Za 2,5 miliardy si polmesiac kupuje naše mlčanie. Rozhovory s arménskymi a západnými vedcami o kresťanskej tragédii, ktorá nešokuje: “Európania podľahli tým, ktorí majú pod kontrolou prúd migrantov a plyn“
Etnické čistky v kolíske arménskeho národa sa skončia v sobotu, ale vojna s cieľom zničiť Arménsko sa ešte len začala.
Slava Grigorjan, jeden z 50 000 Arménov, ktorí len za dva dni utiekli z Arcachu (Náhorného Karabachu) (štvrtina celkového počtu obyvateľov) a zanechali za sebou domy, kostoly a cintoríny, mal 15 minút na to, aby si zbalil kufre a vydal sa smerom do Arménska po úzkej horskej ceste kontrolovanej azerbajdžanskými jednotkami.
Posledným Slavovým gestom bolo zničenie videozáznamu z roku 1988, keď boli Arménsko aj Azerbajdžan súčasťou Sovietskeho zväzu a Arméni z Náhorného Karabachu požadovali sebaurčenie. “So slzami v očiach,” povedal Slava, “som spálil 100 kaziet”. Sergej Daniljan tiež utiekol po tom, čo náčelník dediny všetkým povedal, aby odišli, pretože “Turci” – ako Arméni nazývajú Azerbajdžancov – sú nablízku. “Odrežú hlavy aj deťom”.
“Azerbajdžanský prezident Alijev sa musel tešiť z myšlienky, že v deň nezávislosti Arménska oznámil dobytie kolísky východného kresťanstva,” píše Journal du dimanche. “Metodické úsilie o vymazanie kresťanských stôp viedlo k zničeniu niektorých z najstarších kostolov ľudstva. Zničenie cintorínov je súčasťou tohto inžinierstva vymazávania, ktoré nespočíva ani tak v odstránení, ako skôr v tom, že ľudia uveria, že nejaký národ nikdy neexistoval.
Ľahostajnosť médií hraničí s pohŕdaním alebo dokonca spoluvinou, keď sa Arméni z Arcach používajúc azerbajdžanský jazyk prezentujú ako “separatisti”. Izolovaní Arméni z Náhorného Karabachu napriek tomu radšej “zomierajú na vlastných nohách”, ako by sa mali vzdať svojej kultúry. Élise Boghossianová, humanitárna pracovníčka, hovorí: “Arménsko je v smrteľnom nebezpečenstve. Uzatvárame fázu etnických čistiek, aby sme mohli začať fázu genocídy. Sme svedkami vymazania národa pri hlbokom mlčaní“. Aby toho nebolo málo, pri výbuchu skladu pohonných hmôt zahynulo 125 Arménov.
Turci a Azerbajdžanci už plánujú ďalšie kroky: získať koridor spájajúci partnerské krajiny alebo ho obsadiť. Po konci Arcach bude nasledovať koniec Arménska. “Erdogan v pokračujúcej revízii pantureckých teórií zo začiatku 20. storočia verí, že si vie predstaviť rozšírenie svojej krajiny až k hraniciam Číny, objatie Azerbajdžanu a prechod cez Turkménsko, Uzbekistan alebo Kirgizsko (nezabúdajúc na Kazachstan),” píše dnes Le Point. “Panturkizmus nakoniec čelí len jednej prekážke, hoci malej: Arménsku.
Ako necítiť pohŕdanie Európskou komisiou, ktorá včera napísala, že Arméni sa “rozhodli odísť”? Napísal by Brusel niekedy “Ukrajinci sa rozhodli odísť”? Pre EÚ sme teraz všetci migranti. Niektorí migranti si však zaslúžia väčšiu ochranu než iní.
Zarazilo ma, čo dnes povedal mladý Armén na hraničnom priechode Kornidzor: “‘Vyfoťte si naše tiene,’ povedal mladý muž a pozrel sa na svoje nohy. ‘To je to, čo sme tak či tak, tiene’.”
