
V roku 2014 vtedajší premiér Fredrik Reinfeldt vyzval spoluobčanov Švédov, aby “otvorili svoje srdcia” utečencom z celého sveta: “Žiadam švédsky ľud, aby bol trpezlivý a solidárny, z dlhodobého hľadiska takto vytvoríme lepší svet.” Len v nasledujúcom roku malo Švédsko prijať 163 000 osôb.
Ekvivalent 1,6 percenta celkovej populácie. Ako keby Slovensko za jeden rok vpustilo 88 000 imigrantov.
A tak slávna “krajina práva na azyl” skončila s predmestiami, kde dnes iba každý desiaty obyvateľ je Švéd a na univerzite v Lunde akademici egyptského pôvodu, ako napríklad Sameh Egyptson, publikujú výskum o projekte islamizácie švédskej spoločnosti vďaka demografickým a kultúrnym zmenám.
Podľa washingtonexaminer.com je násilie napríklad ešte aj voči zdravotníckym pracovníkom v mnohých oblastiach Švédska také endemické, že chcú zriadiť “ochranný systém” v no-go zónach, kde žije veľký počet migrantov nepriateľských voči úradom. Vodiči sanitiek odmietajú chodiť na určité adresy bez policajnej ochrany.
Poštové služby prestali posielať pracovníkov do desiatok domov na predmestí Štokholmu s vysokým počtom prisťahovalcov, pretože to bolo príliš nebezpečné. Hasiči v hlavnom meste boli nútení prerušiť snahy o uhasenie požiaru v horiacej budove kvôli útokom miestnych obyvateľov. V roku 2014 samotná švédska polícia odhadla, že existuje 55 oblastí, v ktorých už nie je schopná chrániť právo a poriadok. Tento počet sa zvyšuje. Krajina zažíva v niektorých oblastiach šokujúcu mieru násilia voči zamestnancom záchrannej služby.
Ako minulý mesiac napísal Neuding v týždenníku THE WEEKLY STANDARD, vo Švédsku pribúdajú prípady sexuálnych útokov na ženy, ktoré súvisia s prílevom utečencov a imigrantov do tejto krajiny:
Keď prosperujúci, šťastní a osvietení Švédi sa pred rokmi rozhodli otvoriť dvere svojej krajiny, aby sa podelili o prosperitu, šťastie a osvietenosť s moslimami, netušili, že sa budú valiť k nim v státisícoch a že ich po čase začnú prevyšovať, ako je tomu už teraz v Malmö, treťom najväčšom švédskom meste, kde sa švédčina stáva “menšinovým jazykom“, zatiaľ čo arabčina sa stáva vyučovacím jazykom vo väčšine škôl. Pri tomto trende do roku 2050 sa Švédsko môže stať väčšinovou islamskou krajinou a právo šaría sa môže stať zákonom.
Frankfurter Allgemeine Zeitung, najväčší nemecký denník, uvádza, že “v Malmö má polovica obyvateľov menej ako 35 rokov a najčastejšie meno v Malmö je Mohamed”. Malmö je tiež mestom, ktoré je najviac postihnuté násilím gangov, a 30 zo 100 explózií vo Švédsku za jeden rok sa odohralo v Malmö. V priemere tri za mesiac.
“Bomby, ktoré nás v noci budia a vybuchujú tak, že sklenené okná lietajú do spální, si vzali za rukojemníkov tisíce obyvateľov Malmö,” uvádza veľký denník Expressen
„Zástancovia multikulturalizmu hovoria o všetkom možnom, len nie o tom, čo je naozaj dôležité: o notoricky známych negatívnych stránkach multikulturalizmu a jeho deklarovanom cieli zničiť a nahradiť existujúcu kultúru,“ píše Jimmie Åkesson. Nemysleli sa na to, že multikulturalizmus skôr či neskôr vedie k nárastu násilia, kriminality, napätia , rozdelenia a výraznému zníženiu národnej solidarity a daňovej morálky.
Práve naopak: Švédov od predškolského veku učili, že multikulturalizmus je úžasná vec, o ktorý sa oplatí usilovať, pretože prináša bohatstvo v podobe nových jedál, zábavných tancov a pestrého oblečenia. Kto mal odvahu vyjadriť s tým nesúhlas, bol onálepkovaný ako rasista, fašista, nacista a odporný človek.
Politici a ich strany, ktoré toto všetko spôsobili, namiesto toho, aby uznali zlyhanie multikultúrneho experimentu a prevzali za to zodpovednosť, naďalej natierajú na ružovo veľmi vážnu situáciu, v ktorej sa krajina a švédska spoločnosť nachádza.
Multikulturalizmus viedol k tomu, že Švédsko sa stalo rozdelenou krajinou, ktorá už nie je schopná držať pohromade. Segregácia zašla priďaleko. Hoci mnohí z obyvateľov predmestí žijú vo Švédsku už viac ako desať rokov, mentálne sú stále vo svojich domovských krajinách a podľa toho aj žijú. Nehovoria po švédsky a do kontaktu so švédskou väčšinovou spoločnosťou prichádzajú len zriedka alebo vôbec.
Tieto veci treba mať pred očami, keď sa EÚ snaží silou-mocou presadiť povinné kvóty na migrantov. Švédska skúsenosť je varovaním, ktoré treba brať vážne, aby vďaka novému relokačnému programu Slovensku, ale aj Maďarsku či Poľsku, k existujúcim vnútorným problémom a napätiam nepribudla ešte zvonku vnútená multikultúrna realita.
Najmä keď len na ostrov Lampedusa na lodiach a člnoch prichádza aj 1500 imigrantov denne.
