Desivá udalosť, pri ktorej 8. júna na detskom ihrisku vo francúzskom meste Annecy muž pôvodom zo Sýrie nožom zaútočil na štyri trojročné deti a jedného dospelého a vážne ich zranil, mala niekoľko rovín: Prvou je priam démonický útok dospelého mocného chlapa proti maličkým nič netušiacim deťom. Druhou je údajné „kresťanstvo“ teroristu , ktorý sa snažil ostentatívne ho dávať najavo, čo viaceré médiá potom dávali do svojich titulkov. Treťou je osoba záchrancu, náhodného okoloidúceho, veriaceho katolíka, ktorý neváhal postaviť sa proti násilníkovi, aby zastavil zamýšľaný masaker.
Najdôležitejšou dobrou správou je, že všetky zranené deti i dospelý sú už mimo ohrozenia života. Vyšlo najavo aj to, že terorista z dôvodov, ktoré len on sám vie, svoje kresťanstvo predstieral, viď článok o jeho odhalenej identite.
Hlavným hrdinom zásahu proti útočníkovi sa stal 24 ročný Henri, katolícky pútnik navštevujúci francúzske katedrály, ktorý pomocou svojho dvadsaťkilogramového batohu vyhnal útočiaceho muža z ihriska.
V rozhovore pre francúzsku televíznu stanicu bfm.tv vydal skromné a zároveň pozoruhodné svedectvo o sebe i o svojej viere.
K tejto šokujúcej udalosti povedal: „Som na deväťmesačnej ceste Francúzskom, putujem od katedrály ku katedrále a práve som šiel okolo . Najprv som si myslel, že ide o lúpež, ale keď ten šialenec začal útočiť na deti, videl som, že ide o skutočný útok. V tej chvíli vypnete mozog a konáte inštinktívne ako zviera. Jednoducho nebolo možné nechať bezbranných ľudí, aby na nich útočil nejaký zúrivý blázon. V jednom momente sa pokúsil zaútočiť aj na mňa.“
Novinár na to: “Čo ste urobili, je čosi výnimočné! A úprimne povedané, všetci sme veľmi tým dojatí…”
„My, Francúzi, sme takí. A nebol som jediný, kto reagoval.“ A v súvislosti so sýrskym atentátnikom dodal : “Naše pohľady sa stretli a ja som si uvedomil, že to nie je chlapec v normálnom stave, že je v ňom akési veľké zlo a že toto zlo treba bezpodmienečne zastaviť. A tak sa aj stalo. Hnalo ma niečo veľmi silné v mojom vnútri.”
Novinár: “Cítim z vašej strany veľkú pokoru. Samozrejme, je to všetko vaša zásluha, v takýchto chvíľach sa počíta každá sekunda a váš pohotový zásah nepochybne zabránil oveľa vážnejším následkom.”
“Možno, to neviem. Jednoducho som konal tak, ako by konal každý Francúz. A skutočne, ak si z môjho konania treba vziať nejaké ponaučenie, tak je to jednoducho to, že všetko sa dá, keď človek prestane byť pasívny tvárou v tvár zlu, že treba zdvihnúť hlavu a pozrieť sa na to, čo je veľké a krásne.“
A na vysvetlenie túto myšlienku trochu rozvinul: „Práve teraz obchádzam francúzske katedrály. Je to spôsob, ako čerpať inšpiráciu z toho, čo je v tejto krajine veľké a krásne, a určite mi to dodalo inšpiráciu v tom, čo som urobil. Ono každý dokáže konať, len čo sa rozhodne zdvihnúť hlavu a prestane byť pasívny”.
Potom s jednoduchosťou dodal: “Začal som sa za tieto deti modliť, pretože som praktizujúci katolík a naozaj verím, že v tej chvíli som sa musel odovzdať do rúk tomu, čo ma presahuje, zveriť sa Prozreteľnosti. A tak som sa modlil k Panne Márii za tie deti, aby sa z toho dostali a aby im Kristus prišiel na pomoc.”
