Rozhovor s Tomásom Lópezom Pizcuetom (Barcelona, 1965), autorom viacerých odborných publikácií, ako aj štúdií o dejinách podnikania a iných témach. Venuje sa výskumu aktuálnych otázok, najmä všetkému, čo súvisí so zavádzaním nového svetového poriadku.
V rozhovore sa bližšie venuje bodom Agendy 2030, ktoré sú nezlučiteľné s katolíckou vierou
V čom spočíva negatívum Agendy 2030 a ktoré body sú najmä nezlučiteľné s katolíckou doktrínou a svetonázorom?
Aby sme pochopili zlomyseľnosť Agendy 2030, musíme mať na pamäti, že vychádza z dokumentov OSN, ktoré boli publikované už v polovici 60. rokov minulého storočia, ako aj zo svetových konferencií z Dháky (1964), kde sa už podporovala homosexualita; z Ria de Janeira (1992), kde sa spomína “nová univerzálna etika trvalo udržateľného života”; z Bukurešti (1974), kde sa spomína “nová univerzálna etika trvalo udržateľného života”; z Bukureštskej konferencie (1974), kde sa hovorilo o kontrole pôrodnosti a podpore potratov; Charty Zeme (1993); Káhirskej konferencie (1994), kde boli vyhlásené sexuálne a reprodukčné práva – t. j. potraty – ako aj rodová rovnosť; a tiež, nemenej škodlivej ako predchádzajúce, Pekinskej konferencie (1995), ktorá trvala na podpore rodovej ideológie.
Možno teda konštatovať, že jej postuláty nie sú ničím novým a že ide o vyvrcholenie dlhoročnej práce globalistických elít, ktorá má byť – a v skutočnosti aj je – plánom na zavedenie Nového svetového poriadku.
Agenda 2030 redukuje človeka iba na jednu z mnohých živých bytostí v prírode, to znamená, že chce ho zbaviť všetkej dôstojnosti, pretože zdôrazňuje starostlivosť o Zem ako o bytosť obdarenú životom, že všetko zlo a katastrofy, ktorými trpí, je vina človeka. Gorbačov to vyjadril takto: “Je potrebné prejsť od predstavy človeka ako kráľa prírody k presvedčeniu, že človek je súčasťou prírody”. (Rozhovor s Michailom Gorbačovom v Los Angeles Times, 8. mája 1997).
Má maltuziánsky alebo neomaltuziánsky prístup a podporuje všetko, čo vedie ku kontrole pôrodnosti a znižovaniu počtu ľudí. Keďže človek je príčinou všetkých neduhov Zeme, treba ho vyhubiť alebo aspoň mať pod kontrolou populáciu a nepripustiť jej nekontrolovaný rast.
Tým sa dostávame k ďalšiemu bodu: zavedením antinatalistickej politiky sa podľa nich znižuje “uhlíková stopa”, ktorú človek zanecháva na Zemi.
Na uskutočnenie tejto kontroly populácie sa uchyľujú k potratom, eutanázii, eugenike a gender ideológii. Toto napísal don Juan Claudio Sanahuja: “Zmenou životného štýlu ľudí táto nová etika poskytne riešenie, ako hovoria, problému rastu populácie a spotreby prírodných zdrojov Zeme, napríklad s prihliadnutím na to, že určenie veľkosti rodiny je záležitosťou globálneho záujmu, “aby si jednotlivci osvojili túto etiku trvalo udržateľného života, musia prehodnotiť svoje hodnoty a zmeniť svoje správanie.
Spoločnosť musí podporovať hodnoty, ktoré sú v súlade s etikou trvalo udržateľného života, a odrádzať od tých, ktoré sú s ňou nezlučiteľné”. Materstvo a otcovstvo tak prestáva byť osobným rozhodnutím a stáva sa politickou otázkou.
Mimochodom, presadzovaním týchto praktík sa útočí na rodinu, bunku spoločnosti, čím sa pripravuje pôda pre zmenu mentality a spôsobu života. Ako povedal Gorbačov v tom istom rozhovore: “Musíme nájsť novú paradigmu, ktorá nahradí nejasné antropologické koncepcie. Tieto nové koncepcie sa budú musieť aplikovať na celý systém ideí, na morálku a etiku a budú predstavovať nový spôsob života” (rozhovor s Michailom Gorbačovom v Los Angeles Times, 8. mája 1997).
Ďalší kontroverzný a priamo protichodný bod s katolíckym náboženstvom spočíva v tom, že Agenda 2030 chce prakticky vytlačiť kresťanské hodnoty a nahradiť ich novou univerzálnou etikou založenou na ekologických hodnotách, na ktorých sa všetci zhodnú: starostlivosť o prírodu.
