Viete si predstaviť miesto na Zemi, kde vládne mier, hojnosť, spravodlivosť, nie je hlad, násilie a všetci sú si rovní? Utópia. Zdá sa, že práve týmto smerom sa uberá projekt skrytý pod hlavičkou Agendy 2030.
Aké sú jej ciele a je to naozaj recept na lepší svet?
Vráťme sa na začiatok 21. storočia. Vtedy svetoví lídri prijali prvý rozsiahly projekt s názvom Rozvojové ciele tisícročia (RCT). Išlo o osem opatrení naplánovaných na pätnásť rokov s cieľom urobiť svet lepším: Boli to: odstránenie chudoby, prístup k vzdelaniu, rodová rovnosť, lepšia zdravotná starostlivosť o matky s deťmi, zníženie počtu chorôb, lepšie hospodárenie s prírodnými zdrojmi a vytvorenie jedinečného finančného a obchodného systému.
Bola extrémna chudoba do roku 2015 vôbec odstránená? Nebola. Môžeme očakávať, že ďalších pätnásť rokov implementácie Agendy 2030 tento obraz zmení? Sotva. Treba si skôr položiť otázku, aký svet chcú vizionári vytvoriť?
Sloboda.
Dnes sa veľa hovorí o slobodnom svete, občianskej slobode, slobode v kyberpriestore.
Rezolúcia o implementácii Agendy 2030, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015, zdanlivo nikoho k ničomu nenúti.
Ide o partnerstvo, ale aj o záväzok, že na tejto spoločnej ceste za záchranu planéty a všeobecného blahobytu sa na nikoho nezabudne.
Aká je politická realita? Na začiatku roka 2019 kancelárka Angela Merkelová zdôraznila potrebu reformy medzinárodných inštitúcií. Čo mala na mysli? Posilniť ich a dať im viac právomocí nad národnými štátmi, aby „mohli efektívne čeliť novým výzvam“. “Som presvedčená, že práca pre globálne spoločné dobro má pozitívne dôsledky aj pre spoločné národné dobro,” povedala Angela Merkelová.
Dochádza teda k zmene poradia dôležitosti. Nie národné štáty majú hovoriť, čo je pre ne najlepšie, ale nejaký medzinárodný orgán má určovať, aké činnosti budú predstavovať toto obohatenie!
V tomto kontexte treba chápať ustanovenia Agendy2030. Okrem iného sa v nich hovorí aj o zdržaní sa prijímania jednostranných hospodárskych opatrení.
Autori dokumentu sa netaja tým, že rozsah novej agendy a jej ambície si vyžadujú oživenie globálneho partnerstva, aby sa zabezpečilo jej vykonávanie.
V tejto súvislosti sme plne odhodlaní prijať opatrenia. Toto partnerstvo bude fungovať v duchu globálnej solidarity, najmä solidarity s najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi.
Umožní intenzívnu globálnu angažovanosť na podporu všetkých cieľov a zámerov, pričom spojí vlády, súkromný sektor, občiansku spoločnosť, systém OSN a ďalšie subjekty a zmobilizuje všetky dostupné zdroje.
Na nikoho sa nezabudne. Nikto nebude vynechaný. Každý bude obdarovaný. Ale predsa len nie zadarmo. Program stanovuje konkrétne ciele.
A to je už krok k strate kontroly nad vlastnou krajinou. Strata slobody. Čo ďalšie sa skrýva pod hlavičkou Agendy 2030?
Viera
Pre mnohých Európanov, ktorí vyrástli v kresťanskej kultúre, je odvolávanie sa na Boha v dôležitých momentoch ich vlasti alebo pri príprave dôležitého zákona, ako je ústava, dôležitou vecou.
Aj Agenda 2030 má svoje vlastné “náboženstvo” a vyššie bytie. Agenda 2030 je plná záujmu o životné prostredie, o osud živočíšnych druhov na Zemi.
“Sme odhodlaní chrániť našu planétu pred degradáciou, a to aj prostredníctvom udržateľnej spotreby a výroby, udržateľného hospodárenia s jej prírodnými zdrojmi a prijatia naliehavých opatrení v súvislosti so zmenou klímy, aby mohla slúžiť potrebám súčasných a budúcich generácií.”
