Pod týmto názvom, zrejme v duchu „novej synodality“, bol zverejnený rozhovor, ktorý antverpský biskup Bonny poskytol informačnému portálu Katolíckej cirkvi v Nemecku.
Chce tým jednoducho povedať, že Rím by mal počúvať takých ako je on. Presnejšie povedané iba takých. O toto sa usiloval – zrejme nie bezvýsledne – ešte pred začatím synody o rodine v rokoch 2014 a 2015, keď uverejnil otvorený list vo viacerých jazykoch, v ktorom vyjadril, čo očakáva od nadchádzajúcej biskupskej synody.
Tvrdil v ňom, že encyklikou Humanae Vitae pápež Pavol VI. „vykoľajil“ Cirkev z kolegiálneho, progresívneho kurzu, ktorý nabral na koncile, ale myslí si, že nadišiel čas vrátiť veci späť do “správneho” kurzu. V tomto liste používal mnohé klišé výrazy tých, ktorí nesúhlasili s Humanae Vitae, pričom sa zasadzoval aj za nový prístup k otázke “rozvedených a znovu zosobášených“.
Hovorí sebavedome, pretože vie, že mu za jeho aktivitu nič nehrozí a ochotne vysvetľuje, prečo flámski biskupi nielenže požehnávajú gejovské páry, ale bez problémov spoločne vydali aj príručku k obradu bez toho, aby Vatikán vzniesol proti tomu akékoľvek námietky.
Na úvodnú otázku, či tým, že ako biskup sa „formálne“ stavia proti vôli Vatikánu, ktorý je predsa povinný poslúchať, nemá konflikt svedomia, odpovedá, že nie a vyťahuje svoj najväčší tromf: „Osobne som s pápežom o týchto otázkach hovoril dvakrát“. Aby si však niekto nemyslel, že je to až také jednoduché, podotýka, že Vatikán to nie je len pápež, lebo vo Vatikáne „existujú rôzne postoje a vývoj“ a dodal: „Rím je aj jednota v rozmanitosti!“
Čo to znamená, ďalej upresníme, a hneď skromne podotýka: „Pokiaľ ide o poslušnosť voči pápežovi“, nikto z nás nechce byť neposlušný voči nemu. To by bolo to posledné, čo by som chcel.“
Hm, radi by sme tomu uverili, nebyť marca 2021, keď vtedajšia Kongregácia pre náuku viery vydala stanovisko, v ktorom potvrdila, že Cirkev nemôže požehnávať homosexuálne zväzky, pretože nie je možné požehnávať hriech. Na poslušnosť biskup Bonny vtedy zabudol, lebo sa vzbúril a neváhal vysloviť slová, za ktoré by sa mal kajať do konca života: Hanbím sa za moju Cirkev”!
V jeho pokrivenom chápaní neposlušný pápežovi musí byť ktosi iný: zrejme Kongregácia, ktorá sa opovážila potvrdiť dvetisícročné učenie Cirkvi. Čosi neslýchané! Hoci to, že jej sekretár arcibiskup Giacomo Morlandi, autor, ktorý toto stanovisko formuloval, bol pol roka po jeho vydaní „prevelený“ z kongregácie do jednej z menších diecéz v Taliansku, kde bol menovaný za ordinára, by mohlo naznačovať, že nie je sám, kto takto vidí vec.
Johan Bonny rád zdôrazňuje, že s pápežom mal „osobné rozhovory“, o obsahu ktorých nebude verejne hovoriť, ale si je istý, že nejde proti pápežovi. „Je to veľmi dôležité pre mňa a pre ostatných biskupov vo Flámsku.“
Myslí si, že má všetky dôvody byť optimistom: „V Ríme vedia, že veci nemôžu zostať tak ako doteraz,“ čím zrejme chtiac-nechtiac prezradil záver jeho súkromných rozhovorov. A keďže požiadavke, aby Cirkev súhlasila s hriechom na základe „nových vedeckých poznatkov“ a Biblie, chcel pridať aj nejaký duchovný náter, dodal: „Ak chceme byť misijnou cirkvou, ktorá tuna Západe novým spôsobom prináša dobrú správu o Ježišovi, potom by sme mali nájsť riešenie aj v otázke homosexuality.“
Podľa nemeckých a belgických kardinálov a biskupov kľúčovým prvkom „nového spôsobu evanjelizácie“ má byť požehnávanie sodomských vzťahov.
Ak komunisti boli presvedčení, že komunizmus zvíťazí na celom svete, pretože je to dejinná nevyhnutnosť, podobne argumentuje aj antverpský hierarcha. Samozrejme, že si je vedomý, že napríklad v Afrike ale aj v Ázii sú proti sodomským vzťahom, prorocky však hneď dodáva: ZATIAĽ. A potom pritvrdí: „Určite sa to stane!“
Keďže pápež František sa k tomu otvorene nevyjadril, biskup Bonny jeho nejednoznačnosť v tejto veci vysvetľuje tým, že pápež predsa musí byť pastierom a otcom všetkých a nemusí vždy na každú otázku povedať áno alebo nie, pretože jeho služba je „službou jednoty v Cirkvi, jednoty v rozmanitosti“.
