Ako komentátor, ktorý komentuje všetky aspekty kultúrnej vojny, som napísal nespočetné množstvo článkov o problémoch Spojených štátov. Kritizoval som vládu, vzdelávanie, drogy, módu, wokizmus, otázky LGBTQ, globalizmus, DEI a ďalšie podobné témy.
Nikdy som neváhal upozorňovať a odsúdiť tie prípady, keď Amerika predstavuje špičku hriešnosti v prevládajúcej kultúre a šíri ju do celého sveta. Vždy som sa snažil robiť všetko, čo bolo v mojich silách, aby som sa postavil zlu, ktoré ničí náš národ, a dokonca som pomohol dosiahnuť proti tomu niektoré víťazstvá.
Iba zriedka dostávam sťažnosti od čitateľov, ktorí by ma za takéto ostré komentáre považovali za nelojálneho voči Amerike. Väčšina si uvedomuje, že tieto články sú robené s úmyslom konať dobro pre národ, prebudiť a povzbudiť mnohé zdravé reakcie.
Očakávaná reakcia
Vždy sa však môžem na sto percent spoľahnúť na jednu reakciu od časti čitateľov. Po sto mojich článkoch odsudzujúcich americkú dekadenciu stačí, aby som napísal jeden jediný článok kritizujúci ruského prezidenta Vladimira Putina, a hneď sa rozpúta hotové peklo.
Malá, ale hlasná časť americkej konzervatívnej verejnej mienky považuje ruského vodcu za nedotknuteľného. Je presvedčená, že reprezentuje kresťanský program, ktorý treba chrániť pred každou kritikou. Okrem toho sa domnievajú, že Amerika je symbolom protikresťanskej agendy. V tomto širokom (a veľmi povrchnom) odsúdení Ameriky nespravodlivo ignorujú nezištný a zdravý odpor miliónov ľudí, ktorí roky bojujú proti zlu, ktoré ničí náš národ.
Na dôkaz svojho tvrdenia mi paradoxne predkladajú zoznam všetkých vecí, ktoré som v našej kultúre dôsledne kritizoval ako dôkaz úplného zla nášho národa a naopak, dobra Ruska. Ak napríklad uvediem oveľa vyšší výskyt potratov v Rusku, jeho priepastnú náboženskú nevedomosť alebo inú znepokojujúcu štatistiku, hneď to odmietnu ako dezinformáciu alebo ako dielo skorumpovaných globálnych pseudoelít (tých istých, ktoré často kritizujem).
Ospravedlňovanie Putina
Moji kritici môžu dokonca pripustiť istú pravdu v tom, čo hovorím o Putinovi, najmä ak ho priamo citujem. Pripustia, že to nie je žiadny svätec. Putinovi však treba odpustiť aj tie najzjavnejšie protirečenia.
Myslím si, že je to preto, lebo títo čitatelia cítia v súčasnej kríze také desivé zlo, že sú ochotní prikloniť sa k akejkoľvek postave, ktorá sa objaví na obzore, nech je akokoľvek nedokonalá. Preto nedokážu pochopiť moju kritiku voči niekomu, o kom si myslia, že predstavuje nádej pre budúcnosť, nech je akokoľvek nejasná a slabá.
Vždy je tu tá ilúzia, že silný muž, ktorý prevezme moc, vyrieši problémy, ktoré nás sužujú. Hovoria mi, že Putin nie je dokonalý, ba ani morálny vo svojom správaní, ale aspoň je lepší ako jeho americkí kolegovia. Urobí vo veciach poriadok.
Vykresľovanie Ameriky ako zla
Nakoniec mi je predložený zoznam minulých a súčasných globalistických aktivít, politík a dohôd, ktoré dokazujú úlohu globálnych pseudoelít pri ničení svetového poriadku.
Toto rámcovanie debaty robí z Ameriky a jej spojencov mocnosť absolútneho zla, proti ktorej sa treba postaviť vo všetkých oblastiach. Tvárou v tvár zlovestnej a podlej moci Ameriky sa spojenectvá Ruska s komunistickou Čínou, Venezuelou, Kubou, Severnou Kóreou a radikálnym politickým islamom Iránu stávajú “pochopiteľnými”.
Podľa tejto zvrátenej logiky spočíva riešenie v zničení dekadentného Západu a v plnej podpore Ruska a jeho spojencov.
Toto rámcovanie diskusie vedie k nekonečnej diskusii, v ktorej nikto nemôže vyhrať, pretože každý pochybuje o zdrojoch informácií toho druhého. Na každé “zverstvo” z jednej strany sa odpovedá dvoma “zverstvami” z druhej strany. Aj z toho najnepodstatnejšieho detailu sa stáva gigantická konšpirácia.
Preto je lepšie vzdialiť sa od brutálneho boja a skúsiť iný prístup, stanoviť niektoré základné predpoklady.
Univerzálna kríza, ktorá postihuje Východ aj Západ
Prvým predpokladom je, že svet sa nachádza uprostred univerzálnej krízy, ktorá postihuje Východ aj Západ, Sever aj Juh. Všetci bez výnimky stoja zoči-voči zničeným kultúram, potlačeným náboženstvám a zníženej pôrodnosti.
Žiadna oblasť sveta nie je slobodná od masového rozšírenia pliagy potratov, pornografie, sexuálnej promiskuity. Svet je zlý a skazený: vrátane Ruska, Venezuely, Kuby, Číny, Severnej Kórey a Iránu.
Jediná a vzájomne prepojená kríza teda útočí na Východ aj na Západ, aj keď sa prejavuje v rôznych formách. Brazílsky mysliteľ Plinio Corrêa de Oliveira vo svojej knihe Revolúcia a kontrarevolúcia nazýva túto krízu Revolúciou, historickým procesom trvajúcim celé stáročia, ktorého cieľom je zničiť Katolícku cirkev a to, čo vo svete zostalo z kresťanskej civilizácie.