Na novinárovu zvedavú otázku ohľadom turné po katedrálach a prečo to robí a koľko miest už navštívil, odpovedal:
“Áno, v súčasnosti robím grand tour po francúzskych katedrálach. Chcem navštíviť čo najviac katedrál, nádherných katedrál, ktorými je posiata naša krajina. Vo Francúzsku ich je veľa, vyše 170, a moje predstava je taká, že počas deväťmesačnej cesty pešo a stopom ich navštívim a potom ukážem každému, kto ich bude chcieť objaviť, krásu francúzskeho dedičstva, bohatstvo tohto architektonického, náboženského a umeleckého dedičstva a tiež, že z toho, čo urobili naši predkovia, môžeme nesmierne veľa čerpať, môže to byť znakom jednoty a znakom veľkosti pre našu krajinu.
Keďže tento rozhovor bol vedený niekoľko hodín po udalosti a o náboženskej príslušnosti páchateľa nebolo známe to, čo vieme teraz, novinárovi nedalo, aby sa Henriho neopýtal, že čo hovorí na to, že muž, ktorý napadol deti a dospelých, tvrdí, že je kresťan, východný kresťan. Henriho prekvapivá odpoveď je ozvenou vernosti stáročným dejinám viery a kultúry:
“Neviem, za čo sa vydáva. Viem však, že je hlboko protikresťanské útočiť na nevinných, bezbranných a slabých ľudí. Vlastne celá kresťanská civilizácia, na ktorej bola naša krajina postavená, je rytierskym posolstvom obrany vdov a sirôt. Toto je skutočne pravé posolstvo kresťanstva. Nechápem, ako môže niekto tvrdiť, že je kresťan, že je nasledovník Krista, a takto útočiť na deti.”
Na novinárovu otázku, odkiaľ pochádza jeho viera, odpovedal: „Je to niečo, čo ma vždy sprevádzalo, v detstve som zažil veľmi silné stretnutie s Kristom a potom ma to živilo, počas mojej životnej dráhy došlo aj k niekoľkým obráteniam, je to niečo, z čoho čerpám. V skutočnosti je to občas niečo veľmi tajomné, pretože sa o tom nedá ľahko hovoriť, je to veľmi intímne, nie je to niečo intelektuálne, je to osobné stretnutie s Kristom. Pozývam každého, aby toto stretnutie zažil, pretože je úžasné, premieňa životy.“
Henri, čo budete robiť teraz, vrátite sa na svoju „katedrálnu cestu“?
“Áno, počítam s tým, pretože podľa mňa je veľmi dôležité sprostredkovať túto krásu Francúzska, ktorá preniká našou krajinou a mala by preniknúť a preniká aj do našej kultúry a našej predstavivosti. Najprv si dám pár dní voľna, aby som sa vysporiadal so všetkým, čo sa práve udialo. Potom budem pokračovať v putovaní za katedrálami. (…)
Francúzska civilizácia bola vybudovaná okolo katedrál rytierskym ideálom, neskôr univerzálnym ideálom, ktorý je aj ideálom Katolíckej cirkvi. Takže áno, vyrastal som v tomto prostredí, takže som možno od narodenia trochu citlivejší na tie veci. Ale mojím cieľom je, aby každý vnímal túto krásu, ktorá je skutočnou krásou, skutočným pokladom, ktorý je trochu skrytý. (…)
Henri na záver rozhovoru povedal pár slov o tom, čo je jeho cieľom v živote: „Som súčasťou skupiny mladých ľudí, ktorí sa rozhodli zamerať sa na to, čo je podstatné, a to chcem robiť svojím svedectvom – vyzvať Francúzov, aby sa preorientovali na to, čo je podstatné, aby zdvihli hlavu, aby sa pozreli na to, čo je v našej krajine krásne a veľké, aby sa na to sústredili a z toho čerpali.
