Nemecký miliardár, zakladateľ IT gigantu SAP Hasso Plattner, jeden z najúspešnejších podnikateľov v Nemecku, desiaty najbohatší muž krajiny, šokoval svojich dobre situovaných priateľov, keď vyhlásil, že mnohé časti Berlína “okupujú Arabi” a že teraz radšej býva v Postupime, menšom susednom meste.
V rozhovore pre švajčiarsky denník NZZ Plattner hovoril o svojom rodnom meste a uviedol, že “zdá sa, že celé štvrte sú obývané Arabmi” a že Nemci majú sklon k sebadeštrukcii. “Som Berlínčan, ale do Berlína už nechodím, zostávam v Postupime. To, že celé časti mesta zrejme obsadili Arabi a že sa tam praktizujú svoju etiku a chápanie práva, nie je dobré. Za zatvorenými dverami všetci hovoria, že sa niečo pokazilo”. Plattner v rozhovore povedal, že Nemecko “sa dopracovalo do stavu veľkej neistoty až k sebazničeniu“.
Takmer 31 % obyvateľov Berlína sú cudzinci (658 000 z 3,5 milióna) alebo majú zahraničné korene (454 000). Vo štvrti Mitte, ktorá obklopuje Bundestag, tvoria cudzinci viac ako polovicu. Tagesspiegel, najrozšírenejší denník v hlavnom meste, uvádza titulok: “Berlin wir arabischer“, Berlín je čoraz arabskejší. “Berlin ist verloren“, píše Die Welt, šiže Berlín je stratený.
V Berlíne sú Turci najväčšou islamskou komunitou v počte 107 915 sústredenou vo štvrti Kreuzberg, v skutočnosti najväčšom tureckom meste na európskom kontinente. Vo fantazijno-politickom románe, ak by sa vzbúrili podľa doktríny, ktorú svojho času v Kosove uplatnil Bill Clinton, mohli by získať nezávislosť, pretože už teraz tvoria väčšinu.
V Berlíne je meno Mohamed najobľúbenejšie u novonarodených, katolíkov je len 9 percent oproti 10 percentám moslimov. V hlavnom meste Nemecka a de facto aj EÚ už islam počtom prívržencov predbehol katolicizmus. Islamská imigrácia mení tvár Nemecka tak, ako sa to nepodarilo dvom totalitám. Minarety sa teraz stavajú aj v kedysi katolíckom Bavorsku.
Berlín je taktiež “hlavným mestom homosexuálov v Európe”. Muži sa bez problémov sobášia s mužmi a ženy so ženami, najmä v obci Schöneberg, ich berlínskej bašte. Protestantskí pastori na kazateľnici predstavujú veriacim svojich partnerov. Atmosféra sa však mení v dôsledku neustáleho príchodu moslimských utečencov.
V “Kita”, materskej škole v štvrti Reinickendorf, tvoria väčšinu žiakov moslimovia. Rodičia nechcú zveriť svoje dieťa homosexuálnemu učiteľovi či lesbickej učiteľke. “Berlínske štvrte Kreuzberg a Neukölln sú svojím “multikultúrnym štýlom” stelesnením autentického postoja k životu bez toho, aby sme sa pýtali, či sú všetky náboženské komunity rovnako nadšené pluralitnými projektmi bývania,” píše liberálny časopis Cicero:
“Mnohí homosexuáli sa dnes sotva odvážia vyjsť na ulicu, sťahujú sa alebo opúšťajú Berlín, aby unikli štvaniciam organizovaným mladými moslimami. Projekt proti násiliu Maneo zaznamenáva len v Berlíne viac ako jeden útok denne. Podľa Maneo sú v drvivej väčšine páchateľmi muži arabsko-tureckého pôvodu alebo tí, ktorí sa pohybujú v islamom ovplyvnených kruhoch“.
Predseda Bundestagu Bärbel Bas (SPD) hovoril s mladými ľuďmi v škole židovskej komunity Chabad v Berlíne. ‘Na niektoré miesta v Berlíne sa už nechodí,’ povedalo mu jedno dievča. “Mnohé štvrte v Nemecku nie sú pre Židov bezpečné,” píše šéfredaktor židovského časopisu Jüdische Allgemeine.
Židovský študent Slobodnej univerzity v Berlíne Lahav Shapira bol v uplynulých hodinách hospitalizovaný po tom, ako ho na ulici v nemeckom hlavnom meste zbili palestínski spolužiaci.
Predseda Ústrednej rady Židov v Nemecku Josef Schuster v dnešnom Spiegli odsúdil, že univerzity sa v súčasnosti zdajú byť “no-go zónou pre Židov”.
Arabskí a tureckí spolužiaci v štátnej škole v berlínskej štvrti Friedenau niekoľko mesiacov obťažovali židovského chlapca. Jeden zo študentov počas diskusie o konflikte na Blízkom východe povedal: “Keby bol v triede židovský študent, zabil by som ho“. Čo sa stalo s týmto berlínskym študentom? Odhalil to týždenník Spiegel. Liam Rückert, tak sa volá, teraz študuje v Mosenson Youth Village v Tel Avive.
‘Na niektoré miesta v Berlíne sa už nechodí’ – kto by to povedal nie v roku 1934, ale v roku 2024?