Arméni utekajú pred smrťou s dojmom, že sa vzdávajú života. Genocída pre nich nikdy nepatrí len do minulosti.
A odtiaľ už niet cesty späť: Arménsko bolo obetované na oltár vojny na Ukrajine (plyn) a Erdoganových osmanských ambícií (migranti a NATO). Opäť sme Arménov opustili, píše dnes v Nouvel Obs niekoľko francúzskych intelektuálov, ktorí sa ako jediní v Európe dali počuť (z Talianska hrobové ticho).
Arméni z Náhorného Karabachu mali pre seba len starú wilsonovskú zásadu “práva národov na sebaurčenie”, zásadu s premenlivou geometriou, na ktorú sa odvolávajú ľudia zo Západu výlučne podľa svojich momentálnych záujmov. Prečo by to, čo platilo pre Kosovo, nemalo platiť pre Arménov?
Takto má byť územie, kresťanské od 5. storočia, vymazané z mapy kresťanstva za ľahostajnosti alebo krokodílích sĺz západniarov.
Pretože Západniari, ponorení do svojej konzumnej, tekutej, prebujnenej a islamofilnej ideológie, zabúdajúc na vlastnú históriu, sa už nepovažujú za kresťanov. Takto ich však stále vnímajú ich nepriatelia, ktorí sa radujú zakaždým, keď z mapy zmizne starobylá kresťanská krajina.
Azerbajdžanskí vojaci včera strieľali na arménsky kláštor Čarektar z 13. storočia. Keď zrovna zrovnajú so zemou všetky kostoly a oznámia, že to bola islamská zem, emisári z Bruselu môžu ísť a kúpiť kamene na vydláždenie nového plynovodu “Socar”.
Ale objasnenie toho, o čo Turecko usiluje, prináša Erdoganova dcéra Esra, sociologička, ktorá študovala na Berkeley a dobre pozná Západ, ktorá píše na sociálnych sieťach:
“Islamský polmesiac zvíťazí nad krížom Západu”.
Príspevok Erdoganovej dcéry: “Islamský polmesiac zvíťazí nad krížom Západu
“Arménsko je rakovinovým nádorom Európy,” dodáva azerbajdžanský parlament. Takže len nepochopený alebo skorumpovaný človek si môže myslieť, že táto záplava Arménov, ktorí utekajú, podobne ako mnoho istrijských vyhnancov, aby neskončili v islamskom a tureckom fóbiu, sa nás netýka.
O tom sa rozprávam so Siobhan Nash-Marshallovou, ktorá z Ameriky urobila veľa pre Arménov, postavila školu v Stepanakerte a je autorkou zásadnej knihy o tureckej genocíde Hriechy otcov.
Zastavia sa v Náhornom Karabachu?
Je zrejmé, že ani Turci, ani Azerbajdžanci sa tu nezastavia. Otvorene to už vyhlásili od Nachičevanu až po dnešok, keď tvrdia, že Sjunik je právom ich…. A prečo by sa mali zastaviť? Doteraz to boli len Rusi, ktorí poslali vojakov na ochranu Arménov. Teraz, keď to už Rusom nevyhovuje, môže Arménsko vyzerať len ako krajina, ktorú si podmanili Turci a Azerbajdžanci, ale nielen Arménsko…
Čo sa to stalo s Európou?
Európa – ak pod pojmom Európa nemyslíme malé skupinky súdržných, pravdu milujúcich ľudí, ktorí ju ešte obývajú – ale masu intelektuálov, politikov, novinárov, ktorí plnia vzduch svojím dymom, je prázdna. Už v nič neverí. Ako taká už nemôže ani autenticky nič žiadať. Blúdi ako duše v predsieni pekla, tie, ktoré žili “bez lásky a bez chvály”.
Prečo boli Arméni morálne opustení?
