Správa o tom, že 25. januára 2023 bol mačetou zavraždený španielsky salezián, ktorého zabil Maročan velebiaci Alaha, pričom zranil štyroch ľudí vrátane ďalšieho kňaza, na druhý deň úplne absentovala na prvých stránkach európskych novín. Akoby zabitie rehoľníka a zranenie piatich kresťanov vrátane farára v srdci Európy, alebo skôr v bráne do Európy, vzhľadom na jej geografickú polohu, nebola nijakou mimoriadnou udalosťou.
Útok prebehol v stredu po 19.00 h, keď sa Maročan, ako sa neskôr zistilo, 25-ročný ilegálny prisťahovalec Yassine Kanjaa, ktorý už dostal príkaz na deportáciu, vstúpil do kostola v Algeciras a vyzval veriacich, aby vyznávali islam a kričal „Smrť kresťanom!“ Potom ozbrojený mačetou začal ničiť posvätné obrazy a obrátil sa proti farárovi, saleziánovi Antoniovi Rodriguezovi, ktorého zranil na krku a ramene. Potom vbehol do druhého kostola v La Palme, kde kňaz Juan José Marina slúžil omšu. Vtedy zabil kostolníka Diego Valenciu, zatiaľ čo neďaleko niekoľko detí sa zúčastňovalo na hodine katechézy.
Išlo teda o plnohodnotnú popravu teroristického charakteru umocnenú protikresťanskou nenávisťou.
Santiago Abascal, líder pravicovej strany Vox: “Nemôžeme tolerovať postup islamizmu na našom území. Problémom je, že v Andalúzii tvoria moslimovia už 16 % celkového počtu obyvateľov. A čím viac islamu, tým viac útokov. Triviálna aritmetika.
Starosta mesta Algeciras vyhlásil
deň verejného smútku a tisíce ľudí vyšli do ulíc, aby útok odsúdili. Andalúzska
vláda tvrdí, že je prekvapená a zatiaľ je opatrná pri označovaní útoku za
teroristický, aj preto, že páchateľ zrejme nepatrí k žiadnej džihádistickej
skupine. Netreba však byť odborníkom, aby človek pochopil, že takéto činy,
ktoré vykonali osamelí vlci, sú samy osebe teroristického pôvodu. Čo však
(ne)prekvapuje: V Európe fóbií nikto ani len nespomenul kresťanofóbiu.
Už ďaleko sú časy, keď o vražde 91 ročného katolíckeho kňaza otca Jacqua Hamela spred šiestich rokov sa písalo v medzinárodnej tlači. Útok na kresťanov v srdci Európy dnes nie je ani novinkou, rovnako ako nie sú novinkou posledné teroristické útoky.
Podľa Carmela Lópeza-Ariasa na portáli ReligionEnLibertad.com, ktorý sa špecializuje na otázky náboženskej slobody: “Útok v Algeciras má jasnú islamistickú stopu, bez ohľadu na to, že vrah môže mať psychiatrický záznam. Skutočnosť, že terorista sa nachádzal v neregulárnej situácii a bol zaťažený príkazom na vyhostenie, je ďalším dôkazom nejednoznačnej politiky podpory islamského prisťahovalectva, ktorú všetky španielske vlády vo väčšej či menšej miere vykonávajú už približne štvrťstoročie”.
“Ľavica vnímala dôležitú dechristianizačnú úlohu, ktorú zohráva čoraz početnejšie moslimské obyvateľstvo, a to až do takej miery, že tam, kde je početné, sa využíva ako zámienka na sekularizáciu zvykov, ako je odstraňovanie krížov a iných kresťanských znakov alebo slávenie liturgických sviatkov.“
Podľa Carmela Lópeza “akonáhle existuje veľká moslimská sociálna skupina – ako je tomu v Andalúzii – španielski socialisti a sekularisti hneď prichádzajú s požiadavkami a tlačia na zmenu tradícií argumentujúc, aby – neurazili moslimov. Za tým je viditeľná snaha politika akože “náboženskej neutrality”, aby sa veľké percento španielskeho obyvateľstva ešte viac odcudzilo kresťanstvu”.
“Žiaľ, podobne ako v iných krajinách Európy, aj mnohé cirkevné inštitúcie namiesto toho, aby sa postavili proti tomuto nárastu islamizmu, podporujú ho iniciatívami, ktoré presahujú rámec charitatívnej pozornosti ľuďom v núdzi a stávajú sa de facto spolupracovníkmi pri upevňovaní moslimskej komunity, ktorá je čoraz početnejšia a spoločensky vplyvnejšia.
Jasné a pravdivé slová.
Palestínsky utečenec, a nie Sýrčan, ako sa pôvodne písalo, cestoval v stredu 25. januára neskoro popoludní v regionálnom vlaku medzi Hamburgom a Kielom, keď náhle zaútočil nožom na cestujúcich. Dvaja zomreli a sedem bolo zranených, z toho traja vážne – šokujúci počet obetí, ktorý takisto nevyvolal príliš veľký rozruch. Správa prebehla medzinárodnou tlačou na niekoľko hodín a potom už nič. Nezabudli však oznámiť, že atentátnik vraj mal “psychické problémy“.
