Július Fučík, komunistický novinár a dopisovateľ Rudého práva v Moskve, napísal knihu reportáží o Sovietskom zväze s nadneseným názvom „Krajina, kde zajtra už znamená včera“, pričom v „tejto krajine“ vládol stalinský teror a zmanipulované súdne procesy a jej priemyselný rozvoj si vyžiadal milióny obetí.
Kanada je vo svete vnímaná ako ekonomicky vyspelá krajina s nadpriemerne vysokou životnou úrovňou oproti ostatnému svetu, ktorá však – pácha samovraždu. Duchovnú, intelektuálnu, demografickú i fyzickú. Jej cieľ je neuveriteľne ambiciózny: do roku 2100 dosiahnuť 100 miliónov obyvateľov. To azda každá Kanaďanka bude musieť rodiť minimálne päť detí? Riešenie je oveľa jednoduchšie. Aspoň na papieri: Kanaďania deti nechcú mať, uchyľujú sa k masovej eutanázii a snažia sa zmeniť charakter krajiny etnickými menšinami, ktoré sa po čase majú stať väčšinami. Jedinou uznávanou identitou má byť kult multikulturalizmu prezentovaný ako oslava diverzity.
Táto migračná vlna ovplyvní nielen trh práce, ale aj kultúru a identitu kanadskej spoločnosti. Kanada už desaťročia stráca svoje „staré“ náboženstvo. Kým v roku 1970 sa deväťdesiat percent Kanaďanov označilo za kresťanov, dnes sú to dve tretiny a do roku 2036 to bude len o niečo viac ako polovica. V rokoch 2003 až 2019, teda v priebehu iba šestnástich rokov, bola v Quebecu zbúraná alebo predaná jedna pätina všetkých kostolov. Ďalších deväťtisíc, teda tretina z tých, ktoré zostali, zanikne v nasledujúcich desiatich rokoch.
Na druhej strane dramatický nárast v krajine zaznamenala moslimská populácia. Kým v roku 1996 tvorili moslimovia 1,1 % celej populácie, v roku 2019 to bolo 3,7 %. Odhaduje sa, že v roku 2026 prekročí počet moslimov v Kanade tri milióny. Za desať rokov sa islam rozšíril o 70 percent a politici mu vychádzajú všemožne v ústrety:
Provincia Ontario povolila aplikovať islamské právo šaría v občianskoprávnych veciach. Kanadský premiér Justin Trudeau si získal srdcia a mysle kanadských moslimov tým, že vymenoval člena vlády pre “boj proti islamofóbii“, obhajoval právo žien nosiť nikáb, prezentoval islamské hodnoty ako kanadské a vyhlásil, že jeho poslaním je „vzdelávať Kanaďanov o tom, že islam je kompatibilný so sekulárnymi západnými spoločnosťami“. Kto by sa však o tom opovážil verejne pochybovať, môže mať na krku trestné stíhanie.
Od roku 2020 muezíni v Ottawe pravidelne zvolávajú na modlitbu z mestských minaretov. Na univerzitách sa uplatňuje autocenzúra pokiaľ ide o LGBT kvôli moslimským protestom. V školách sa objavili žiadosti o oslobodenie moslimov od hudobnej výchovy (v islame je hudba haram, čiže zakázaná). Kanadská ministerka pre rodovú rovnosť Maryam Monsefová nazvala Taliban “našimi bratmi”. Štátna televízia odvysielala informácie o polygamii, ktorá sa šíri v komunitách moslimských migrantov.
Pácha Kanada kultúrnu samovraždu?
Mladý kanadský premiér má naivný pohľad na islamskú kultúru a náboženstvo. Jeho naivita sa naplno prejavila, keď pochodoval v Toronte na Gay Pride Parade, ktorý sa v tom čase konal v čase Íd al-Fitr, islamského sviatku na konci ramadánu a vo svojom nadšení nad inkluzivitou poprial sviatky moslimom a „šťastný prajd Alahovi“!
“Šťastný prajd Alahovi”? Keby Trudeau nebol užitočným nástrojom islamistického expanzionizmu, jeho dni by určite boli spočítané. Naznačovať, že Alah by bol spokojný s oslavou hrdosti homosexuálov, prezrádza detskú neznalosť islamu o tom, že pre islamský zákon zvaný šaría je homosexualita ohavná forma smilstva, ktorá sa trestá smrťou a že minimálne v štyridsiatich islamských štátoch je homosexualita trestaná odňatím slobody a popravou. Prečo si myslí, že keď moslimov bude v krajine viac, že toto isté nebudú presadzovať aj v Kanade?
Je jasné, že cieľom kampane proti „islamofóbii“ na Západe nie je pomôcť moslimom integrovať sa do hostiteľskej kultúry, ale naopak: zabezpečiť, aby sa nikdy neintegrovali. Cieľom kampane nie je zaceliť priepasť medzi kultúrami, ale naopak – prehlbovať ju. Jej cieľom je presvedčiť moslimov, že čokoľvek nemoslimovia povedia alebo urobia, je nenapraviteľne protimoslimské.
Trudeau otvára dvere tým, ktorých hlboké presvedčenie a politika je v príkrom rozpore s liberálnymi demokraciami a ktorých deklarovaným cieľom je zmeniť spôsob života Kanaďanov.
Na druhej strane multikulturalizmus a LGBT sú najlepšími spojencami. Je to forma “tichej revolúcie”, ktorej cieľom je zvrátiť spoločenský poriadok.