Avšak spôsob, akým sa hovorí o ekológii, v určitom bode prekračuje isté hranice. Environmentalizmus sa stáva náboženstvom a dokument pravdepodobne nie náhodou smeruje naše myšlienky k vyššej moci. Táto výzva sa však nevzťahuje na kresťanského Boha. Touto „vyššou bytosťou“ je Matka Zem.
A to signatári Agendy 2030 jednomyseľne uznávajú.
“Uvedomujeme si, že v každej krajine fungujú rôzne prístupy, vízie, modely a nástroje, ktoré sa v závislosti od vnútroštátnych podmienok a priorít používajú na dosiahnutie udržateľného rozvoja. Potvrdzujeme, že Zem a jej ekosystémy sú naším spoločným domovom a že Matka Zem je v mnohých krajinách a regiónoch často používaným slovným spojením.”
Z cieľov programu je však zrejmé, ktorým smerom sa majú oči ľudstva obrátiť: Zem, klíma, udržateľnosť. V tejto vízii nie je miesto pre Boha, Stvoriteľa a človeka ako korunu stvorenia. A to je už krok k budovaniu nového, nadnárodného pseudonáboženstva environmentalizmu, ktoré považuje človeka za zdroj zla.
Mier
Svet bez vojen, bez hladu, bez chudoby. To má byť cieľom Agendy 2030. Tento boj trvá už dve desaťročia, veď ho začali Miléniové rozvojové ciele.
Vzbudzujú doterajšie výsledky nádej, je svet bezpečnejší, je menej vojen?
“Cieľom programu je tiež posilniť všeobecný mier v podmienkach väčšej slobody. Uznávame, že odstránenie chudoby vo všetkých jej formách a rozmeroch vrátane extrémnej chudoby je najväčšou globálnou výzvou a základnou podmienkou udržateľného rozvoja.”
Ak sa pozrieme na správy médií z rôznych kútov sveta, je ťažké povedať, že “situácia sa zlepšila”. A predsa program zahŕňa aj zníženie miery násilia, odstránenie obchodovania s ľuďmi, nelegálneho obchodovania so zbraňami, zníženie korupcie, budovanie transparentných inštitúcií.
Ak sa doteraz urobilo tak málo, prečo by sa to malo podariť do roku 2030? Možno je chybou agendy, že kladie dôraz na dosiahnutie ideologických cieľov a nie na mier a prosperitu ako také.
“Mier. Sme odhodlaní podporovať mierové spravodlivé a inkluzívne spoločnosti bez strachu a násilia. Dosiahnutie udržateľného rozvoja nie je možné bez mieru a mier nie je možný bez zabezpečenia udržateľného rozvoja.”
Toto vyhlásenie veľa vysvetľuje. Po prvé, ide o spoločnosti, ktoré nikoho nevylučujú. V praxi vidíme, že ide najmä o sexuálne menšiny na úkor rodiny. Inkluzívnosť má aj svoju tvár – ateizmus.
V mene rovnosti a takzvaného sociálneho blahobytu sa treba zrieknuť viery, alebo aby sa aspoň neprejavovala na verejnosti. Dnes sa táto požiadavka týka najmä kresťanov.
Prázdne miesto má zaplniť environmentalizmus so svojím kultom Matky Zeme.
Po druhé, agenda nás už svojou premisou púšťa do začarovaného kruhu. Pretože dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja nie je možné bez mieru a mier nie je možný bez zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja.
Je to teda alebo nie je to cesta k svetovému mieru?
Digitalizácia a vzdelávanie
Nový svet, ktorý sa vytvára, je založený na ľudskom rozvoji, a to je dobré, pretože vzdelanie, rozvoj je nevyhnutná vec. Požadovaný vývoj sa však v skutočnosti týka iba jednej materiálnej oblasti ľudskej existencie.
A čo formovanie ducha?
V Agende 2030 sa veľa hovorí o prosperite a rozvoji. Náš život má byť šťastný, zdravý.
Ale aký život?
Tretí cieľ: zabezpečiť, aby všetci ľudia v každom veku žili zdravý život v relatívnom blahobyte.
Signatári agendy sa zaviazali do roku 2030 zabezpečiť všeobecný prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane plánovania rodiny, informácií a vzdelávania a začleniť reprodukčné zdravie do národných stratégií a programov.
Dnes už dobre vidíme, aké programy sa za týmito heslami skrývajú.
