Zbrane hromadného ničenia mimo kontroly, nové islamské štáty, expanzia Číny a Turecka, zničenie Arménska. Azda to nestojí za reč?
V západnej tlači sa objavuje veľa obáv u rozpadu Ruskej Federácie. A aj keď sa realizmus, pokiaľ ide o Rusko, na Západe považuje za morálnu zradu, výávoj udalostí nás núti nasadiť si realistickú optiku, aby sme videli, aké riziká nám môžu hroziť.
Americký Hudsonov inštitút takto predznamenáva rozpad Ruskej federácie:
“V Rusku sa nachádza 6 000 jadrových hlavíc a je známe, že krajina má aj významný program chemických a biologických zbraní. Rozpad Ruskej federácie, de facto alebo de jure, by Rusko geopoliticky rozbil. A bude sa viac podobať Čečensku v roku 1994 (brutálny konflikt) ako Estónsku v roku 1991 (mierový a jednoduchý). Značný počet ruských vojakov na Ukrajine pochádza z niekoľkých regiónov federácie.
Tisíce mladých ľudí z etnických menšín, ktorí získali bojové skúsenosti, sa vrátia sa do svojich domovských regiónov s malou ekonomickou a sociálnou budúcnosťou. V mnohých týchto regiónoch to už aj tak vrelo nespokojnosťou. Čína a Turecko sa budú snažiť vyplniť mocenské vákuum v celej Eurázii. Budú sa množiť súkromné ozbrojené skupiny”.
Okrem neistého osudu tisícov smrtiacich zariadení vládnuca elita Ruska nedovolí, aby sa krajina rozpadla bez boja. Vladimír Putin alebo ktokoľvek z kruhu KGB, kto nastúpi na jeho miesto, sa určite len tak ľahko nevzdá tejto rozľahlej krajiny.
Podobný scenár načrtol aj Institut Montaigne v Paríži:
“Štyri z federálnych celkov, ktoré sa odklonia od ťažiska Moskvy, sú jediné, ktoré majú pozitívnu prirodzenú bilanciu (prebytok narodených nad zomrelými): Čečensko, Ingušsko, Dagestan a Tuva. Obyvateľstvo, ktoré by o niekoľko rokov mohlo tvoriť 30 % ruskej populácie”. Čína by získala Sibír a ruský Ďaleký východ, Kaukaz by sa stal opäť nezávislým s názvom “Ičkerija”, ktorý si Čečensko zvolilo po prvej vyhratej vojne proti Moskve.
Jamestown Foundation evokuje “juhoslovanský scenár” a Politico “Líbyu s jadrovými zbraňami”:
“Scenáre siahajú od povstaní medzi viac ako 20 etnickými územiami Ruska roztrúsenými v 11 časových pásmach krajiny až po divoký konflikt, ktorý zachvátil Líbyu od pádu Muammara Kaddáfího, s možnými hlbokými dôsledkami pre Európu, so stretmi medzi frakciami vyzbrojenými jadrovými zbraňami a novými vlnami utečencov utekajúcich z destabilizovaného Ruska.”
Foreign Affairs varuje pred takýmito scenármi.
Vznikli by republiky, ktoré už teraz sú v latentnej vojne medzi sebou (Ingušsko a Severné Osetsko-Alania), a republiky, ktoré sa už považujú za suverénne (Tatarstan). Začali by sa medzi sebou hádať o hranice. Nekonečný zoznam sporných problémov. A nemožno brániť územnú celistvosť štátu, ktorý už nemá žiadnych občanov, pretože korupcia spravila z každého zradcu.
Jevgenij Prigožin je len bývalý kuchár v službách Moskvy, ale islam varí na pomalom ohni histórie.
Henry Kissinger to vysvetlil takto: “Rusko sa cíti strategicky ohrozené demografickou nočnou morou na hranici s Čínou a ideologickou nočnou morou v podobe radikálneho islamu pozdĺž svojej južnej hranice….. Moskva to považuje za historickú výzvu”.
Zaujímavá je analýza izraelského novinára Alexandra Maistrovoja, ktorý sa narodil v Moskve a pred rokom povedal: :
“V oslabenom Rusku plnom nepokojov sa nevyhnutne zintenzívni spaľujúci náboženský radikalizmus moslimov z Kaukazu a Povolžia. Čečensko sa môže stať de facto a dokonca de iure nezávislým ’emirátom’. Čečenskí bojovníci, ktorí získali významné bojové skúsenosti na Ukrajine, sa môžu stať základom armády takéhoto “emirátu”. Je celkom možné, že myšlienka odtrhnutia sa od Ruska sa stane aktuálnou v moslimskom Tatarstane a Baškirsku, kde majú významný vplyv Moslimské bratstvo a salafisti.
V najhoršom prípade by sa tieto moslimské enklávy v Rusku mohli spojiť s “kalifátmi”, ktoré by mohli vzniknúť na území sekulárnych stredoázijských štátov, ak tieto stratia podporu Moskvy. Na Kryme, odrezanom od oslabeného Ruska a Ukrajiny, sa s aktívnou podporou Turecka môže uskutočniť pokus o oživenie Krymského chanátu. Príroda, ako je známe, neznáša vákuum a Erdogan a jeho ľudia sa takýmito snahami netaja.
Všetky tieto procesy sa budú nevyhnutne odohrávať na pozadí rýchleho rastu Číny, ktorá už hospodársky a rýchlo kolonizuje ruský Ďaleký východ. Stredoázijské režimy sú držané a podporované ruskými bajonetmi. Ak sa Moskva z regiónu stiahne, vzniknuté vákuum okamžite vyplní afganský Taliban, ktorý Joe Biden a jeho tím úspešne vrátili k moci.
