Eva Vlaardingerbroeková je konzervatívna publicistka, napriek mladému veku významná právna filozofka, absolventka Filozofie práva na Univerzite v Leidene, ktorá sa stala častým hosťom v amerických a britských konzervatívnych médiách (napr. Tucker Carlson, Mark Steyn). Pred niekoľkými dňami zverejnil portál standard.sk s ňou krátky rozhovor, ktorý vzbudil značnú pozornosť.
Dôvod? V prvom rade preto, lebo ide o mladú, 27 ročnú inteligentnú mladú dámu, ktorej neprekáža „spoločenské vylúčenie“ kvôli jej konzervatívnym postojom, pretože to berie ako „prirodzený dôsledok toho, že sa postavila za svoju krajinu a pravdu“. Keďže v Holandsku je konzervativizmus vnímaný ako spoločenská stigma, pre svoju politickú aktivitu stratila miesto na univerzite.
Azda najviac zaujala skutočnosť, že v liberálnom Holandsku v apríli 2023 konvertovala na katolícku vieru (spolu so svojím otcom).
Áno, to nie je vtip – obaja vstúpili do Katolíckej cirkvi napriek tomu, že žijú v Holandsku, azda najhoršom mieste pre vieru na svete. Nejde totiž len o samotný fakt konverzie dvoch dospelých Holanďanov, ale aj o to, že Eva Vlaardingerbroeková je politickou komentátorkou, filozofkou, verejnou osobnosťou.
Po jej obrátení s ňou urobil rozhovor katolícky publicista Edvard Pentin. Z neho vyplynulo, že matka Vlaardingerbroekovej bola katolíčka, ale náboženstvo predtým v jej výchove nehralo žiadnu úlohu – ani viera jej otca, nominálne protestanta. Pentin sa pýtal, čo presvedčilo Vlaardingerbroekovú, že “Katolícka cirkev je jediná pravá viera založená Kristom“. Odpovedala, že akademická obec a mainstream sa ju už roky snažili vylúčiť z diskusie pre jej konzervatívne názory, zatiaľ čo v období tzv. koronavírusovej pandémie bolo toto vylúčenie schválené vládou.
Vtedy som si z uvedomila, že nevedieme len politický boj (pravica verzus ľavica), ale že sme v duchovnom boji (dobro verzus zlo). Ochota, s akou boli ľudia pripravení odsúdiť tých z nás, ktorí sa neriadili “vedou”, a ochota, s akou naše vlády zrušili naše ústavné práva, bola pre mňa skutočným alarmom.”
Všetko bolo podriadené len tejto jedinej veci: hysterickému zameraniu na zdravotnú starostlivosť. Akoby na žiadnych iných hodnotách nezáležalo. Akoby sloboda a slobodná diskusia už neboli dôležité. Akoby celý svet padol na kolená pred molochom “scientizmu”, t. j. pseudovedy.
Holanďanka chcela diskutovať, pýtať sa, porozumieť. Nebolo je to umožnené. Zrazu bolo jasné, že v politike boja proti pandémii neslobodno nič skúmať ani sa na nič pýtať. O všetkom sa rozhodlo vopred. Počas pandémie sa ukázalo, že práva, ktoré človek požíva, nie sú dané Bohom, ale sú delegované spoločnosťou, ktorá, keď sa cíti ohrozená, môže mu ich vziať.
Keď si uvedomila, že v tomto zdanlivo liberálnom a otvorenom svete existuje len jedno tabu – spomínať Boha ako Pána -, rozhodla sa o to viac brániť náboženstvo: “Zažila som, čo sa stane, keď vyjdete von a hovoríte o svojej láske ku Kristovi: sily zla vo svete sú o to hlasnejšie, lebo nič neznášajú viac ako svedectvo, ale aj sily dobra v mojom živote sa stali stokrát silnejšími a ja som sa stala silnejšou,” – opísala Vlaardingerbroeková.