Podporuje antikoncepciu v najširšom zmysle slova, sexuálnu výchovu, zvyšuje dostupnosť interrupcií a umelého oplodnenia. Ide aj o rozšírenie očkovania proti HPV.
V súvislosti s Afrikou vypukol škandál s plánom očkovania proti tetanu, ktorý sa ukázal ako program proti plodnosti afrických žien.
Je to dobrý príklad toho, ako sú vnímané práva žien, ako sa bojuje proti diskriminácii a ako sa chráni zdravie.
Môžeme si však byť istí, že v tejto oblasti bude kladený veľký dôraz na „vzdelávanie“. A ako hovorí štvrtý cieľ, kvalitné vzdelávanie musí byť zabezpečené pre všetkých a musí sa podporovať celoživotné vzdelávanie.
Vzdelávacie inštitúcie majú byť bez násilia, efektívne a vytvárať inkluzívne vzdelávacie prostredie pre všetkých. Implicitne bez ohľadu na pohlavie, a to nielen biologické, ale aj kultúrne.
Deviaty cieľ: Vybudovať stabilnú infraštruktúru, podporovať udržateľnú industrializáciu a podporovať inovácie.
Môžeme si byť istí, že všetky technické inovácie, vrátane tých, ktoré dobre slúžia ľuďom alebo životnému prostrediu, budú použité na realizáciu hlavných ideológií. A prísľub ich realizácie na vytvorenie tlaku na chudobnejšie spoločnosti.
Zdravie alebo smrť
Život, starostlivosť o zdravie všetkých ľudí, všeobecný prístup k zdravotníckym službám silne vyžaruje zo stránok Agendy 2030. Presadzované riešenia sú otázkou života a smrti.
Obavy o zdravie? No, áno! Agenda 2030 chce predsa zlepšiť kvalitu nášho života. A tá vo svete zbavenom Boha a nechápajúcom, že aj utrpenie možno interpretovať ako dar, nemôže byť dobrá.
V dokumente sa zatiaľ výslovne nehovorí o eutanázii ako o bežnom lekárskom postupe, ale tento druh praxe je už v Európe prítomný a zavádza sa práve pod pláštikom udržateľnosti.
Agenda 2030 sa tu zameriava na tzv. reprodukčné práva.
“Sme odhodlaní zabezpečiť všeobecný prístup k službám sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane plánovania rodiny, šírenia informácií a vzdelávania. Urýchlime tiež pokrok, ktorý sa dosiahol v boji proti malárii, HIV, AIDS, tuberkulóze, hepatitíde, vírusu e-bola a ďalším infekčným chorobám a epidémiám.
Okrem iného riešením rastúcej antimikrobiálnej rezistencie a problému nedostatočnej reakcie na niektoré z chorôb v rozvojových krajinách.
Zaviazali sme sa k prevencii a liečbe neprenosných ochorení vrátane porúch správania, vývojových a neurologických porúch, ktoré predstavujú veľkú výzvu pre udržateľný rozvoj.”
Program tak jedným dychom spája boj proti civilizačným chorobám, neprenosným chorobám, ako sú kardiovaskulárne choroby, pľúcne choroby, rakovina alebo cukrovka, a potratom so vzdelávaním v tejto oblasti.
Tento bod programu sa považuje za realizáciu ďalšej požiadavky. Ide o cieľ päť:Dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat.
Prístup k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie a k uplatňovaniu reprodukčných práv má byť všeobecný. Nejde teda o zdravie. Áno, v tejto oblasti sa uskutočňujú určité aktivity. Sú potrebné ako figový list.
V skutočnosti totiž za zdravie niektorých zaplatia svojimi životmi tí najzraniteľnejší. Zabíjaní v lonách matiek.
Celkový rozvoj
Rovnováha, dosiahnutie stavu stability, pokojného a vyrovnaného života.
Pretože ciele trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace úlohy sú vzájomne závislé a nedeliteľné a zabezpečujú rovnováhu medzi tromi aspektmi udržateľnosti: V hospodárskom, sociálnom a environmentálnom živote.
Vznešené slová o udržateľnosti našej planéty, o svetovom mieri, o rovnosti zastierajú skutočnosť, že sa to má dosiahnuť prostredníctvom globálneho partnerstva a mobilizáciou zdrojov potrebných na realizáciu programu. Dôsledky na slobodu sme už spomínali.
Čo nás podľa vizionárov agendy čaká?