Prípad sa zatiaľ nepovažuje za terorizmus, avšak tento čin môže pripomínať len ten, ktorý v roku 2018 vykonal neplnoletý Afganec – a neskôr sa k nemu prihlásil Islamský štát -, ktorý vo vlaku zranil sekerou päť ľudí.
Deň predtým (24. januára) boli v ubytovni v Ravensburgu nožom zranení traja muži. 19. januára bol na radnici v dolnosaskom Gifhorne zastavený migrant so zbraňou a nožom. Koncom decembra zabil žiadateľ o azyl v Illerkirchbergu, malom meste neďaleko Mníchova, mladé dievča na ceste do školy (a vážne zranil jej kamarátku).
Jedno z najliberálnejších nemeckých miest, univerzitné mesto Freiburg, čelí masívnej vlne kriminality páchanej Severoafričanmi, informuje týždenník Stern. Po tom, čo sa 40 cudzincov, väčšinou Severoafričanov a Sýrčanov, navzájom napadlo nožmi a palicami, bola freiburská polícia počas incidentov preťažená a musela požiadať o posily zo susedných okresov a spolkovej polície.
Medzitým čečenský migrant zabil muža na festivale LGBT v meste Münster. A v Oggersheime, tiež v Nemecku, Somálčan kričiaci “Alláhu akbar” bodol 20-centimetrovou čepeľou 20-ročného Jonasa S., ktorý náhodou prechádzal okolo neho. Keď mu priateľ pribehol na pomoc, Somálec vrazil zbraň do krku 35-ročného Saschu K. Ten muž nemal šancu a zomrel. Potom na 20-ročného mladíka opäť zaútočil, bodol ho do hlavy a odťal mu pravé predlaktie. Somálčan potom vošiel do lekárne a bodol zákazníka pri pokladni do hrude. Somálec vyhlásil, že “chcel zabiť nemeckých mužov”.
Rozhorčených reakcií na teroristický útok v španielskom kostole nebolo veľa. Prečo? Pretože sme si na to zvykli.
Pri minulotýždňovom útoku Líbyjčana na stanici Gare du Nord v Paríži bolo zranených šesť ľudí, opäť za bojového pokriku “Alláhu akbar”. V októbri sa malá Lola Davietová vracala zo školy v Paríži, keď ju uniesla, mučila a zabila skupina Alžírčanov. Podľa štúdie Národného strediska pre sledovanie kriminality a trestných činov, ktorú citovala senátorka Valérie Boyerová, bolo v rokoch 2015 až 2017 vo Francúzsku zaznamenaných 44 000 obetí bodných útokov: 120 denne. Teraz sme v štádiu, keď musíme do kostolov inštalovať tlačidlá núdzového volania. Aj na to si zvykneme, ako keď si pred nástupom do lietadla vyzujeme topánky.
Medzitým policajný dôstojník vo Švédsku povedal, že jeho krajina je “stratená” tvárou v tvár násilnostiam zločineckých skupín vytvorených najnovšou generáciou migrantov. Počet vrážd spáchaných strelnými zbraňami vo Švédsku dosiahol tento rok rekordnú úroveň, uviedla v pondelok štokholmská vláda. “Počet smrteľných strelieb vo Švédsku sa zvýšil a tento rok dosiahol ďalší krvavý vrchol,” povedal minister spravodlivosti Gunnar Strömmer – 60 ľudí zabitých strelnými zbraňami v roku 2022. Tento počet už prekonal minuloročný rekord, ktorý bol 48. Zástupca policajného šéfa Mats Löfving uviedol, že vo Švédsku pôsobí 40 klanov migrantov, ktoré sú zodpovedné za väčšinu násilia v krajine. Podľa údajov švédskej televíznej stanice SVT sa za posledné tri roky v blízkosti základných škôl vo Švédsku odohralo viac ako 700 prípadov streľby. Najviac postihnutou oblasťou je mestečko Södertälje v Štokholmskom okrese, kde 54 % školákov navštevujúcich vzdelávacie zariadenie zažilo v posledných troch rokoch streľbu v jeho blízkosti.
Smútime nad osudom iránskych a afganských žien, ale na predmestiach európskych miest to nie je o nič lepšie. V Anglicku, kde dochádza k viac ako jednej “vražde zo cti” mesačne, bola Rukhsana Nazová zavraždená, pretože odmietla dohodnutý sobáš. Angličanke Heshu Yonesovej podrezali hrdlo, pretože mala kresťanského priateľa. Vo Švédsku, kde je epidémia “vrážd zo cti”, bola Fadime Sahindalová zabitá, pretože „jej bola blízka západná kultúra“, nech to znamená čokoľvek..