Kým na jednej strane kanadská vláda všemožne vychádza v ústrety islamu, na strane druhej financuje tzv. “LGBT tábory pre deti”. Neuveriteľné? Na webovej stránke sa je možné dozvedieť, že napríklad vo Vancouveri je ich cieľom pripraviť mladých ľudí na to, aby sa stali “drag performermi“. Všetky deti dostanú “štartovaciu sadu na drag make-up”. Tábor získal 281 000 USD z verejných zdrojov.
Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Ut elit tellus, luctus nec ullamcorper mattis, pulvinar dapibus leo.
“Kanadská vojna proti deťom”, píše The Critic: “Kanadský školský systém ovládla gender ideológia a mnohé školy sa teraz podobajú na prevýchovné tábory. Deti sa už od škôlky učia, že je možné narodiť sa v nesprávnom tele bez súhlasu rodičov”. Dokonca aj katolícke školy sú nakazené týmto nihilizmom. Sú školy, kde bol zrušený Deň matiek, aby boli “inkluzívne”, a potom prišiel na rad “Deň otcov”. “V snahe osláviť rozmanitosť, inkluzívnosť a tiež vychovávať našich žiakov, ktorí sú súčasťou netradičných rodín, sa rozhodli podporiť tieto oslavy, ale iba doma,” uvádza sa v liste. A nielen to, kanadské univerzity už neprijímajú bielych mužov, ktorí sa neidentifikujú ako Lgbt alebo nie sú „aspoň“ zdravotne postihnutí.. Rodičia sú zatýkaní za protesty proti zmene pohlavia svojich detí. Dr. Kenneth Zucker dlhé roky bol vedeckou autoritou v oblasti rodovej dysfórie v Kanade. Z kliniky, pre ktorú pracoval, ho však bez okolkov vyhodili za tvrdenie, že veda bola poškvrnená “politikou”.
Ale ak je možné zmeniť pohlavie detí, prečo by nebolo možné si ich kúpiť? Premiér Trudeau preto povolil prenájom maternice. A keď už sme pri tom, Trudeau dal „veľkoryso“ 75 000 dolárov každému štátnemu zamestnancovi, ktorý si chce zmeniť pohlavie (Kanada ako prvá na svete zaviedla aj “neutrálne” občianske preukazy s tretím pohlavím, “ani mužské, ani ženské”).
Podľa nového kanadského zákona je možné dopustiť sa trestného činu “konverznej terapie,” za ktorý hrozí vinníkovi päť rokov väzenia, ak by radil svojmu biologickému dieťaťu mužského pohlavia, aby prijalo svoju mužskú identitu.
Provincia Ontario povolila pálenie “rasistických” kníh v školách (Peter Pan bol odstránený z torontskej verejnej knižnice) a Kanadská operná spoločnosť prepísala Mozartovu operu Útek zo serailu .
Medzitým vláda zvažuje rozšírenie eutanázie na deti. “Má postihnuté dieťa schopnosť rásť, aby malo život, a nie len žiť? Ak pochopíme, že ju nemá, potom by sme mali dospieť k záveru, že jeho život nestojí za to, aby žil” je vyjadrenie popredného kanadského bioetika Udo Schuklenka, ktorý sa venuje “postnatálnym potratom” kanadský bioetik Udo Schuklenk v eseji s názvom “Lekári môžu oprávnene eutanazovať ťažko postihnuté deti”. Infanticída sa stáva legitímnou z hľadiska “kvality života”.
Čerešničkou na torte je kanadská vysielacia spoločnosť RAI, ktorá zverejnila zoznam slov, ktorým sa treba vyhýbať, pretože sú urážlivé pre menšiny, nehovoriac o tom, že významné divadlá organizujú predstavenia pre “čisto černošské publikum”, či to, že mesto Vancouver dekriminalizovalo a distribuuje Fentanyl, opiát zodpovedný za smrť milióna Američanov, možno s cieľom urýchliť eutanáziu spoločnosti.
Relativizmus je kyselina, ktorá skôr či neskôr rozkladá každú spoločnosť: Deti chodia do dúhových prevýchovných táborov a majú prístup k eutanázii, právo šaría je zlučiteľné s demokraciou, kostoly miznú, knihy sa pália, myslenie a reč sa kontrolujú, drogy dekriminalizujú, obete islamského fanatizmu cenzurujú. A zoznam nemá konca.
Diagnóza
sovietskeho disidenta
Keď sa ruského spisovateľa Alexandra Solženicyna spýtali, čo je podľa neho hlavnou príčinou politickej a morálnej devastácie sovietskeho Ruska, spomenul si na krátky výrok s veľkým významom, ktorý mu v detstve hovorili starší, a ktorý sa dokonale hodí aj na Kanadu: “Ľudia zabudli na Boha, preto sa to všetko stalo.”
A zabudnúť na Boha neznamená iba stratu pamäti. Znamená odtrhnutie sa od reality. Kanada má bohaté katolícke dedičstvo, ale vzdalo sa ho pre sekularizmus, ktorý ruský disident výstižne opísal ako “postupné vyciciavanie síl zvnútra, hrozba pre vieru… možno ešte nebezpečnejšia než akýkoľvek pokus o násilný útok na náboženstvo zvonka“.
Poučenie?
Odtrhnutie sa od reality je vždycky cesta do priepasti. Netýka sa to len Kanady, ale každého človeka, našich rodín i celej spoločnosti.
Čím skôr na to prídeme, tým lepšie.