Skutočný zázrak Eucharistie
Zaujímavé je, že jej konečnému rozhodnutiu prijať vieru pomohli programy na YouTube, ktoré viedol známy katolícky apologéta Peter Kreeft, najmä epizóda s názvom Sedem dôvodov, prečo by sa mal každý stať katolíkom. Vlaardingerbroeková sa vyznáva: Pozerala som to a jednoducho som nemohla polemizovať o tom, čo hovoril. Všetko dávalo zmysel. Od toho, že sám Kristus založil Cirkev, cez význam svätých až po skutočný zázrak Eucharistie. Vedela som, že sa musím rozhodnúť.” Ako dodáva, kľúčovým prvkom bola pravda o transsubstanciácii a reálnej prítomnosti Pána Ježiša v Najsvätejšej sviatosti.
Transsubstanciácia bola pre mňa kľúčová. Ako protestantka som tento koncept odmietala, nikdy som nemala pocit, že by som ho mohla racionálne vysvetliť, a tak som sa priklonila k argumentu, že ‘je to symbol’. Ale keď sa pozriete na Písmo, na to, čo povedal sám Ježiš, je to krištáľovo jasné. Vôbec to nie je symbol. A hoci to nemôžem racionálne vysvetliť, verím tomu: pretože ak Kristus povedal, že to tak je, tak to tak je. Takže mi neostáva nič iné, len sa stať katolíčkou,” zdôraznila v rozhovore pre Pentin.
Neuveriteľná je sila samotnej pravdy. Iba jasná obhajoba pravdy umožňuje, aby ju objavil každý, kto úprimne hľadá. Vtedy človek vidí, že “to, čo povedal sám Ježiš, je krištáľovo jasné”. Namiesto zahmlievania, klamstva, používania úskokov sa treba držať tohto dedičstva, ktoré nám bolo odovzdané.
Potom človek nájde nielen samotnú pravdu a s ňou pokoj a istotu, ale nájde aj odpoveď na “výzvy moderného sveta”. “Najsilnejšou zbraňou proti ľavicovému relativizmu je katolícka viera. Čo môže byť lepšie v čase, keď sa hovorí, že ‘všetko je dovolené’, ako povedať ‘nie’? Existuje niečo také ako Krása, existuje niečo také ako Dobro a existuje niečo také ako Pravda. On je Pravda, Cesta a Život. A to sa nikdy nezmení. Katolícke učenie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kto je pápežom alebo akými otrasmi Cirkev ako inštitúcia prechádza. Učenie obstálo a vždy obstojí v skúške času, pretože On sám založil Cirkev.” Naozaj krásne svedectvo.
S vierou v Boha, ktorý je nad všetkými časmi a nad všetkým časným, premenlivým, kontextuálnym, môže mať človek odvahu postaviť sa zoči-voči šelmám dnešných ideologických síl.
Boh stvoril Adama a Evu, nie 73 rôznych pohlaví. Je to človek, ktorý sa snaží byť svojím vlastným malým bohom, čo nikdy nefungovalo a fungovať nebude. A my to vieme. Moja generácia je úplne nešťastná. Takže to najlepšie, čo môžeme ako katolíci urobiť, je povedať ľuďom, že existuje alternatívna cesta, ktorou sa dá ísť. Existuje a má meno: Ježiš Kristus.”
Naozaj, posledná vec, ktorej by som uveril, je, že takéto slová zaznejú z úst mladej holandskej publicistky. Áno, viem, že je to zriedkavý prípad, že jedna lastovička nerobí jar, že vo vlastnej krajine je Eva Vlaardingerbroeková na okraji záujmu, že mnohí si ťukajú na čelo a pohŕdavo sa usmievajú, ale koniec koncov, nie je to nič nové. Od začiatku bolo kresťanské posolstvo pre Židov pohoršením a pre pohanov bláznovstvom.
Prípad Evy Vlaardingerbroekovej ukazuje, že pravdu nemožno úplne potlačiť. Ani zateizovaní Holanďania s celým svojím systémom potratov, eutanázie, klimatizmu a genderizmu nemôžu uzavrieť všetky kanály, ktorými prúdi milosť od Boha k človeku.