Nedeje sa to v Mogadiše, Teheráne, Kábule, Saná, ale v Londýne, Berlíne, Marseille. Francúzski spisovatelia Michel Houellebecq a Michel Onfray majú pravdu, keď hovoria, že “občianska vojna je už tu”, ale my ju nechceme vidieť. A tak správu o útoku v kostole v hlavných novinách nájdeme (ak vôbec) na dvanástej strane, po všetkých ostatných správach o tankoch na Ukrajine, kriminálnych správach, snehu.
Končiaci sa január sa niesol v znamení terorizmu v Európe. Tesne po Troch kráľoch totiž jednotka düsseldorfskej prokuratúry ukončila operáciu, ktorá viedla k zatknutiu dvoch iránskych bratov obvinených z prípravy útokov s kyanidom a ricínom. “V Nemecku sa plánujú “teroristické útoky s kyanidom“, varovanie prišlo od FBI a okamžite sa spustila operácia, ktorá viedla k zatknutiu dvoch Iráncov obvinených z prípravy útokov chemickými zbraňami. Útok sa mal uskutočniť počas Vianoc, ale niečo sa pokazilo. Obaja prišli do Nemecka v roku 2015, keď Merkelová otvorila dvere viac ako miliónu utečencov.
Už v roku 2018, opäť v Nemecku, sa u istého Tunisana našlo osemdesiat miligramov ricínu a ďalšie materiály, ktoré sa používajú na výrobu bomby schopnej kombinovať toxický a výbušný potenciál. Muž sa zradikalizoval na internete a chcel za každú cenu potrestať nemeckých neveriacich; v roku 2020 bol odsúdený na desať rokov väzenia. Obavy na európskej úrovni však vzrástli, keďže spravodajské služby zaznamenali nárast počtu štátov, v ktorých sú k dispozícii online návody a suroviny na výrobu bômb.
14. januára bol v Londýne zatknutý aj muž obvinený z pokusu o dovoz uránu do Spojeného kráľovstva “s úmyslom ho použiť”. Protiteroristický úrad sa k nemu dostal po tom, ako sa niekoľko dní pred Vianocami našla rádioaktívna látka na letisku Heathrow v zásielke kovového šrotu určeného pre spoločnosť registrovanú v Spojenom kráľovstve. Podľa spravodajských informácií sa cesta materiálu začala v Pakistane, potom prešiel cez Omán a dostal sa do Európy.
A to nie je náhoda.
V roku 2015 sa v článku v Dabiq, oficiálnom časopise Isis, objavila výzva, aby stúpenci skupiny v Pakistane zakúpili jadrové zariadenie pomocou skorumpovaných vládnych úradníkov. Bolo to 11. januára, keď na parížskej stanici Gare du Nord muž bodol sedem ľudí šidlom, ktoré sa používa na vŕtanie dier do stien. Útok, ktorému sa dalo predísť, ak by sa dodržiaval zákon: útočník mal príkaz na vyhostenie. Napriek tomu o tejto správe medzinárodná tlač vôbec neinformovala a aj vo francúzskej tlači sa jej venoval minimálny priestor. Muž, 20-ročný nelegálny prisťahovalec so záznamom v registri trestov, ktorý pochádza z Líbye, je teraz vo väzbe.
Al-Káida aj Isis v súčasnosti nie sú schopné uskutočniť útoky v takom rozsahu ako v minulom desaťročí. Tak veľmi, že tí, ktorí nie sú “profesionáli”, boli pri viacerých príležitostiach výslovne požiadaní, aby konali. Definovať ich ako “osamelých vlkov” je celoeurópsky spôsob, ako zmierniť islamský koreň, ale Isis vždy definovala ako “vojakov” tých mužov, ktorí konajú aj bez priameho napojenia na džihádistické bunky. To však ešte zvýšilo riziko islamského terorizmu v Európe, kde je všetko oveľa nepredvídateľnejšie a kde je vždy ľahšie nájsť materiál na výrobu zbraní a organizovanie útokov.
Správy o útokoch zo začiatku roka 2023 však ešte viac vyostrujú diskusiu o nedostatočnej integrácii prisťahovalcov a nedôslednom riešenín nelegálneho prisťahovalectva.
“Kedy budeme brániť naše deti pred útokmi, ktoré páchajú tí istí ľudia a vždy na úkor tých istých ľudí?” pýtal sa francúzsky novinár Éric Zemmour. Dobrá otázka, keďže bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe sa nedávno vyjadril, že “skutočná imigračná kríza sa ešte ani nezačala”. Sme ako varená žaba a multikulturalizmus je hrniec. Celé oblasti miest, do ktorých polícia nevstupuje s výnimkou krajnej nevyhnutnosti, vraždy, útoky, islamské právo, demografické zmeny. Kedy si povieme dosť? Nie je zvláštne, že zo Španielska v týchto hodinách prichádzajú správy o útokoch na kostoly, ktoré zvyčajne počujeme z krajín ako Nigéria?
Medzináboženský dialóg nefunguje. Vyzdvihovanie diverzity zo strany progresívnej ľavice nefunguje ani toľko. Čo prinesie vyzdvihovaná multikultúrna spoločnosť, ktorú nám sľubovala? Alebo to všetko bol od začiatku podvod?