“Vidíme svet, v ktorom sa v každej krajine uskutočňuje udržateľný a inkluzívny hospodársky rast a každý má možnosť dôstojne pracovať.
Svet s udržateľnými vzorcami spotreby a výroby. A využívanie všetkých prírodných zdrojov od vzduchu po pôdu, od riek, jazier a informácií o ich vodonosných vrstvách Pomoravia a oceánoch je udržateľné.”
Táto rovnováha však nie je možná bez vhodnej regulácie.
Keď vidíme pokušenie štátu zasahovať do každej oblasti života a ľahkosť, s akou môže zavádzať nové dane, nečudujme sa, keď budeme musieť platiť aj za vzduch, ktorý dýchame, za prístup k vodným plochám a zariadeniam, za prístup do štátnych lesov alebo za plody lesného porastu.
Agenda 2030 takto vidí budúcnosť:
“Je to svet, v ktorom sú demokracia, dobrá správa vecí verejných a právny štát, ako aj priaznivé prostredie na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni ústrednými prvkami udržateľného rozvoja vrátane inkluzívneho a udržateľného hospodárskeho rastu, sociálneho rozvoja, ochrany životného prostredia a boja proti chudobe a hladu.
Svet, v ktorom rozvoj a používané technológie obmedzujú svoj vplyv na zmenu klímy. Dbá na zachovanie biodiverzity a je odolný voči nepriaznivým vonkajším podmienkam. Svet, v ktorom ľudstvo žije v súlade s prírodou a v ktorom je zabezpečená ochrana prírody a ostatných živých druhov.”
Čo bude brániť novým orgánom, aby sa v mene sociálnej integrácie postavili za práva sexuálnych menšín alebo presadzovali svoju predstavu sexuálnej výchovy detí v školách aj u nás?
To je jedinečná príležitosť hoci aj na útok napríklad na chovateľov zvierat, kožušinový priemysel, všetkých podnikateľov, ktorých činnosť môže byť považovaná za škodlivú napr. pre životné prostredie.
Hlavným heslom je “klíma” a jej zmeny a boj o prežitie spoločností a biologických systémov. Skutočnosť, že zmeny prebiehajúce v prírode sú do veľkej miery prirodzené a človek ich nedokáže zastaviť, tu nie je podstatná. Dôležitý je boj, ktorý je síce nákladný, ale hlavne že je „udržateľný“. A kde je v tejto rovnováhe miesto pre duchovné záležitosti?
Hlavne že zachránime Matku Zem!
Nerovnosť a rovnostárstvo
Veríme, že Boh stvoril človeka na svoj obraz. Každý z nás je jedinečný nielen vďaka svojim jedinečným vlastnostiam, ale práve vďaka Božiemu detstvu.
Agenda 2030 tieto pojmy nepozná. Dôležitá je len rodová rovnosť, nediskriminácia, udržateľnosť.
Predpokladom cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiacich úloh je dodržiavanie ľudských práv všetkých ľudí a dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia všetkých žien a dievčat.
To je vyjadrené v cieli 5: dosiahnuť rodovú rovnosť a posilniť postavenie žien a dievčat a v cieli 60: znížiť nerovnosti v rámci krajín a medzi nimi.
Agenda sa tu týka najmä žien a zdravotne postihnutých. Týka sa aj ochrany žien pred obchodovaním s ľuďmi, nútenými sobášmi, mrzačením a násilím.
Výsledkom boja za rovnaké práva môže byť zlepšenie situácie sociálne chudobných, ale pravidlá pre tieto krajiny budú úplne iné.
Katechizmus Katolíckej cirkvi zdôrazňuje, že všetci ľudia sú stvorení na obraz jediného Boha. Sú obdarení rovnakou rozumovou dušou, majú rovnakú prirodzenosť a rovnaký pôvod. Všetci vykúpení Kristovou obetou sú povolaní mať účasť na tom istom božskom šťastí. Všetci sa preto tešia rovnosti. A v tomto zmysle sme si rovní.
Na druhej strane, rozdiely majú svoje opodstatnenie. Je to povzbudenie k zdieľaniu talentov, k štedrosti, láskavosti a vzájomnému obohacovaniu. Egalitarizmus, ktorý sleduje Agenda 2030, je smer známy už z Marxových myšlienok.
Proklamovaná zásada úplnej rovnosti medzi ľuďmi v ekonomickej, sociálnej a politickej oblasti nemôže fungovať globálne najmä preto, že táto rovnosť je len ideologicky podloženou pretvárkou.