Toto nové náboženstvo je v priamom rozpore s kresťanským náboženstvom, presnejšie s katolíckym náboženstvom, pretože ono Božie poverenie v knihe Genezis, ktoré človeku prikázalo podmaniť si zem a podmaniť si ju a ovládnuť nebeské vtáky a morské ryby, pre mnohých predstavuje to, čo sa nazýva “abrahámovská vízia”, a preto spomedzi všetkých ľudí najviac škody na Zemi vraj spôsobujú potomkovia židovsko-kresťanskej tradície.
Taktiež, a to je trochu ťažšie postrehnúť, je fakt, že Agenda 2030 nielenže zbavuje človeka jeho dôstojnosti, ale zrovnoprávňuje ho s akýmkoľvek tvorom, – pokračujúc v Gorbačovovom citáte – prestáva byť kráľom prírody a je považovaný iba za jej súčasť.
Napokon, je to iniciatíva, o ktorej by sme mohli povedať, že ide “proti prírode”. Tu treba uviesť niekoľko argumentov. V rozhovore, ktorý sme už od Michaila Gorbačova citovali, povedal, ako sa pokúsia dosiahnuť túto zmenu hodnôt: “Mechanizmus, ktorý použijeme, bude praktické nahradenie Desatora zásadami obsiahnutými v tejto Charte Zeme alebo Ústave.” (Rozhovor s Michailom Gorbačovom v “Los Angeles Times”, 8. mája 1997).
Nie každý však tieto veci vidí jasne alebo sa ich neodváži odsúdiť…
To je pravda. Osobne to pripisujem rôznym príčinám alebo situáciám. Prvou by bola nevedomosť o ich samotnej existencii. Nechcem ani pomyslieť na to, koľko ľudí nevie, čo je to ten farebný špendlík, ktorý mnohí naši politici nosia na klope.
Potom sú tu tí, ktorí o jej existencii vedia, ale myslia si, že jej postuláty nie sú škodlivé, veď hovoria o znižovaní hladu vo svete, starostlivosti o prírodu, zabezpečení dôstojnej práce, zabezpečení toho, aby nebol nedostatok vody atď. Sú to tí, ktorí zostávajú pri veľmi povrchnej analýze a ktorí z neochoty alebo nezáujmu, alebo ešte horšie, pretože akceptujú ich postuláty, nechcú ísť hlbšie do veci.
Po tretie, sú aj takí, ktorí vediac o jej existencii a o tom, že Agenda 2030 obsahuje veci, ktoré sú nezlučiteľné s katolíckou vierou, si myslia, že obsahuje veci, ktoré sa dajú “zachrániť”. Mnohí z nich sú kresťania, ktorí sa chcú prispôsobiť svetu a namiesto toho, aby sa snažili pretvárať svet a jeho ušľachtilú ľudskú realitu, myslia si, že tancom podľa ich noty dosiahnu viac.
Sú to tí istí, ktorí paralelne spájajú skutky milosrdenstva s postulátmi Agendy 2030, aby dokázali, že Kristovo posolstvo je aktuálne. Veľký omyl!!!! Nepotrebujeme „pečiatku“ od OSN potvrdzujúcu, že Kristovo posolstvo je aktuálne. Jeho posolstvo je, vždy bolo a vždy bude aktuálne a ciele trvalo udržateľného rozvoja nič, absolútne nič nepridávajú k skutkom milosrdenstva.
Ako ste povedali, veľkým tajomstvom tejto mystifikácie je, že má pozitívne body (aspoň teoreticky), ako je odstránenie chudoby, zlepšenie zdravia a kvality života, boj proti znečisteniu….
Toto je jeho “tajomstvo”, alebo skôr jeho pasca. Body, na ktoré narážate, sú iba obalom jeho škodlivých postulátov. Je to návnada, na ktorú sa majú chytiť prijať všetky druhy ľudí, bez ohľadu na ideológiu, vierovyznanie alebo politické postoje.
Avšak, a tým narážam na odpoveď na predchádzajúcu otázku, práve v týchto “pasciach” zostáva mnoho ľudí – dokonca aj dobrých a zbožne praktizujúcich ľudí katolíckej viery -, ktorí v postulátoch tejto Agendy nevidia žiadnu zlobu. Sú to tí, ktorí síce vidia zlo tohto prístupu, ale snažia sa zachrániť “dobro”. Ale to, čo nazývame “dobrom”, nie je nič iné ako celofánový obal.
Táto taktika je stará ako človek. Je to Satanova ľstivosť, ktorá maľuje peknými farbami to, čo je zlé a čo nás odvádza od Boha. Je mi preto veľmi ľúto, že existujú aj horliví katolíci – a tu mám na mysli konkrétnych jednotlivcov – a dokonca aj inštitúcie s jasnou a nespochybniteľnou katolíckou ideológiou, ktorí si neuvedomujú vnútorné zlo tejto agendy.