“Imigrácia zmenila švédsku spoločnosť a politiku za posledné dve desaťročia,” píše švédsky novinár Håkan Boström o zlyhaní liberálneho projektu svojej krajiny. “Rozsah demografických zmien mal sociálne a politické dôsledky, ktoré politici a komentátori, ktorí obhajovali uvoľnenú kontrolu, nepredpokladali. Dnes sa každý piaty Švéd – 2 milióny z 10 miliónov obyvateľov – narodil v zahraničí. Takmer každý štvrtý Švéd sa narodil v zahraničí alebo má dvoch zahraničných rodičov. A ak počítame aj tých, ktorých aspoň jeden rodič sa narodil v zahraničí, je to tretina všetkých Švédov.
Vo veľkých mestách a medzi ľuďmi v plodnom veku sú tieto čísla ešte vyššie. V roku 1970 malo 16 % detí narodených vo Švédsku aspoň jedného rodiča narodeného v zahraničí. V roku 2018 to bolo 38 %. Zároveň sa dramaticky zmenilo zloženie prisťahovalcov. V roku 1970 dominovala pracovná imigrácia zo susedného Fínska. V posledných desaťročiach však polovicu všetkých novopríchodzích tvorí imigrácia utečencov z Blízkeho východu a Afriky. V roku 1960 žilo vo Švédsku len niekoľko tisíc ľudí narodených v Afrike alebo Ázii. Dnes ich je viac ako milión. Sýria predbehla Fínsko ako najčastejšia krajina pôvodu Švédov narodených v zahraničí.
Sociálne dôsledky tejto demografickej zmeny sú značné. Nielenže sa dramaticky zvýšila nerovnosť, ale Švédsko zažíva prudký nárast kriminality v dôsledku vojny gangov a organizovaného zločinu, do ktorého sú v prevažnej miere zapojení prisťahovalci. Krajina má v súčasnosti najvyššiu mieru ozbrojeného násilia v Európe. V roku 2022 bolo v dôsledku ozbrojeného násilia zabitých viac ako 60 ľudí a došlo k 88 útokom. Zdá sa, že tento rok je ešte horší: rekord v počte útokov bol prekonaný v prvej polovici roka a len v septembri bolo pri streľbe spojenej s gangmi zabitých 11 ľudí. To všetko v krajine, ktorá má len 10,5 milióna obyvateľov.
V 70. a 80. rokoch 20. storočia bol typickým prípadom vraždy opilec, ktorý doma dobodal známeho alebo svoju priateľku, alebo cudzí ľudia, ktorí sa zapojili do pouličnej bitky. Dnes sa do gangov verbujú mladí nájomní vrahovia, často mladší ako 18 rokov, aby zabíjali súperov a nepriateľov. V dôsledku toho sa Švédsko líši od zvyšku Európy tým, že za posledných 15 rokov zaznamenalo neustály nárast počtu vrážd”.
V záhrade izraelského veľvyslanectva v Štokholme bol nedávno nájdený ručný granát.
Medzitým v Londýne, po tom, čo britský minister oznámil svoj odchod z politického života kvôli islamským hrozbám smrťou, divadlo zrušilo proizraelský večer s Douglasom Murrayom kvôli ďalším hrozbám. “Nepoznávam svoju krajinu,” hovorí Murray.
Uverili by sme tomu, keby nám to niekto tvrdil pred desiatimi rokmi? ‘Dvere otvoríte len vtedy, ak ich viete zavrieť,’ vyhlasuje alžírsky spisovateľ Boualem Sansal o imigrácii. “Môžeme otvoriť dvere všetkej biede sveta, ale jedného dňa ich budeme musieť opäť zavrieť, pretože bieda sveta je nekonečná.”
“Existuje silné pokušenie pozrieť sa na tieto udalosti a dospieť k záveru, že my na Západe už nie sme serióznou civilizáciou, že naša oddanosť liberálnym princípom, otvorenosti a tolerancii nás priviedla na mizinu; že naše hodnoty už nie sú vhodné pre svet existenčných hrozieb,” píše bývalý redaktor Wall Street Journal Gerard Baker v jednom z najjasnejších a najúprimnejších článkov o tejto situácii.
“Hlbšia realita je taká, že to nie naše hodnoty zlyhali. Sme svedkami najsilnejšej obžaloby politickej a kultúrnej elity, ktorej hegemónia sa už dávno mala stretnúť so svojou nemesis. Demografická realita preľudneného a zbedačeného globálneho juhu, ktorý presúva stovky miliónov ľudí na bohatý sever, spôsobuje chaos v postojoch a rozhodnutiach vládnucej elity, ktorá, či už zámerne alebo náhodou, sa zdá byť pekelne odhodlaná stiahnuť Západ do záhuby.
Možno preháňam. Ale rozsah migračnej krízy na Západe – viac ako vzostup Číny, výzvy nových technológií alebo klíma – sa mi zdá byť určujúcim problémom v politike našej doby. Dnes, na postkresťanskom Západe, nemusíme veriť teóriám o “veľkej výmene”, aby sme si uvedomili, že politika v USA a Európe, ktorá v posledných rokoch rozpútala masovú imigráciu, nie je výsledkom nedbanlivosti alebo nekompetentnosti, ale zámerného rozhodnutia otvoriť národy všetkým návštevníkom. Ak sa teraz nevrátime, dôsledky tohto kroku nás zvalcujú. Ak tvárou v tvár tejto demografickej vlne nezakročíme a nezískame späť kontrolu nad našimi hranicami, príde deň, keď už nebudeme schopní ani len potvrdiť prvenstvo našich hodnôt.
Ale nedochádza už teraz k sebadeštrukcii?
Zdroj: meotti.substack.com