Migrácia bez hraníc
Každý človek má svoju malú vlasť vrytú do srdca. Sme rodinne, kultúrne spojení s regiónom, krajinou, kultúrou, s kresťanskou civilizáciou. To všetko sú veci, ktoré tvoria to, kým sme. A čo by sa stalo, keby sme boli zbavení svojej identity a vytvorili človeka sveta?
Migrácia z hľadiska Agendy 2030:
“Uznávame pozitívny prínos migrantov k inkluzívnemu rastu a udržateľnému rozvoju.
Okrem toho si uvedomujeme, že medzinárodná migrácia je viacrozmerná realita, ktorá má rozhodujúci význam pre rozvoj krajín pôvodu, tranzitu a cieľových krajín a ktorá si vyžaduje koherentné a komplexné riešenia.”
Problémy so zaistením bezpečnosti v krajinách, kde žijú prisťahovalci z cudzích kultúrnych prostredí, ktorí sú nepriateľskí aj voči kresťanskej civilizácii, sa neuznávajú.
Práve migranti majú byť v bezpečí. Migranti sa majú cítiť pohodlne. Je potrebné vziať do úvahy, že Agenda 2030 stanovuje, že migranti sa môžu vrátiť do svojich krajín. Za predpokladu, že budú chcieť.
Budeme spolupracovať na medzinárodnej úrovni s cieľom zabezpečiť bezpečnú, riadenú a pravidelnú migráciu, ktorá sa uskutočňuje pri plnom rešpektovaní ľudských práv a zabezpečení humánneho zaobchádzania s migrantmi bez ohľadu na ich imigračný status vrátane utečencov a vysídlených osôb.
Takáto spolupráca by mala posilniť aj hostiteľské komunity utečencov, najmä v rozvojových krajinách.
Zdôrazňujeme právo migrantov na návrat do krajiny, ktorej sú štátnymi príslušníkmi, a pripomíname, že štáty musia svojich občanov, ktorí sa vracajú, riadne privítať.”
Migrácia je považovaná za Cieľ 10: Zníženie nerovností v rámci krajín a medzi nimi.
Špecifická úloha 10.7 tu poskytuje jasné usmernenie. “Uľahčovať riadnu, bezpečnú, pravidelnú a citlivú migráciu a pohyb osôb, a to aj prostredníctvom vykonávania plánovaných a dobre riadených migračných politík.”
Záujmy migrantov sú zahrnuté aj v iných častiach programu:
Cieľ osem: Podporovať stabilný udržateľný a inkluzívny hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých ľudí. Medzi stanovenými úlohami bola aj osobitná starostlivosť o migrujúcich pracovníkov.
V Agende 2030 sa jasne uvádza, že je potrebné posilniť postavenie najzraniteľnejších ľudí. Samozrejme, nehovoríme len o migrantoch, ale aj o zdravotne postihnutých, chudobných, chorých a starších ľuďoch.
Ale čo imigrácia pracovných síl? Spomeňme si na frázu: uľahčiť riadnu, bezpečnú, pravidelnú a zodpovednú migráciu. Možno predstavuje záväzok prijať riešenia, ktoré by nelegálnu migráciu zlegalizovali a uľahčili?
Napokon, neboli už takéto myšlienky predmetom diskusie v Európskej únii? Ako môže masová migrácia ovplyvniť napríklad kultúru našej krajiny, ktorá vyrástla na kresťanstve, sa zdá byť jasné.
Klíma nadovšetko
Ide tu o záchranu planéty? Ak sa pozrieme napríklad na ustanovenia Globálnej dohody o prírode, dozvieme sa, že ak chceme zabrániť katastrofickým klimatickým zmenám, mali by sme do roku 2030 ochrániť viac ako 30 % planéty a ďalších 20 % by sa mali zachovať v prirodzenom stave ako klimaticky stabilizované oblasti. Náklady na takýto zámer sa odhadujú na sto miliárd dolárov ročne.
Agenda 2030 hovorí aj o ochrane prírody, a to v cieli 14: Chrániť moria, morské zdroje a udržateľne ich využívať.
Taktiež cieľ 15: chrániť, obnovovať a podporovať udržateľné využívanie suchozemských ekosystémov, udržateľne obhospodarovať lesy, bojovať proti dezertifikácii, zastaviť a zvrátiť degradáciu pôdy a zastaviť stratu biodiverzity.
