Od 18. do 25. januára Katolícka cirkev slávila takzvaný Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov. Ekumenizmus na začiatku roka 2024 vyzerá v mnohých ohľadoch úplne inak ako ešte pred desiatimi rokmi. Dialóg ustúpil do pozadia, dnes sú dôležité ekumenické činy. Na teologických rozdieloch už nezáleží. Boli obetované v záujme dosiahnutia aspoň zdanlivej viditeľnej jednoty.
Falošná jednota s anglikánmi
Pápež Lev XIII. 13. septembra 1896 promulgoval apoštolský list Apostolicae curae, v ktorom rozhodol, že svätenia v takzvanej Anglikánskej cirkvi sú neplatné. Od Druhého vatikánskeho koncilu sa Katolícka cirkev v praxi správa tak, akoby toto učenie odmietala, pretože pri oficiálnych stretnutiach s anglikánmi – ako vlastne aj s inými protestantmi – používa tituly biskup atď., ktorými sa označujú anglikánski pastori. V poslednom roku sa však toto praktické odmietnutie učenia Leva XIII. dostalo na úplne inú úroveň.
V apríli 2023 skupina anglikánov – so svojím “biskupom” – slávila svoju liturgiu v Bazilike svätého Jána Lateránskeho. Slávenie vyvolalo obrovský škandál a vedenie baziliky sa ospravedlnilo a tvrdilo, že išlo len o chybu v komunikácii: nuž, vedenie baziliky si malo myslieť, že liturgiu budú sláviť katolíci, a nie anglikáni. Krkolomné vysvetlenie, ale v tom čase bolo akceptované. Zrejme predčasne.
Dňa 26. januára 2024 Justin Welby, takzvaný arcibiskup z Canterbury, slávil anglikánsku liturgiu v Bazilike svätého Bartolomeja, ktorá sa nachádza na ostrove Tiberius. Urobil tak s osobným súhlasom pápeža Františka, ako pripomenul na začiatku obradu. Pápež sa teda správal, akoby Welbyho svätenie uznal, hoci formálne na to neexistuje žiadny dôvod. Vo svojej homílii, ktorú sám predniesol na ekumenickej bohoslužbe slávenej predtým spolu s Welbym, povedal, že rozdiely by nás dnes nemali príliš zamestnávať, pretože dôležité je predovšetkým krstné spoločenstvo: treba sa vzdať mentality “zabarikádovania sa” a sústredenia sa na “vlastné záujmy” a namiesto toho budovať budúcnosť práve na základe sviatosti krstu.
Holandský protestantský projekt
Pri príležitosti Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov prišli Holanďania s avantgardnou ekumenickou iniciatívou. Katolícke a protestantské spoločenstvá združené v skupine “Platform Rome Reformatie” jednoducho navrhli úplné zjednotenie, aj keď s rôznymi existujúcimi rozdielmi. Katolícka cirkev by sa zmierila s protestantmi pod heslom “jednota v rozmanitosti” alebo “zmierenie protikladov”. Holanďania navrhli niekoľko konkrétnych krokov.
Prvým by bolo vytvorenie inovatívneho “protestantského obradu“, ktorý by zjednotil obe denominácie. Druhým by bolo zavedenie interkomúnie alebo v každom prípade rozhodnutie umožniť katolíkom zúčastňovať sa na protestantskej večeri a protestantom zúčastňovať sa na omši s právom prijímať sväté prijímanie. Od katolíkov by sa tiež očakávalo, že uznajú protestantských pastierov ako plnohodnotných duchovných a protestanti by zasa akceptovali nadradenosť pápeža ako “pastiera pastierov”. Holandská iniciatíva je výnimočná tým, že ju okrem iných podpísal aj katolícky biskup Gerard de Korte z diecézy Hertogenbosch.
“Eucharistická pohostinnosť” v Nemecku
Najrozsiahlejšie ekumenické aktivity sa, samozrejme, uskutočňujú v Nemecku. Dňa 18. januára, v deň začiatku Týždňa modlitieb, portál “Aussicht Online” uverejnil zaujímavý rozhovor s protojerejom katedrálnej kapituly diecézy Osnabrück, otcom Reinhardom Molitorom, a osnabrückým farárom Günterom Baumom. Duchovní hovorili o “eucharistickej pohostinnosti” zavedenej v Osnabrücku. No a v marci 2023 osnabrücky diecézny biskup Franz-Josef Bode schválil dokument, ktorý pripravila ekumenická diecézna komisia, s názvom “Vstaňte, jedzte, lebo máte pred sebou dlhú cestu“.
Dokument zavádza možnosť katolíkov pristúpiť k tzv. večeri Pánovej a protestantov k svätému prijímaniu pri príležitostiach, ktoré sa v texte nazývajú “ekumenicky nabité príležitosti” (“ökumenisch dichte Gelegenheiten”). Patria sem svadby alebo pohreby zmiešaných vierovyznaní, krsty detí zo zmiešaných manželstiev a napokon omše alebo protestantské bohoslužby na pamiatku nejakej osobnosti dôležitej pre miestne kresťanské spoločenstvo. Dokument “Vstaňte, jedzte” sa dôrazne vyhýba tvrdeniu, že zavádza “interkomuniu”, t. j. úplné vzájomné uznanie eucharistie/večere.
