Migračná politika Angely Merkelovej bola katastrofou, ale teraz sa EÚ pokúša vyrovnať s dôsledkami masového prisťahovalectva prostredníctvom povinných kvót pre migrantov.
Európska komisia zrejme dúfa, že premenovanie povinného premiestňovania migrantov na formu “povinnej solidarity” si nikto nevšimne, že ide o navlas rovnaké riešenia ako v roku 2015, keď Európu zaplavila vlna utečencov a nelegálnych migrantov.
Na členské štáty, ktoré v roku 2015 odmietli podporiť povinné kvóty na migrantov, sa vyvíja rovnaký tlak.
Švédske predsedníctvo EÚ sa tvári, že ide o nové riešenia, ale namiesto toho je to len návrat do roku 2015 a ukazuje, že eurokracia sa nedokáže poučiť zo svojich chýb. Vytvorenie systému premiestňovania je podnetom pre ďalšie vlny migrantov. Na druhej strane tento systém ťažko nazvať humanitárnym, keď migranti majú byť posielaní žiť na miesta, kde žiť nechcú.
Pokuta 22 000 EUR za odmietnutého migranta, ktorú budú musieť členské štáty vyplatiť, je nepríjemná v porovnaní so skutočnosťou, že napríklad Poľsku bolo ponúknutých iba 200 EUR na osobu za ubytovanie utečencov z Ukrajiny.
Establišment EÚ zároveň vysiela veľmi jasný signál Poľsku aj Ukrajine: Na vašich obetiach nezáleží. Dôležitá je naša ideológia.
Za zmienku stoja aj počty, o ktoré ide. Európska komisia navrhuje premiestnenie 30 000 migrantov do Poľska s možnosťou zvýšenia tohto počtu na 120 000. Západné krajiny zároveň tvrdia, že pokuta 22 000 eur na jedného migranta nie je dostatočná.
Stredoeurópania sa proti tejto politike stavajú ako proti obmedzovaniu svojej suverenity. Poukazujú tiež na skutočnosť, že odpoveďou na krízu je ochrana hraníc EÚ.
Situáciu treba vnímať aj v kontexte snahy Európskej komisie spolu s Berlínom a Parížom zrušiť právo veta členských štátov a zaviesť centralizovaný model federálnej Európy.
Zdroj: rmx.news