A tu sa medzi úlohami uvádza množstvo činností slúžiacich prírode. Agenda 2030 totiž vidí svet, v ktorom rozvoj a používané technológie znižujú svoj vplyv na zmenu klímy, dbajú na zachovanie biodiverzity a sú odolné voči nepriaznivým vonkajším podmienkam. Svet, v ktorom ľudstvo žije v harmónii s prírodou a v ktorom je zabezpečená ochrana prírody a ostatných živých druhov.
Výsledok? Pri pohľade na podiel krajín EÚ na emisiách CO2 bude zanedbateľný. Okrem toho Čína bude rozvíjať konvenčnú energetiku, ani Spojené štáty ju nemôžu pustiť, pretože by ekonomicky stratili.
Hovorí sa aj o ekologickej výrobe a je verejným tajomstvom, že úroveň emisií sa nezmení, zmení sa len miesto, odkiaľ budú emitované. Zároveň sa oživuje konzumný spôsob života a ľudia sú vyzývaní k rýchlejšej výmene áut, telefónov a bielej techniky, čo znamená viac odpadu, väčšiu spotrebu energie na výrobu nových zariadení a viac CO2.
A čo elektromobilita? Existuje mnoho publikovaných štúdií, ktoré dokazujú, že uhlíková stopa pri výrobe a likvidácii takýchto vozidiel je väčšia ako pri tradičných vozidlách a že vplyv na životné prostredie sa môže prejaviť tam, kde sa tieto vozidlá používajú, ale konečná bilancia nie je vôbec priaznivá pre klímu.
A nezabúdajme, že v mnohých prípadoch sa autá nabíjajú elektrickou energiou z elektrární, ktoré zástancovia zelenej dohody považujú za neekologické.
Nezabúdajme tiež, že skutočná starostlivosť o životné prostredie je povinnosťou každého kresťana katolíka.
Benedikt XVI. poukázal na to, že prírodné zdroje by sa mali využívať tak, aby to nemalo negatívne dôsledky pre živé bytosti i pre ľudí dnes ani v budúcnosti, a upozornil, že každý má povinnosť chrániť životné prostredie.
Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že je v rozpore s ľudskou dôstojnosťou spôsobovať zvieratám zbytočné utrpenie alebo ich zabíjať a že ľudia sú povinní byť k nim láskaví.
Človek má mať z prírody úžitok a využívať ju ako rozumný a ušľachtilý pán a strážca.
Toto je správne vnímanie environmentalizmu. Enviromentalizmus Agendy 2030 rozvracia katolícky spôsob nazerania na svet. Znižuje hodnotu človeka a za najdôležitejšiu hodnotu považuje samotnú Matku Zem.
A to je napokon priama cesta do záhuby.
Nový, lepší svet
Spoločnosti bez strachu a násilia, ktoré sú mierumilovné pre všetkých a nikoho nevylučujú. Svet bez násilia, spravodlivý. Krásna vízia, však? Kde je v tom háčik?
“Mier. Sme odhodlaní podporovať mierové, spravodlivé a inkluzívne spoločnosti bez strachu a násilia Dosiahnutie udržateľného rozvoja nie je možné bez mieru a mier nie je možný bez zabezpečenia udržateľného rozvoja.
Spôsob, ako dosiahnuť túto víziu, je stanovený v cieli 16: Podporovať mierové a inkluzívne spoločnosti, zabezpečiť prístup k spravodlivosti pre všetkých a vybudovať účinné a zodpovedné inkluzívne inštitúcie na všetkých úrovniach.
V podrobných úlohách sa objavujú výzvy, ako je zníženie miery násilia, obchodovanie s ľuďmi, mučenie a násilie páchané na deťoch, zabezpečenie prístupu k spravodlivosti.
Cieľom programu je obmedziť nelegálny obchod so zbraňami a potlačiť organizovaný zločin.
Ide aj o boj proti korupcii a úplatkárstvu. Inštitúcie majú byť transparentné a ich rozhodnutia flexibilné, s reprezentatívnym rozhodovaním na všetkých úrovniach.
Okrem toho by sa mali podporovať a presadzovať zákony, ktoré nikoho nediskriminujú. Podpora sa týka aj politík trvalo udržateľného rozvoja.
