Zo svojej „katedry“ na Facebooku kardinál Fernández udeľuje linguistické rozhrešenie: dokonca aj slovo “hriešnik” považuje za urážlivé. A beda tým, ktorí si pamätajú, že evanjeliová brána dvere je “úzka”.
Kardinál Victor Fernández, novovymenovaný prefekt Dikastéria pre náuku viery, vychádza do terénu, aby pokarhal pochybovačných kardinálov, konkrétne tých piatich kardinálov, ktorí poslali pápežovi niekoľko dubií na objasnenie ústredných otázok týkajúcich sa morálky, viery a hierarchickej štruktúry Cirkvi. Samozrejme, prefekt nespomína ich mená, čo z jeho pohľadu je účinná stratégia. Jeho slová tak skutočne môžu platiť nielen pre piatich „nespokojencov“, ako aj pre mnohých ich napodobňovateľov.
Prefekt dikastéria pre náuku viery si pre svoje posolstvo vyberá Facebook. To je samo o sebe nezvyčajné. Nie veľmi vhodný spôsob pre formálnu komunikáciu prefekta dikastéria. Ale je to jeden z nekonečných variantov prispôsobovania sa svetu, ktoré sa teo-konformistom tak páči. Takže príspevok na FB má názov, ktorý hovorí za všetko: Zneužívanie, klerikalizmus a synodalita. Podstata je takáto: “Všetci ľudia s autoritou majú sklon k zneužívaniu”. A kardinál má na mysli “zneužívanie akéhokoľvek druhu (sexuálne, autoritárne, manipulácie so svedomím atď.)”.
Potom sa zastavuje pri konkrétnej forme zneužívania, ktorá akoby už vymizla, aspoň u väčšiny: “existovalo aj slovné násilie, ktoré príliš skoro viedlo k prísnemu posudzovaniu druhých bez strachu, že ich to zraní a zničí ich sebaúctu. Hovorilo sa: “cudzoložníci”, “sodomiti”, “nemanželské deti”, “zvrhlíci”, “hriešnici” atď. A tak zisťujeme, že celé légie svätých, od svätého Pavla cez svätého Tomáša Akvinského až po svätého Jána Bosca, boli zneužívatelia, pretože používali tieto odporné výrazy.
Ale v poznámke kardinála Fernándeza je ešte čosi viac: morálna kategória cudzoložstva, sodomie, nelegitímneho synovstva, degenerácie mravov, ba dokonca kategória hriechu nielenže už neexistuje, ale je nesprávne ju spomínať. Sú to akoby urážky, sú to slová alebo výrazy, ktoré už neoznačujú objektívnu skutočnosť, ale sú len opovrhnutiahodnými epitetami, urážlivými názvami.
Dnes už neexistuje cudzoložník, ale človek, ktorý v novom zväzku po vážnom rozlišovaní nachádza emocionálnu cestu požehnanú Bohom. Už neexistuje homosexuálna osoba, ktorý prežíva vnútorne nezriadený stav, ale človek, ktorý prežíva iný prirodzený variant citovej a sexuálnej príťažlivosti. Neexistuje nemanželské dieťa, existuje len dieťa, ostatné je nepodstatné. Neexistuje už morálne zvrhlý človek, ale hľadajúca osoba. A napokon už neexistuje hriešnik, ale iba krehký človek. Už neexistuje zlý, bezbožný, ale iba dobrý a cnostný.
Spisovateľ Cormac McCarthy to vystihol: “postupne sa bandita stáva nerozoznateľným od kolektívu. V dnešnej dobe je ťažké byť úžerníkom alebo darebákom. Zhýralcom. Deviant? Zvrhlík? To musíš žartovať. Nové poriadky tieto kategórie z jazyka takmer vymazali. Už nemôžete byť zhýralá žena. Napríklad. Šľapka. Samotný pojem stratil zmysel. Nemôžete byť ani feťákom. Ak to ide dobre, ste obyčajný konzument. Konzument? Čo to, dočerta, znamená? Za pár rokov sme sa z huličov stali konzumentmi. Na to, aby človek videl, kde to všetko skončí, netreba Nostradama. Najodpornejší zločinci si nárokujú status. Sérioví vrahovia a kanibali si nárokujú právo na svoj životný štýl. […] Bez zločincov svet spravodlivých úplne stráca zmysel” (Il passeggero, Einaudi, s. 141).
Vráťme sa k nášmu prefektovi, ktorý, cenzurujúc pojem autorita, ďalej hovorí, že “to nám umožňuje pochopiť, prečo pápež František hovorí, že hlavnou príčinou zneužívania v Cirkvi je skôr klerikalizmus než sexualizácia spoločnosti“.
Dve krátke poznámky. Ako uviedol Benedikt XVI. príčinou zneužívania je nedostatok viery: “Takéto zločiny sú možné len tam, kde viera už neurčuje konanie ľudí.” (Pápež Ratzinger: Cirkev a škandál sexuálneho zneužívania, Corriere della Sera, 11. apríla 2019) Odstráňte Boha a odstránili ste najväčšiu prekážku páchania zla. Okrem toho, a pokiaľ ide o klerikalizmus – jedno z mnohých talizmanických slov tejto synody, ktoré znamenajú všetko a nič – autoritárstvo niektorých kňazov nie je príčinou zneužívania, iba jeho podmienkou. Je to ako povedať, že príčinou rozvodov sú manželstvá.
Kardinál ďalej hovorí, že zmienka o klerikalizme “pomáha pochopiť aj výzvu k ‘synodálnejšej’ Cirkvi, kde sa autorita chápe len v kontexte spoluzodpovednosti a rozmanitosti chariziem. Práve tu sa hierarchická autorita rozplýva v zdanlivo rovnorodom zhromaždení, v demokratickej spoluzodpovednosti, ktorá v skutočnosti slúži ako zástena na zakrytie veľkých manévrov niekoľkých.
Potom bleskový výpad: je potrebné “zasadiť autoritu do kontextu, ktorý zabráni zneužitiu akéhokoľvek druhu a zabezpečí náboženskú úctu k dôstojnosti osôb. Dejiny Cirkvi nám ukazujú dostatok príkladov absencie tejto úcty tvárou v tvár ostentatívnej zdravej doktríne a prísnej morálke”. Takže každý, kto podobne ako vyššie uvedených päť kardinálov vyzýva k vernosti doktríne, je zneužívateľom, človekom, ktorý potiera dôstojnosť svojich bratov. Naopak, doktrína je prísna, pretože musí prísne chrániť dôstojnosť osôb.
V stávke je osobná vzácnosť a večná spása, a preto je potrebné a požehnané byť prísnym a nepružným pri poukazovaní na to, čo je v súlade s touto dôstojnosťou a vedie vás do raja a čo s ňou v súlade nie je a otvára brány pekla.
Preklad z lanuovabq.it
