Holandsko má v populárnej kultúre povesť akéhosi európskeho Las Vegas, ktoré láka milióny návštevníkov do Amsterdamu na drogy, hazardné hry a prostitúciu. Jeho obraz je obrazom radikálneho individualizmu, klasického liberalizmu v ekonomike a libertarianizmu v morálke. Opití vlastnou propagandou holandskí kultúrni ľavičiari po desaťročia odpočívali na vavrínoch, presvedčení, že sexuálna revolúcia zvíťazila nad všetkou opozíciou.
Tento mýtus utrpel vážnu ranu vo februári 2023, keď Civitas Christiana – holandská prorodinná organizácia a autonómny člen medzinárodnej siete Spoločností na ochranu tradície, rodiny a majetku (TFP) – prostredníctvom svojej kampane Gezin in Gevaar (“Rodina v ohrození”) spustila petíciu, ktorá úspešne zablokovala distribúciu básne holandským deťom, ktorú napísal LGBT aktivista a pro-pedofilný autor Pim Lammers.
Víťazstvo Gezin in Gevaar vyvolalo intenzívnu celoštátnu diskusiu a mediálnu búrku trvajúcu viac ako mesiac. Holandské hnutie LGBT, všetky holandské médiá a dokonca aj premiér Mark Rutte sa zapojili do obrovskej búrky hnevu, nedôvery a strachu. Všetky inštitúcie obhajovali právo Pima Lammersa publikovať propedofilnú propagandu, zatiaľ čo holandská televízia, rozhlas a noviny zosmiešňovali Huga Bosa, tajomníka Civitas Christiana, za jeho tradičné katolícke názory na rodinu a manželstvo.
Aféra Pim Lammers sa začala v rámci Kinderboekenweek (Týždeň detskej knihy), každoročného podujatia v Holandsku, ktoré propaguje autorov novo vydaných detských kníh. Organizuje ho Združenie holandských vydavateľov a kníhkupectiev, ktoré propaguje holandskú literatúru. Ono požiadalo Pima Lammersa, známeho holandského homosexuála a LGBT aktivistu, aby napísal báseň, ktorá sa bude distribuovať deťom v celom Holandsku.
Pim Lammers je okrem toho, že je známym homosexuálnym aktivistom, aj autorom sexuálne orientovaných kníh pre deti. Jednou z týchto kníh je Farmár a veterinár, príbeh o dvoch mužoch, ktorí sa do seba zamilujú. Ďalšou je Ovečka, ktorá je prasiatkom, ktorá sa používa na výučbu teórie pohlavia pre deti v materských školách. Ďalšia kniha, Tréner, je o dvanásťročnom chlapcovi, ktorého zneužíva jeho dospelý futbalový tréner, ale zdá sa, že je z toho šťastný(!).
Polemika sa začala hneď po tom, ako Združenie vydavateľov a kníhkupcov oznámilo, že vybralo Lammersa, aby napísal báseň pre deti. Niektoré holandské celebrity sa proti nemu ostro vyjadrili. V očakávaní kontroverzie v súvislosti s Lammersovým výberom Združenie vydavateľov a kníhkupcov reagovalo vyhlásením, že si ho “vybralo vedome”, pretože jeho knihy sú vraj o “bytí samým sebou ako dieťaťom”.
Gezin in Gaavar spustila 4. februára online petíciu, v ktorej žiada Týždeň detskej knihy, aby stiahol svoje pozvanie pre Pima Lammersa písať poéziu. V priebehu 24 hodín petíciu podpísalo viac ako 7 200 ľudí. Táto téma bola niekoľko týždňov preberaná aj na Twitteri.
Deň po zverejnení online petície časopis Children’s Book Week oznámil, že Lammers sa vzdal písania básne, pretože vraj dostal “vyhrážky smrťou” a stal sa obeťou “úplne falošných” obvinení z propagácie pedofílie.
Okamžite po Lammersových vyhláseniach boli všetky holandské médiá pobúrené. Lammersov prípad sa rýchlo stal celoštátnou témou a informovali o ňom všetky hlavné holandské médiá, ktoré si však od začiatku dávali pozor, pretože si boli vedomé, že pedofilná detská literatúra je v Holandsku stále ešte riskantným krokom. Preto jednoducho zmenili tému a venovali sa údajným vyhrážkam smrťou voči Lammersovi. Podľa nich je Civitas Christiana “krajne pravicová” organizácia, ktorá útočí na “slobodu slova”, skutočnou hrozbou pre Holandsko.
Faktom je, že sexuálni revolucionári bojujú za sexualizáciu detí už takmer sto rokov. Wilhelm Reich, ktorý vytvoril pojem “sexuálna revolúcia”, napísal, že deti sú “sexuálne uvedomelé” bytosti a že je škodlivé potláčať ich sexuálne túžby. Niektorí z jeho žiakov založili organizácie podporujúce pedofíliu. Daniel Cohn-Bendit, ikona študentskej revolty na Sorbonne v máji 1968, v rozhovoroch pre médiá a vo svojej knihe Le Grand Bazar z roku 1975 priznal, že mal sexuálny kontakt s päťročnými deťmi. Nemecká Strana zelených sa musela v roku 2014 ospravedlniť za svoje propedofilné postoje, ktoré sa datujú od jej založenia v roku 1980.