To, čo Arméni predstavujú, a samozrejme nie vlastným pričinením, predstavujú skalu pohoršenia: tých, na ktorých sa prvýkrát zhmotnili nočné mory moderného myslenia.
Pravda, je tu morálny úpadok, ale je tu aj to najprízemnejšie vysvetlenie: peniaze.
“Členom Rady Európy, ktorí navštívili azerbajdžanské hlavné mesto Baku, sa dostalo kráľovského zaobchádzania. Podľa jedného zo zasvätených: “Sú to skutočné sviatky a je tu veľa drahých darov. Darčeky sú väčšinou drahé hodvábne koberce, zlaté a strieborné predmety, kaviár a peniaze. V Baku sú bežným darom dva kilogramy kaviáru. Britský konzervatívny poslanec Mark Field, člen skupiny viacerých strán pre Azerbajdžan a jej bývalý predseda, dostával od azerbajdžanskej spoločnosti za svoje poradenstvo 6 000 libier ročne. Spoločnosť vynaložila 9 700 libier na vyslanie labouristických poslancov do krajiny, zatiaľ čo nová labouristická nátlaková skupina Progress zorganizovala podujatie, ktoré sa tešilo jej sponzorskému príspevku”.
Takto už pred desiatimi rokmi dopadlo vyšetrovanie britských novín (v uplynulých dňoch Politico informovalo o preplatených poradenských službách Tonyho Blaira azerbajdžanskej diktatúre).
Známy francúzsky publicista a spisovateľ Franz-Olivier Giesbert teraz hovorí o situácii v Arménsku takto: “To, čo sa deje v Arménsku, je opovrhnutiahodné a deje sa to za spoluúčasti Európskej únie. Azerbajdžan uskutočňuje etnicko-náboženské čistky. Všetky tieto vyhlásenia európskych lídrov – ako Charles Michel alebo Ursula Von Der Leyenová – nič nehovoria a sú hrdí na zdvojnásobenie dovozu plynu z Azerbajdžanu. Azerbajdžan, ktorý vynakladá obrovské sumy na podplácanie európskych lídrov. Využívajú túto kaviárovú diplomaciu rozdávania darčekov. Európa je úplne neprítomná. Prečo opúšťame Arménov?”.
Švédska investigatívna webová stránka Blankspot.se informovala o tom, ako aj tých niekoľko poslancov Európskeho parlamentu, ktorí stáli na strane Arménska, zmenilo svoj názor. Nemecký poslanec EP Engin Eroglu (skupina Obnoviť, Macroni) predložil uznesenia kritické voči azerbajdžanskej diktatúre. Na otvorení Európskeho parlamentu v lete minulého roka Eroglu zaútočil na Ursulu von der Leyenovú za jej cestu do Baku. Potom Eroglu odišiel do Azerbajdžanu s veľkou delegáciou. A kritike Azerbajdžancov bol zrazu koniec. Čaro azerbajdžanského kaviáru?
Polmesiac oslavoval porážku Arménov. “Kto teraz zastaví Erdoganov triumfálny pochod?” pýta sa Le Point
Le Monde informuje o “kaviárovej diplomacii” zo strany Azerbajdžanu v prospech európskych politikov. Ako napríklad Eduard Lintner, jeden z popredných predstaviteľov Kresťanskosociálnej únie, bavorskej konzervatívnej strany, ktorý bol 33 rokov zvolený do Bundestagu a v rokoch 1999 až 2010 viedol Komisiu pre ľudské práva v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.
Alebo Kalin Mitrev, manžel bývalej riaditeľky UNESCO Iriny Bokovej, ktorý v parížskom sídle UNESCO usporiadal výstavu fotografií s názvom “Azerbajdžan – krajina tolerancie” a ktorý sa v júli náhodou ocitol v Baku kvôli novým dohodám. Lintner, ktorý bol v rokoch 2005 až 2013 zodpovedný za monitorovanie volieb v Azerbajdžane, ktoré považoval za “nadštandardné”, dostal devätnásť azerbajdžanských prevodov za 891 000 EUR. Švagriná azerbajdžanského diktátora Alieva sa po darovaní 10 miliónov libier stala členkou správnej rady Oxfordu.