Musíme si veľmi jasne uvedomiť, že Agenda 2030 nie je tým, čím by sme si priali, aby bola, ale tým, čím je: ďalším nástrojom globalistických elít, ktoré sa v spolčení so Zlom snažia zničiť všetky tie katolícke hodnoty, ktoré z našej spoločnosti urobili niečo, čo sa tisíc rokov nazývalo kresťanstvo. Preto katolík, ktorý si váži sám seba, nemôže prijať postuláty tejto Agendy, ako sú predložené, pretože sú otvorene a otvorene protikresťanské a proti prirodzenosti.
Môžeme teda potvrdiť, že keď hovoríme o konci chudoby, máme na mysli zníženie počtu obyvateľov. Že keď hovoríme o “nulovom hlade”, máme na mysli monopol na potraviny. Že keď hovoríme o čistej vode a hygiene, hovoríme o biznise s vodou. Alebo keď hovoríme o “znižovaní nerovností”, nehovoríme o ničom inom ako o existencii jediného súboru zákonov pre všetky krajiny a, samozrejme, nie na základe prirodzeného poriadku, ale na základe konsenzu. A tak by sme mohli pokračovať bod po bode a pokúsiť sa demaskovať tento nástroj Nepriateľa.
Existuje priame prepojenie medzi Agendou 2030 a Novým svetovým poriadkom?
Medzi touto Agendou a Novým svetovým poriadkom existuje jasné a nespochybniteľné prepojenie. Stačí sa pozrieť na všetko, čo sa deje okolo nás, aby sme si uvedomili, že postuláty tejto Agendy sú prítomné vo všetkých oblastiach nášho života, dokonca kontaminujú – ako už bolo zdôraznené – katolícke inštitúcie s veľkou prestížou v spoločnosti, pretože boli – a dúfajme, že ešte dlhé roky budú – hrádzami zadržiavajúcimi takéto zhubné ideológie.
Agenda 2030 je navyše prevodovým remeňom tohto Nového svetového poriadku. Je dôležité uvedomiť si, kto ju presadzuje a čo o nej hovorí. V podstate všetci politickí lídri, ktorí sa nestotožňujú s “prikázaniami” OSN alebo ktorí aspoň nie sú charakterizovaní ako globalisti, sú očierňovaní, zahnaní do kúta, umlčovaní, zosmiešňovaní a dokonca pokutovaní a súdení.
Agendu 2030 presadzujú globalistické elity (OSN, Davoské fórum, EÚ atď.) a ide o praktický nástroj ľahko zrozumiteľný pre všetkých, ktorého cieľom je zaviesť nový svetový poriadok na celom svete diametrálne odlišný od kresťanských postulátov, presnejšie od katolíckych postulátov, preto odpor voči Agende 2030 nemožno chápať iba ako “politický” odpor, ale ako duchovný boj, ktorý sa mnohí z nás snažia viesť proti jej autorom a presadzovateľom, ktorí nie sú nič iné ako prisluhovači nepriateľa človeka.
Uvedomme si, že mnohé z ich požiadaviek sú neprirodzené, teda nevychádzajú z iusnaturalizmu – z prirodzeného práva -, ale z konsenzu. Tento konsenzus sa navyše nazýva udržateľným, čo je protirečenie, pretože niečo, čo je založené na konsenze, nie je udržateľné v čase vzhľadom na to, že v okamihu, keď konsenzus zanikne, prestane byť tým, čím bol.
Preto ľudské zákony, politické prístupy a konanie musia vždy vychádzať z prirodzeného práva – ktoré nie je výlučným vlastníctvom katolicizmu -, keďže ide o súhrn a kompendium princípov zakotvených v prirodzenosti vecí, ktoré sú nemenné.
Napokon, a vzhľadom na to, že Agendu 2030 presadzujú tie globalistické elity, ktoré sú presiaknuté morálnym relativizmom a právnym pozitivizmom, teda princípmi, ktoré už viac ako 300 rokov presadzuje slobodomurárstvo, čiže tým, čo je „spoločné všetkým náboženstvám”. Pre nich je to, čo každý bez pochybností prijme, všetko, čo súvisí so starostlivosťou o životné prostredie. Z ekológie sa tak stáva ideológia (environmentalizmus) a z nej náboženstvo, ktoré sa usiluje zaodieť posvätnosťou, o ktorú sa však snaží zbaviť katolicizmus.
Týmto spôsobom toto “nové náboženstvo” nehľadá morálne dobro človeka, ale dobro Zeme, čím sa dostáva k svojmu poslednému kroku: k panteistickému ekologizmu, ktorý spolu s Leonardom Boffom tvrdí, že Zem nemá život, ale že je život a dáva život.
Prečo sa väčšina lídrov a ľudí pripája k tomuto programu?