Namiesto toho sa v ňom hovorí o “eucharistickej pohostinnosti” (nem. Eucharistische Gastfreundschaft). Týmto spôsobom sa autori textu chcú vyhnúť obvineniam zo zasahovania do kompetencií Svätej stolice a vytvárajú svoje riešenie ako riešenie, ktoré má skôr pastoračný než doktrinálny rozmer. V dôsledku toho však Osnabrück – ako prvá diecéza v Nemecku a zároveň na celom svete – zaviedol oficiálne sväté prijímanie pre protestantov.
Dôležité je, že dokument “Vstaňte, jedzte” nevyžaduje, aby protestant zmenil svoje presvedčenie o Eucharistii: môže si o nej naďalej myslieť to, čo si myslel vždy. Medzitým, ako povedal pastor Baum, doteraz po protestantských večierňach v Osnabrücku zvyšky chleba podávaného veriacim brali farmári – a dávali ich husiam. Teraz budú môcť tí istí ľudia prijímať skutočné Telo Kristovo.
Spoločenstvo… sodomie?
Akoby to všetko nestačilo, rastie aj – prepáčte za výraz – sodomitský ekumenizmus. Týka sa to predovšetkým anglikánov, ale protestanti sú hneď vedľa. Doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans bolo zverejnené práve 18. decembra 2023 z istého dôvodu. Presne o deň skôr, v nedeľu 17. decembra, požehnávanie homosexuálnych zväzkov zaviedla tzv. Anglikánska cirkev. Katolíci a anglikáni tým takmer súčasne prekročili to, čo sa predtým zdalo nepriechodné: požehnávanie párov, ktoré svoj vzťah zakladajú na hriechu volajúcom do neba po pomste. V oboch komunitách to vyvolalo obrovský zmätok, predovšetkým pre rozhodný odpor Afričanov. Pre oboch však bolo dôležitejšie urobiť gesto pre LGBT hnutie než dobrá kvalita vzťahu s černošskými veriacimi. Pritom sa posilnili aj ekumenické väzby, lenže na sodomskom základe.
Zároveň sa veľmi dobre rozvíjajú ekumenické LGBT organizácie, najmä v nemecky hovoriacom priestore. V Nemecku vznikla už v roku 1977 organizácia s pôvabným názvom “Homosexuelle und Kirche“, teda “Homosexuáli a cirkev”. Od začiatku mala ekumenický profil. Od roku 1985 vznikla ďalšia pestrá ekumenická skupina: “Lesben in der Kiche” alebo “Lesbičky v cirkvi”. Po nich vznikali ďalšie. Nedávno napríklad ekumenické “Spoločenstvo rozmanitosti” (“Queergemeinde”) z Münsteru oslávilo 25. výročie svojho vzniku. Na oslavách sa zúčastnil aj emeritný pomocný biskup a srdečné priania poslal aj miestny ordinár.
Iní už toho majú dosť…
Čitateľ si všimne, že všetky tieto vyššie opísané iniciatívy sa týkajú kresťanov s liberálnymi názormi. Anglikáni na Britských ostrovoch, holandskí protestanti, nemeckí evanjelici… Žiadna z týchto skupín sa nedrží ortodoxného morálneho učenia, ale všetky naopak ochotne a úzko spolupracujú s progresívnym programom sekulárneho mainstreamu. Kroky Svätej stolice vyvolávajú čoraz väčší odpor tých, ktorí stoja na opačnej pozícii.
Ešte horšie je, že sa to týka najmä pravoslávnych kresťanov – a teda tých, ku ktorým by katolíci mali mať z doktrinálneho hľadiska najbližšie. Možno v dôsledku vypuknutia vojny na Ukrajine a neúspešných pokusov o zblíženie s Moskvou sa pápež František už prestal zameriavať na Pravoslávnu cirkev a vyhlásil, že bude budovať jednotu s tými, s ktorými má podobné alebo podobné názory: teda so západnými progresívcami.
Zavádzanie
To všetko sa deje na oltári pretvárky a klamstva. Učenie Cirkvi o anglikánoch sa nezmenilo, pretože sa zmeniť nemôže: anglikáni neveria v obetný charakter omše a odmietajú reálnu prítomnosť Ježiša Krista pod eucharistickými spôsobmi. Akí sú to teda biskupi a kňazi, ak necháme bokom podstatnú otázku platnosti svätenia? To isté platí aj pre protestantov: chcú pristúpiť k svätému prijímaniu, pretože pre nich je to len chlieb, ktorý po bohoslužbe hodia husiam.
V istom zmysle majú pravdu: pri ich večeri je to naozaj “iba” chlieb, ale pri svätej omši je to skutočné Kristovo telo. Viditeľná jednota pred pravdou – to je šialene znepokojujúce. Veď Katechizmus po jasných predpovediach Písma (sv. Pavol, sv. Ján) jasne poukazuje na “poslednú skúšku” Cirkvi súvisiacu s “klamlivým náboženstvom”, ktoré ľuďom poskytne “zdanlivé riešenie ich problémov za cenu odklonu od pravdy”.
Nie je zdanlivá jednota kresťanov, a ešte viac jednota v požehnávaní hriechu, práve takýmto klamstvom?
Preklad
z pch24.pl