Vládnuca elita v Azerbajdžane má podľa dánskeho denníka Berlingske údajne fond vo výške 2,5 miliardy EUR na vyplácanie odmien európskym politikom.
Vo februári sa škandál dostal aj do Poľska. Časopis Der Spiegel informoval, že azerbajdžanské veľvyslanectvo v Berlíne zaplatilo 16 744 EUR za reklamu na nákupný víkend v Baku v novinách, ktoré vlastní poslanec Mark Hauptmann, ktorý sa roky usiluje o nadviazanie srdečných vzťahov s Azerbajdžanom a neustále stojí na strane tejto krajiny.
Le Point informuje o Francúzsku: “Gérard Depardieu, Alain Delon, Patrick Bruel a mnohí francúzski poslanci a senátori sa zúčastňujú na kokteilových večierkoch a večeriach pani Alievy. Rachida Datiová, Claude Goasguen, Jean-François Mancel a senátor Aymeri de Montesquiou sa zúčastnili na večeri s veľmi frankofilnou manželkou prezidenta Ilhama Alijeva.
Mehriban Alievová prichádza najmenej päťkrát ročne do Paríža a Cannes na pobyty, ktoré sú kombináciou nakupovania a lobovania. Od Nicolasa Sarkozyho dostala Rad čestnej légie za “preukázané služby”. Nadácia Hejdara Alijeva financovala múzeum Louvre a jeho oddelenie islamského umenia (1 milión eur)… Pokiaľ ide o Sciences Po, hovorí bývalý správca ulice Saint-Guillaume v Paríži, “vláda v Baku chcela financovať otvorenie oddelenia turecko-ázijských štúdií. Neváhal a prišiel s kuframi. Neúspešný pokus. Tentoraz…”.
“Azerbajdžan si kupuje všetkých, novinárov, politikov, historikov nevynímajúc, aby dokázal, že Arcach mu vždy patril,” hovorí pre Le Figaro zástupca Arménskej apoštolskej cirkvi vo Vatikáne Khajag Barsamian. “Ankara má zo svojej strany rozsiahlu sieť dobre zavedených diplomatických agentov a má aj veľa peňazí. Za peniaze si kupujú medzinárodné spoločnosti, politikov, poslancov Európskeho parlamentu pre svoju propagandu”.
“A ako si vysvetliť postoj rímskeho biskupa?” píše La Vie. “Keď sme sa v roku 2022 na to opýtali arménskeho duchovného, odpovedal jednoducho: “Peniaze na katakomby”. Za touto záhadnou formulkou sa skrývala narážka na azerbajdžanský patronát vo Vatikáne. Alijevova nadácia obnovuje kresťanské katakomby Commodilla v Ríme. Medzitým bola podpísaná ďalšia dohoda s Bazilikou svätého Petra o reštaurovaní basreliéfu zobrazujúceho stretnutie pápeža Leva I. s Attilom.
Na znak vďaky bola Vatikánom vyznamenaná Mehriban Alijevová, manželka azerbajdžanského vodcu a viceprezidenta. Pietro Parolin, štátny sekretár Svätej stolice, jej osobne odovzdal najvyššie vatikánske vyznamenanie, ktoré môže dostať svetská osoba”.
Rozprávam sa o tom prostredníctvom bulletinu s Grigorom Ghazaryanom, profesorom teórie politického jazyka na Jerevanskej štátnej univerzite v Arménsku.
Čo znamená koniec Arcach?