Obrovské územia zväčša umelých štátov, ako sú Kazachstan, Uzbekistan, Kirgizsko a ďalšie, sa zmenia na jeden “kalifát” a prirodzenú rezervu pre teroristické skupiny. Zároveň sa masy utečencov z týchto krajín budú ponáhľať na Západ za bezpečím. Čína a islam s pomocou Turecka urobia všetko pre to, aby si z Ruska odtrhli časť jeho územia“.
Môžeme si položiť otázku, či sa Rusko rozpadne na toľko “Bantustanov”. Veď severný Kaukaz, ktorý sa rozprestiera medzi Čiernym a Kaspickým morom, pozostáva zo siedmich republík (Adigézia, Karačajevsko-Čerkesko, Kabardsko-Balkarsko, Severné Osetsko, Čečensko, Ingušsko, Dagestan), ako aj z dvoch území (krajov), Stavropoľského a Krasnodarského, ktoré sú zoskupené v Južnom okruhu Ruskej federácie. Republiky tvoria 40 etnických skupín s rôznou náboženskou príslušnosťou (prevažujú sunnitskí moslimovia a pravoslávni kresťania), kultúrou a históriou.
Islam má dnes väčšinu v 7 z 21 ruských republík: Tatarstan, Baškirsko, Dagestan, Čečensko, Ingušsko, Kabardsko-Balkarsko, Karačajevsko-Čerkesko. Foreign Policy to nazval “Putinovou islamskou nočnou morou”. A nočná mora strojcu beslanského masakru, vodcu čečenských povstalcov Doku Umarova, “emira Kaukazského emirátu”, ktorý chcel vytvoriť kalifát nezávislý od Ruska, riadený právom šaría a rozšírený na niekoľko kaukazských republík.
Po tom, ako čečenský vodca Samil Basajev s pomocou jordánskeho veliteľa Hattába v auguste 1999 vtrhol s tisíckou boevikov (bojovníkov) do Dagestanu, rozšíril džihád proti kafirom (neveriacim, Rusom) a takfirom (neveriacim a domácim zradcom) na celý Kaukaz. Potom preniesli vojnu do Severoosetskej republiky, najviac proruskej a väčšinovo kresťanskej pravoslávnej republiky, veľkým masakrom v Beslane (13. septembra 2004).
Ak neveríme, ako si myslel Bernard-Henri Lévy, že Líbya sa zmení na záhradu práva a demokracie, prečo by to malo byť v Čečensku inak?
V prípade kolapsu Ruska by Turecko vytvorilo obrovskú zónu vplyvu s Azerbajdžanom, Kazachstanom, Uzbekistanom, Turkménskom a Kirgizskom, čo sú všetko národy tureckého pôvodu. Turecký štátny televízny kanál TRT-1 ukázal mapu, na ktorej by do roku 2050 neo-osmanská ríša zahŕňala nielen moslimské enklávy v Rusku, ale aj etnické ruské oblasti Krasnodar, Stavropoľ, Rostov a Astrachán. Dokonca aj Krym, ktorý bol vazalom Turecka pred anexiou polostrova Katarínou II., bude vtiahnutý do Erdoganovej orbity.
Erdoganov hlavný poradca, generál Adnan Tanrıverdi, ktorý založil žoldniersku agentúru “Sadat”, tureckého Wagnera, sformuloval túto víziu zjednotenej islamskej superveľmoci pod tureckým vedením, ktorú nazýva “Asrica“. V strednej Ázii by zahŕňala Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Severocyperskú tureckú republiku, Uzbekistan, Tadžikistan a Turkménsko.
A tureckého etnika je aj obyvateľstvo obývajúce niekoľko rozhodujúcich republík stredného Ruska, od Tatarstanu po Jakuciu, od Tuvy po Altaj. Rovnako ako v Dagestane, Karačaj-Čerkesku, Kabardsko-Balkarsku a na Kryme. Preto vznikla myšlienka “turkosféry”, podobne ako Frankofónia a Britské spoločenstvo národov.
A niektoré štáty, ktoré sa doteraz tešili cynickej ruskej ochrane, by podľahli alebo sa ponorili do vojny. Sýria so všetkým, čo z toho vyplýva, pokiaľ ide o džihádizmus, destabilizáciu a pre Izrael. Na Balkáne by sa okamžite rozhoreli Srbi z Bosny a Kosova (pod zdanlivo vyhasnutým popolom je veľa aktívnych uhlíkov). A predovšetkým Arménsko, ktoré už Moskva odhodila a ktorému na krk dýcha Turecko.
Vyjadril sa tak aj arménsky premiér Nikol Pašinjan. Stačí si prečítať reportáž z Jerevanu, ktorú priniesol francúzsky týždenník Valeurs Actuelles: “Osamotený, všetkými opustený, a predsa nepodajný.
Nevieme, ako sa to v Rusku skončí, pretože nikto zo Západu Rusko skutočne nepozná, “záhada zabalená v tajomstve v záhade”, povedal Winston Churchill. Ale ak sa jeden z vyčarených scenárov naplní, človek sa musí začať triasť od strachu. Čo sa stane v prípade požiaru medzi Krvavými krajinami historika Timothyho Snydera a “hranicami islamu, z ktorých kvapká krv”, o ktorých písal Samuel Huntington po rozpade Sovietskeho zväzu?