Nedávno vyvolal kontroverziu holandský štátny vysielateľ NPO, keď dal priestor Nelsonovi Maatmanovi, členovi propedofilnej skupiny združenia MARTIJN, aby obhajoval svoje názory. NPO tiež pripravila program s názvom “Gewoon. Bloot.” (“Jednoducho. Nahý”), v ktorom sa dospelí ľudia vyzliekajú pred deťmi (!). V roku 2019 Mladí demokrati, mládežnícke krídlo Holandskej demokratickej strany (D66), ktorá je súčasťou súčasnej vládnej koalície v Haagu, zverejnili dokument, v ktorom vyzývajú na normalizáciu pedofílie ako “sexuálnej orientácie, s ktorou sa človek rodí”. Nemožno poprieť, že holandský a európsky establišment uprednostňuje normalizáciu pedofílie alebo je voči nej prinajmenšom benevolentný. A na kultúrnej úrovni je rozšírenie Drag Queen Story Hours po celom svete najjasnejším dôkazom toho, ako chce hnutie LGBT vychovávať deti, aby prijali jeho agendu, ako priznal jeden aktivista na kameru.
V sobotu 4. februára sa vo všetkých hlavných holandských novinách objavil celostránkový inzerát s podpismi stoviek(!) spisovateľov, intelektuálov a ďalších verejných činiteľov na podporu Lammersa. Oficiálnym motívom bola obrana “slobody prejavu”. Niet sa čomu čudovať: Nemenej ako dvanásť signatárov vyhlásenia na obranu Lammersa bolo v roku 2014 aj signatármi vyhlásenia na obranu propedofilnej skupiny MARTIJN Association. Jeden zo signatárov, bývalý holandský poslanec Ed Nijpels z Ľudovej strany (VVD), verejne podporoval dekriminalizáciu sexuálnych vzťahov s deťmi od roku 1978.
V snahe ďalej zmeniť tému sa NPO zamerala na údajné vyhrážky smrťou voči Lammersovi. Hosť NPO obvinil Gezin in Gevaar z podnecovania týchto hrozieb a požiadal holandskú vládu, aby vyšetrila túto organizáciu pre jej “extrémistické alebo dokonca teroristické činy”. Gezin in Gevaar dôrazne poprel, že by sa niekedy vyhrážal smrťou alebo akýmkoľvek spôsobom používal násilie, a poukázal na to, že samotná organizácia bola za posledných päť rokov predmetom niekoľkých vyhrážok smrťou. Naopak, médiá mlčali, keď aktivisti LGBT viackrát fyzicky napadli dobrovoľníkov Civitas Christiana alebo keď militanti z Antify demolovali jej kancelárie.
Na druhý deň premiér Mark Rutte na Twitteri zverejnil vyhlásenie na obranu Pima Lammersa, v ktorom uviedol, že “sloboda prejavu je v našom ústavnom štáte veľkým prínosom” a že “len súdy môžu stanoviť obmedzenia“. Iba jeden jediný člen holandského parlamentu, Wybren van Haga, mal odvahu verejne vystúpiť proti Lammersovi. “Niekto, kto oslavuje zneužívanie detí, by nikdy nemal stáť na tribúne,” napísal na Twitteri.
Civitas Christiana sa netají tým, že sa inšpiruje a riadi tradičným sociálnym a morálnym učením Katolíckej cirkvi. Nie je preto prekvapujúce, že proti jej kampani sa postavili aj „progresívni katolíci“. Jan-Jaap van Peperstraten, holandský katolícky kňaz (!) so silnou prítomnosťou na sociálnych sieťach, napadol Civitas Christiana za jej postoje proti homosexualite, obranu súkromného vlastníctva a údajný cieľ zaviesť “islamský kalifát” (sic). Biskup Gerard de Korte z diecézy Hertogenbosch tiež zverejnil vyhlásenie, v ktorom vytkol Civitas za to, že neakceptuje “modernú kultúru”, a najmä za odmietanie zásad Francúzskej revolúcie: slobody, rovnosti a bratstva(!).
Všeobecné a zdrvujúce nepriateľstvo holandských médií a establišmentu by mohlo naznačovať, že Holanďania sú na ich strane. Ich vlastné slová však prezrádzajú opak. Holandský spisovateľ Dolf Verroen povedal, že Pim Lammers riskuje, že jeho meno bude trvalo spojené s obhajobou pedofílie, čo je pre neho “katastrofa”, ktorú bude “ťažké odstrániť a ktorá sa bude naďalej objavovať na internete”.
Existuje tiež obava, že tradicionalistické a dokonca „reakcionárske“ predstavy o rodine, morálke a náboženstve sú v Holandsku oveľa príťažlivejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Niektoré noviny a rozhlasové relácie vyjadrili obavy, že skupiny ako Civitas Christiana “vyhrávajú kultúrnu a komunikačnú vojnu” a že “antigenderové hnutie môže v Holandsku nabrať na sile”. Iné vyjadrili údiv nad tým, že taká malá skupina môže realizovať “úspešnú stratégiu” s takým “širokým dosahom”. Úspech kampane je dôkazom toho, že malá skupina a dobre zvolená téma môžu mať rozhodujúci vplyv na verejnú mienku a poraziť pokroky sexuálnej revolúcie dokonca aj v Holandsku.
Bezprecedentné nepriateľstvo médií sa netýkalo len básne. Petícia odhalila vážny rozkol v holandskej spoločnosti, pokiaľ ide o slobodu a verejnú morálku. Na rozdiel od slobodomyseľnej krajiny vykresľovanej v turistických reklamách je veľká menšina obyvateľstva znechutená sexuálnou revolúciou a stále verí v prirodzenú rodinu, ale zo strachu mlčí.
Zdroj: atfp.it