O čo ide? Pri pohľade na smerovanie úsilia o trvalo udržateľný rozvoj nie je ťažké vyčítať, že táto inkluzívnosť má byť založená na princípe nediskriminácie.
Už vieme, že osobitný dôraz sa tu kladie na sexuálne menšiny a ženy a v skutočnosti na dostupnosť služieb v oblasti definovanej ako “reprodukčné zdravie”.
Ostatné chvályhodné činnosti uvedené v cieľoch sú potrebné. Nie sú však stredobodom pozornosti. Takto sú podriadené inštitúciám na všetkých úrovniach. Okrem toho program zabezpečuje zásady reprezentatívnosti. Zostáva sa pýtať, o čiu prítomnosť v rozhodovacích procesoch tu ide predovšetkým?
Treba sa oprieť aj o ustanovenie o zárukách základných slobôd. Táto myšlienka je dobrá. Lenže pri pohľade cez prizmu cieľov trvalo udržateľného rozvoja môže byť chápanie týchto slobôd prekvapujúce
Takto sa vykladajú ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a uzavreté medzinárodné dohody a spor sa týka civilizačných otázok.
V praxi sa totiž zdá, že ľavicové kruhy sa v rozpore s literou zákona pokúšajú o vnútorný rozvrat systému ľudských práv.
Tak napríklad z dôvodu ochrany života vyplýva právo na interrupciu a z dôvodu náboženskej slobody a slobody náboženstva vyplýva právo na slobodu od náboženstva. To je koniec koncov prevrátenie existujúceho systému ľudských práv naruby.
Stačí sem pridať ľavicové chápanie záväzku signatárov, programu presadzovania zákona, ktorý nikoho nediskriminuje. A už nemáme do činenia s právnym štátom, ale s akýmsi diktátom.
Všetko sa to deje údajne v mene mieru, rovnosti, tolerancie a nediskriminácie.
Epilóg
Agenda 2030 má zaviesť nový svetový poriadok. Ale cesta, ktorú sme doteraz prešli, umožňuje nám tvrdiť, že to určite nebude lepší svet.
Kam teda smerujeme a čaká nás konečný kolaps?
Aké cenné zmeny prinášajú do našich životov ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030?
Uplatňovanie revolučných, ľavicových požiadaviek pre človeka sa nikdy neskončilo dobre.
Môže to byť teraz inak?
Plán na zmenu spoločnosti, na zmenu myslenia ľudí, sa dôsledne realizuje. Je to neustála snaha o transformáciu sveta smerom k väčšej kontrole spoločnosti, zvyšovaniu ziskov určitých skupín, rozširovaniu ich vplyvu a budovaniu neobmedzenej moci.
Je to pokus o odstránenie Boha zo spoločnosti.
Na druhej strane sa podporuje pocit dobročinnosti, ktorý sa prejavuje napríklad vo sfalšovanej myšlienke environmentalizmu, v starostlivosti o blaho planéty, v upokojovaní ľudského svedomia.
Moderné technológie a zábava nás účinne odvádzajú od skutočne dôležitých vecí večného života. Spoločenské zmeny idú ďalej a ďalej a každý ďalší krok znamená čoraz väčšie zotročenie.
Človek sa tomu poddáva. Áno, ešte stále existujú ohniská odporu, ktoré pretrvávajú na základoch post-turbulentnej pevnej tradície a kresťanskej viery a rozumu, ale aj tie sú odsúdené na zánik.
To nie je cieľom programu ako takého, ale je to nevyhnutná etapa na uskutočnenie revolúcie. Človek sa dostáva do úlohy bezvýznamnej bytosti, do úlohy škodcu, a v mene slobody nás naháňajú do akejsi klietky. O tom sa oplatí premýšľať skôr, než sa pustíme do propagácie budovania nového udržateľného sveta.
Krakovský arcibiskup Marek Jędraszewski v jednej zo svojich homílií povedal: Aký veľký je človek, ktorý, zahľadený do tajomstiev Ježiša Krista, v ňom objavuje pravdu, úplnú pravdu o človeku a o Bohu. Aký úbohý je človek, ktorý odmietajúc Ježiša Krista nevie, kto je, odkiaľ pochádza a kam smeruje.
Treba povedať, že svet naozaj môže byť lepším miestom, ale dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja ho takým neurobí.
Je potrebné stavať na Kristovi.
V opačnom prípade nás čaká veľký pád.