Koniec Arcach znamená začiatok nového cyklu konfliktu už na území Arménskej republiky, pretože barbarský režim v Baku opakovane vyhlásil, že chce dobyť väčšinu Arménska vrátane provincií Sjunik, Vajots Dzor, Gegarkunik a až po Jerevan, ktorý je podľa diktátora Alijeva starobylým mestom starovekého Azerbajdžanu, pre ktorý sa historiografická časť ešte musí vymyslieť v tureckých pseudovedeckých štruktúrach.
Koniec Arcach: 120 000 vysídlencov, ktorí prišli o svoju vlasť, ktorá bola viac ako tri desaťročia demokratickou, hoci samozvanou republikou, ktorá sa v roku 1991 stala nezávislou od Sovietskeho zväzu (nie Azerbajdžanu). Bude to znamenať aj stratu demokracie – malej republiky, ktorá sa v západných novinách objavila ako “separatistická”, pokus o jej potlačenie v zárodku, samozrejme, kvôli energetickým záujmom, pretože Západ viac zaujíma plyn a ropa…
V skratke to znamená hanebnú porážku demokratického sveta a absolútny triumf zotročených “plynárenských” krajín a predovšetkým dvoch zúrivých diktatúr – Turecka a jeho satrapu zvaného Azerbajdžan – za asistencie Putinovho Ruska, ktoré – pripomeňme si – mesiac pred agresiou proti Ukrajine podpísalo dohodu o spolupráci s Azerbajdžanom práve preto, aby malo tranzit svojho plynu a obišlo hroziace západné sankcie.
Koniec Arcach znamená aj vyhnanie alebo etnickú čistku Arcachovcov – kresťanského národa, pôvodného obyvateľstva tohto územia, ktoré hovorí vlastným arménskym dialektom. Ich vytrhnutie z ich vlasti a prinútenie k jej úplnému opusteniu prostredníctvom hladu, úplnej izolácie a potom aj manu militari, prostredníctvom teroristickej agresie, je nepochybne zločinom proti ľudskosti – útokom na celý národ, ktorý v samotnom Azerbajdžane zažil už desiatky masakrov vrátane pogromov v Sumgajite a Baku v rokoch 1988 – 1990.
Genocída Arménov. Boli to Alijevovi a Erdoganovi predkovia, ktorí otvorili storočie genocíd: arménska genocída ako pokusný materiál; laboratórium genocídy, ktorú by nacisti napokon za takú považovali; a genocída, ktorá bola práve z tohto dôvodu jedným z dvoch odkazov (druhým je, samozrejme, šoa), ktoré po druhej svetovej vojne umožnili poľskému židovskému právnikovi Raphaëlovi Lemkinovi vymyslieť moderný pojem genocídy
Zastavia sa tu, alebo sa pokúsia zničiť Arménsko kúsok po kúsku?
Exponenti diktatúry v Baku sa nezastavia. Keby im nehrozilo väčšie nebezpečenstvo ako strata dvoch spojencov – Ruska a Turecka. Ak si myslíte, že azerbajdžanskí teroristi zabili osem vojakov ruského mierového kontingentu – čo Kremeľ okamžite schválil, podobne ako zabitie ruského veľvyslanca v roku 2016 v Konštantínopole a incident so zostrelením ruského vrtuľníka Azerbajdžancami počas 44-dňovej vojny…
Pri spätnom pohľade pochopíte, že zničenie Arménska metódou rozdeľuj a znič slúži tak Putinovi, ktorý obetovaním aj životov svojich vojakov bojuje proti demokratickému modelu v Arménsku, ako aj Erdoganovi, ktorý sa dnes sám stretol so svojím satrapom Alijevom v Nachijevane (ďalšie bývalé arménske územie, ktoré boľševici v roku 1921 odovzdali Azerbajdžanu) – aby prerokovali nový plán útoku na Arménsko smerom na arménsku provinciu Sjunik. Nový teroristický plán sa nazýva “Zangezurský koridor”.