Čiže ak by sa pápež otvorene vyjadroval v duchu príkazu „vaša reč nech je áno- áno, nie-nie“ (Mt 5,37), rozbíjal by jednotu Cirkvi?
Ak by biskup Bonny mal pravdu, potom by si pápež neplnil svoju hlavnú povinnosť: utvrdzovať svojich bratov vo viere. Jednota v rozmanitosti má byť jednotou bohatstva chariziem, reholí, obradov, hnutí a pod. pri zachovaní nemenného učenia Cirkvi a nie „rozmanitosťou viery“ čiže tolerovaním bludných názorov. .
Univerzálne Magistérium Cirkvi si nemôže protirečiť a zostať pritom neomylné. Podľa pravidla svätého Vincenta z Lerinu: quod semper, quod ubique, quod ab omnibus, čiže Cirkev učí to, čo vždy, všade všetkých učila. Ak zbavíme neomylnosť jej nadčasového charakteru, potom už nič nezachráni Cirkev pred tým, aby sa stala rukojemníkom rôznych ideológií.
Na záverečnú otázku o synode biskupov, ktorá sa uskutoční v októbri v Ríme, Johan Bonny odpovedal, že sa naň teší s nádejou, že sa tam podarí povedať všetko, čo tu povedal.
To by však bolo žalostne málo.
Na synode musí v prvom rade zaznieť, že učenie Cirkvi je učením prirodzeného morálneho zákona a že postoj Johana Bonnyho, belgických biskupov, nemeckých biskupov a ďalších s podobným uvažovaním, je postoj, ktorý odmieta prirodzený zákon a Božie stvorenie. Je to popretie toho, že Boh skutočne stvoril svet.
Ako?
Biskup Athanasius Schneider v jednom rozhovore vysvetľoval, že myšlienka ideologického využitia homosexuality vznikla v gnostických kruhoch. Boli to gnostici, ktorí od začiatku učili, že rozdelenie živého tvora na mužské a ženské pohlavie je niečo zlé, dielo zlého demiurga. Dobrý Boh, ktorým bol pre nich Lucifer, neuznáva žiadne pohlavné rozdelenie, ale jeho výtvorom je človek, ktorý má v sebe obe pohlavia – androgýn. Odtiaľ pochádza názov: ανήρ (anér) – grécky “muž”, γυνή (gyne) – grécky “žena”.
Androgynia je názor, že človek je muž aj žena. Ide o vytvárenie úplne novej reality, odlišnej od tej, ktorú stvoril Boh. O tom je satanizmus – snaha zvrátiť toto základné rozdelenie, v odmietaní Stvoriteľa, ktorý podľa zjavenia stvoril človeka ako muža a ženu.
Boh predsa nestvoril človeka ako muža, homosexuála, lesbičku, asexuála, pansexuála atď. Nie, stvoril ho ako muža a ženu! Je to súčasť našej biologickej, živočíšnej povahy. Rozdelenie na dve pohlavia je prirodzené. Bez neho by svet živých bytostí prestal existovať. Pohlavné rozdelenie zabezpečuje prenos života. Keby nebolo rozdelenia na pohlavia, na muža a ženu, ľudský druh by zanikol. Neexistujú homosexuálne bunky, ani bunky, ktoré by boli napoly mužské a napoly ženské. Veda jasne hovorí, že pohlavie človeka je biologicky dané. Osoba s chromozómami XX je žena, zatiaľ čo jedinec s jedným chromozómom X a jedným chromozómom Y je muž.
Athanasius Schneider, ktorý je pomocným biskupom v kazachstanskom Astane, sa neostýcha priamo povedať, že biskupi, ktorí sa proti tomu stavajú, stavajú sa proti poriadku stvorenia. A to nie je maličkosť! V dôsledku prvotného hriechu bola ľudská prirodzenosť zranená, zdeformovaná a objavili sa patológie. Patológie sa objavili aj v oblasti sexuálneho života. Biskupi by týmto ľuďom mali pomáhať: ukázať im cestu k uzdraveniu. Ak však robia presný opak a akceptujú homosexualitu ako normu, utvrdzujú týchto ľudí v hriechu. A za to sa budú zodpovedať Bohu.
Vo svojom úsilí o “priateľskú Cirkev, ktorá nikoho nevylučuje,” im nedochádza ešte jedna zásadná vec: Vo svojom úsilí byť inkluzívni vylučujú samotného Krista.