Pravdepodobne existuje mnoho dôvodov, prečo je Agenda 2030 tak dobre prijímaná svetovými politikmi. Mnohí tak urobia z vlastného presvedčenia, iní preto, že nemajú jasno v princípoch a súhlasia s väčšinou, aby sa nedostali do konfliktu so svojím okolím a zostali vo funkcii.
Domnievam sa však, že drvivá väčšina tak urobí z čisto ekonomických dôvodov, pretože neprijatie elitárskych globalistických plánov môže viesť k politickej defenestrácii, strate skvelej verejnej kariéry alebo, čo je horšie, k destabilizácii krajiny, ako sa to stalo napríklad v Čile, kde táto destabilizácia neustala, kým sa nedosiahla cesta a správanie v súlade s Novým svetovým poriadkom.
Uvažujme aj o tom, že veľká lož o klimatických zmenách prináša najrôznejšie ekonomické výhody: štátnu pomoc, projekty financované verejnými orgánmi, a teda z verejných peňazí atď. Paul Watson, spoluzakladateľ Greenpeace, povedal: “Nezáleží na tom, čo je pravda. Záleží len na tom, čo ľudia považujú za pravdu“.
A Timothy Wirth, bývalý námestník ministra zahraničných vecí USA za prezidenta Clintona a prezident Nadácie OSN, povedal: “Musíme riadiť túto problematiku globálneho otepľovania. Aj keď je teória globálneho otepľovania nesprávna, budeme robiť správnu vec z hľadiska hospodárskej a environmentálnej politiky“.
Okrem toho Agenda 2030 chce byť globalistickým plánom, ktorý nahrádzajúc suverenitu národov stanovuje sám seba ako princíp a smernicu pre všetky rozhodnutia, ktorý má za základný cieľ zaviesť potraty, kontrolu populácie, rodovú ideológiu ako novú paradigmu chápania človeka a ktorý do centra všetkých politických rozhodnutí stavia ekológiu – a nie ľudskú osobu.
Do akej miery môže odpor oddialiť proces alebo zabrániť jeho uskutočneniu?
Keby každý z nás robil to, čo má, aby bránil svoju vieru, a neuspokojoval to, čo uspokojiť nemožno, už by sme niečo dosiahli. Je pravda, čo hovorí evanjelium: “Deti tmy sú smelšie ako deti svetla.” Ak sme však po 2 000 rokoch kresťanstva takí, akí sme, nie je čas urobiť si malú sebareflexiu a pozrieť sa ani nie tak na to, čo sme urobili zle, ako na to, čo sme neurobili? Slobodomurárstvo za 300 rokov zničilo veľkú časť stavby, ktorú sme budovali 2000 rokov.
V každom prípade vždy existuje nádej. A my kresťania máme okrem našich činov – každý tam, kde môžeme – aj zbraň, ktorú iní nemajú: modlitbu, presnejšie recitáciu svätého ruženca. Táto odpoveď sa môže zdať trochu pútnická, ale som presvedčený, že ruženec je modlitba, ktorá sa najviac páči nebu a má najväčšiu moc, hneď – samozrejme – po svätej omši.
Uvedomujete si, že vypovedanie týchto vecí vám môže v budúcnosti alebo už v súčasnosti spôsobiť problémy?
Ak chcete, aby som bol úprimný, je mi jedno, čo si myslia tí, ktorí ma poznajú. Môj boj proti tejto Agende je vecou svedomia a z kresťanskej, osobnej a profesionálnej čestnosti a na obranu svojej viery považujem za povinnosť pokúsiť sa proti nej bojovať. Nerobiť proti tomu nič by znamenalo, že by som nemal čisté svedomie.
Mlčanie a nečinnosť dobrých ľudí je horšia ako bezbožnosť a útoky ich nepriateľov, pretože najľahšie je zbúrať citadelu, ak na ňu zaútočíte zvnútra alebo ju neviete brániť.
Prví kresťania mali veľa problémov, ak neustúpili tam, kde sa ustúpiť nedalo. Dnes je veľa kresťanov, ktorí nepochopili, čo v skutočnosti znamená “byť uprostred sveta”. Myslia si, že je to aggiornamento, a nič nemôže byť ďalej od pravdy. Musíme ustúpiť v tom, v čom ustúpiť môžeme, ale v tom, čo je frontálnym a priamym útokom proti našej viere, nemôžeme robiť kompromisy. V konečnom dôsledku je v stávke spása mojej duše, a preto pre mňa mlčanie neprichádza do úvahy.
Navyše najhoršie, čo môžeme urobiť, je upadnúť do dobromyseľnosti a snažiť sa neprebudiť alebo nerozčúliť protivníka. Ako hovorí svätý Pavol: “Veritatem, facientes in caritate”. Pravdu treba brániť s láskou, dodal by som, ale v prvom rade ju treba brániť.
Zdroj: infocatolica.com