Podobne brazílsky profesor tvrdí, že v Cirkvi dochádza k vážnej kríze, keď “progresívni” duchovní a laici presadzujú medzi veriacimi program Revolúcie. Táto kríza v Cirkvi bráni Východu i Západu účinne bojovať proti Revolúcii, pretože ich zbavuje nadprirodzených prvkov potrebných v tomto satanskom boji.
Z tohto hľadiska je binárna alternatíva Východ/Západ zavádzajúca, pretože Revolúcia dominuje u obidvoch. Ak by sme chceli ísť do hĺbky, kládli by sme otázku: ktorá z hemisfér je menej postihnutá súčasnou fázou Revolúcie? Ktorá pologuľa viac poškodzuje zvyšky kresťanskej civilizácie založenej Kristovou cirkvou?
Pohľad na východ
Na jednej strane Rusko udržiava silné spojenectvo s dominantnou červenou Čínou a radikálnym islamským Iránom, ktoré v prípade víťazstva bude mať na tieto zvyšky ničivý vplyv. Toto spojenectvo predstavuje predvoj ideologického prúdu, ktorý je rozhodne antizápadný, revolučný a postkresťanský a vychádza z deštruktívnych filozofií Marxa, Hegela, Nietzscheho a ďalších.
V rámci tohto prúdu pôsobia mysteriózne, novopohanské a ezoterické vplyvy, ktoré sa snažia vytvoriť nový postmoderný “multipolárny eurázijský svet” (podrobne ho opísal Putinov ideológ Alexander Dugin).
Niektoré prvky v rámci národov pod rusko-čínsko-iránskou hegemóniou by mohli vzdorovať týmto protizápadným ideológiám a uprednostňovať tradičnejšie pojmy rodiny alebo spoločenstva. Despotická povaha režimov, v ktorých žijú, však týmto prvkom bráni, aby prevážili.
Národy zotročené týmito ideológiami sú navyše brzdené nedostatočným prístupom k spásonosnej moci Cirkvi v dôsledku obmedzenej evanjelizácie v priebehu dejín. Strany tohto protizápadného spojenectva (vrátane pravoslávia) skutočne odmietajú Katolícku cirkev, ruženec a posolstvo Panny Márie z Fatimy.
Dekadentný Západ
Na druhej strane je tu dekadentný Západ, ktorému vládnu liberálni vodcovia a pseudoelity, ktoré svojim národom a svetu spôsobujú nesmierne škody. Západ taktiež trpí chybnými filozofiami a ezoterickými doktrínami. Šíri Revolúciu zo všetkých síl a cez všetky kultúrne módy, ktoré uvádza do pohybu.
Západ má však jeden spásonosný prvok: zvyšky kresťanskej civilizácie. Stále obsahuje pamiatky, zvyky, vzdelanosť a kultúru, ktoré Revolúcia a progresívne akademické kruhy tak strašne nenávidia. Tlejúce uhlíky týchto pozostatkov majú ešte stále potenciál vznietiť sa, ak na ne budú pôsobiť horlivé duše.
Okrem toho liberálny systém Západu obsahuje (zatiaľ) vnútorný rozpor spočívajúci v tolerovaní tých, ktorí mu odporujú. Preto sa v značnej časti západných spoločností vytvárajú živé hnutia, skupiny a prúdy, ktoré sa stavajú proti revolučným programom a dokonca dosahujú niektoré víťazstvá. Tieto významné prekážky brzdiace postup Revolúcie by úplne zanikli, keby bol Západ rozdrvený.
V Amerike a na kresťanskom Západe sa ešte stále nájdu veriace duše, ktoré sa držia tradičného učenia Cirkvi, aby sa postavili Revolúcii a odolali kríze v Cirkvi. V tejto strašnej všeobecnej kríze vzývajú Božiu pomoc.
Prozreteľnosť neopustí všetky tieto snahy. Zvlášť dôležité sú tie nadprirodzené duše na Západe, ktoré dôverujú prísľubom, ktoré pre naše časy dala Panna Mária vo Fatime, a modlia sa ruženec za “obrátenie Ruska” a všetkých hriešnikov, ako to žiadala.
Čo robiť?
Musíme pokračovať v tomto boji, kým je šanca vzdorovať. Podľahnúť paralyzujúcej myšlienke, že je zbytočné brániť dekadentnú Ameriku a Západ, iba pomáha Revolúcii. Odstraňuje z bojiska ľudí, ktorí by mali bojovať kultúrnej vojne. Pomáha udusiť tie tlejúce uhlíky, ktoré sa ešte môžu rozhorieť.
Aby bolo naše úsilie skutočne účinné, svoju pozornosť by sme mali mať neustále zameranú na túto Revolúciu, nech sa kdekoľvek deje. Pre tých, ktorí bedákajú nad Amerikou, by to mala byť výzva, aby bojovali tam, kde prebieha Revolúcia, najmä v kultúrnej vojne.
Preto budem aj naďalej neúnavne písať články proti americkej dekadencii a jej pseudoelitám. Prestať by znamenalo vzdať sa boja. Budem všade posmeľovať všetky významné miesta odporu bojujúce proti Revolúcii.
A z času na čas napíšem aj článok o Putinovi, pričom budem očakávať obvyklú pomýlenú kritiku. Musíme vidieť a odvážne odsúdiť tie sily východnej Revolúcie, ktoré sa zameriavajú najmä na Cirkev. Predovšetkým však budem veriť, že moje modlitby za obrátenie Ruska budú vyslyšané.
Preklad
z tfp.org