Sme svedkami znovuzrodenia tureckého impéria?
To je hlavný plán neo-osmanských diktátorov a blížiaci sa útok na Arménsko sa uskutoční na pozadí tých istých prázdnych výziev a apelov pseudopacifistov na návrat k rokovaciemu stolu.
Arménska rodina v Náhornom Karabachu v 20. rokoch 20. storočia
Čo sa to stalo s Európou? Zdá sa, že takmer podriadená islamu ….
Žijeme vo veľmi zvláštnom storočí, v prevažne virtuálnom prostredí, kde sa život skladá z kúskov obrazov a slučiek v štýle Tik-Tok. Je veľmi ľahké nechať sa podnietiť týmito klamlivými znakmi. A práve v tomto prostredí diktátori, manažéri rôznych konfliktov vo svete, ktorí okrem iného ovládajú dôležité migračné toky zneužívaním tolerancie Západu, spôsobili, že Európa je bezmocná voči skutočnostiam, ktoré sa týkajú celého ľudstva. Európa (v istom zmysle “väzeň vlastného demokratického modelu”, podobne ako Arménsko) sa zdá byť úplne zotročená ekonomickými záujmami a spoluvinná na zločinoch, ktoré sa jej priamo netýkajú.
Čo predstavujú Arméni, na ktorých Západ tak zabudol?
Arméni predstavujú jeden z najstarších národov – ten istý národ ako Urartu – Ararat, štát babylonskej Mappa Mundi, ktorého potomkovia sú tu dodnes; túto skutočnosť výslovne uviedli mnohí, vrátane britského filológa Irvinga Finkela, jedného z najväčších znalcov starovekého sveta. Ľud, ktorý, ako viete, neskôr prijal kresťanskú vieru a stal sa prvou kresťanskou krajinou v roku 301. Ešte predtým sa však obrátil arménsky kráľ Abgar V. z Edessy, ktorý po jednom z listov Ježišovi Kristovi prijal obraz Pána na mandylióne sprevádzaný jeho slovami napísanými apoštolom Tomášom “blahoslavení sú tí, čo nevideli, a uverili”, a začal posielať listy rímskemu cisárovi Tiberiovi, asýrskemu kráľovi Nershovi a perzskému kráľovi Artašírovi, aby aj oni prijali Ježiša Krista ako Božieho Syna a Spasiteľa.
Ľud, ktorý dal svetu tisíce umeleckých diel a vynálezov, počnúc magnetickou rezonanciou (MRI) (Raymond Damadian) cez automatické prevodovky automobilov (Asatour Sarafian) až po delta batérie (Alex Manoogian) a mnohé ďalšie, ktoré nanovo definovali modernú realitu. Je však isté, že nikto si dnes – či už v sprche, v luxusnom aute s automatickou prevodovkou alebo v nemocnici – nespomenie na bombardovanie nemocníc a áut v Arcach a na pitnú vodu otrávenú Alijevovým genocídnym režimom.
Západ na nás zabúda, pretože v tejto ére “postpravdy” a “ultra” triedneho neoliberalizmu je svet svedkom premeny “demokracií” na “plyno-kracie”; pretože aj keď Európa nechce “ruský plyn”, stále ho kupuje z rúk vojnových diktátorov, ako je Erdogan a jeho satrapa Alijev, a ten – s jedinou úlohou zabezpečiť tranzit ruského plynu do Európy – dostal od Putina a Erdogana zelenú na útok a vyhladenie Arcechu. Ale ako napísal Pán vo svojom liste kráľovi Abgarovi V.: “Tí, čo ma videli, mi neuveria, ale tí, čo ma nevideli, mi uveria a budú žiť naveky”. Arméni, ktorí uverili, hoci nevideli, majú nádej a nevzdávajú sa, hoci ich vláda podlieha vôli nepriateľa.
Zdroj: meotti.substack.com
