Ak si ešte niekto myslí, že Františkov pontifikát sa dá prečkať a že s novým pápežom sa záležitosti Cirkvi upokoja a vrátia do normálu, oznamujem vám: nie, rozhodne to tak nebude. Pápež František spustil proces prípravy “modernizácie”, ktorá je hlbšia ako tá, ktorú priniesol Druhý vatikánsky koncil.
Nejde len o pastoračné reakcie na zmeny vo svete alebo vonkajšie liturgické formy. Ide o najzákladnejšie otázky, o ktoré ide: o pochopenie zmyslu a cieľa existencie Cirkvi; o prestavbu služby biskupa; o zmenu fungovania kňazov; o novú úlohu žien; o výklad morálneho učenia. Zmeny, ktoré sú na stole, nie sú kozmetické, ale dôkladné. V Poľsku si to ešte stále neuvedomujeme, zatiaľ čo pápež František práve urobil rozhodnutie, ktoré by malo v priebehu niekoľkých rokov vyústiť do konkrétnej reformy, alebo ak chcete, jednoducho revolúcie.
Doktrinálna a morálna rozmanitosť
Keď František v júni 2021 oznámil, že čoskoro sa začne celosvetový synodálny proces, dal jasne najavo, že synodalita sa nemá skončiť. Áno, uskutočnia sa časovo obmedzené konzultácie na národnej (2021 – 22), kontinentálnej (2022 – 23) a univerzálnej (2023 – 24) úrovni, ale to bude len začiatok, pretože synodalita ako “konštitutívny rozmer Cirkvi” mala ďalej pokračovať bez konca. Synodálny proces teda nemal byť ani tak jednorazovou udalosťou, ako skôr rozšíreným zakladajúcim momentom “obnovenej Cirkvi”. Pápež vo svojom slávnom prejave povedal, že nepotrebujeme Cirkev “novú”, ale “inú” .
Synodálny proces zatiaľ priniesol len jednu zmenu: na základe liberálnych požiadaviek týkajúcich sa prístupu ku komunite LGBT, ktoré odzneli v synodálnych diskusiách, František oznámil doktrinálnu deklaráciu Fiducia supplicans o požehnaní párov rovnakého pohlavia. Už len to stačilo na vyvolanie bezprecedentnej krízy, v ktorej desiatky biskupských konferencií na celom svete odmietli učenie Vatikánu. V médiách sa to všeobecne vykresľovalo ako “prekvapivá reakcia”, ktorá Františka “zaskočila”.
Ja som presvedčený o opaku: František túto reakciu očakával; vyhlásenie bolo “baranidlom”, ktoré malo celému svetu raz a navždy objasniť, že Katolícka cirkev už nikdy nebude rovnaká, teda – že v nej nebude doktrinálna a morálna jednota, ale lokálne podmienená rôznorodosť. Nech si o tom myslíme čokoľvek, skutočne sa to stalo. Časť Cirkvi požehnáva rovnakopohlavné páry, časť to nerobí, ale všetky zostávajú súčasťou spoločenstva. Kríza, hoci bola obrovská, sa v skutočnosti rýchlo vyriešila: biskupi, kňazi a veriaci sa s novou situáciou vyrovnali. Rozmanitosť morálneho učenia sa stala skutočnosťou. A to je len začiatok.
Kvázi koncil
Svätá stolica 14. februára zverejnila list, ktorý Svätý Otec poslal kardinálovi Mariovi Grechovi, vedúcemu generálneho sekretariátu Biskupskej synody. Pápež v ňom predstavil konkrétny modus operandi na zavedenie “trvalej synodality”. Zhodnotil, že na synode o synodalite bolo nastolených toľko otázok, že ich nie je možné “uzavrieť” v stanovenom termíne, teda do októbra tohto roku, keď sa v Ríme zíde druhé zasadnutie synody. Preto nariadil vytvoriť celkovo 10 špecializovaných pracovných skupín. Každá z nich sa má zaoberať konkrétnou témou, ktorú určil pápež. Skupiny majú vypracovať konkrétne riešenia a predložiť ich do júna 2025. To znamená, že synodálna reforma bude pokračovať.
Celé to svojím rozsahom nepripomína synodu, ale jednoducho koncil – až na to, že bez zvolania všetkých biskupov sveta do Ríma, čo by vzhľadom na ich obrovský počet (takmer 6 000) bola náročná, ak nie nesplniteľná úloha. Máme teda do činenia s kvázi-koncilovými činnosťami, na ktorom sa nezúčastňujú iba biskupi, ako jednoducho rôzni “experti”. Výber osôb pracujúcich v skupinách bude mať na starosti kardinál Grech. Pápež nariadil, aby to boli pastieri a zároveň odborníci na danú tému. V praxi to znamená, že synodálne kolektívy vypracujú desať “kvázi synodálnych schém”, ktoré sa potom položia pápežovi na stôl.
František v spomínanom liste neobjasnil, čo má v úmysle s týmito “schémami” urobiť. Chce napriek všetkým ťažkostiam zvolať Tretí vatikánsky koncil? Alebo v úzkej spolupráci s kardinálom Fernándezom tieto schémy prepracuje a potom ich vyhlási za záväzné dokumenty Cirkvi? Alebo zvolá ďalšiu viacstupňovú “synodálnu synodu”, aby o nich diskutovala? Všetky možnosti sú možné. V tomto štádiu je veľmi dôležité pochopiť, o čom sa vôbec diskutuje.
Synodálno-koncilové super-skupiny a ich témy
Na stránke tkkbs.sk je informácia o pápežovom liste obsahujúci uvedené skupiny. Tu budem zoznam citovať a každý bod stručne komentovať, aby bolo zrejmé, o čom presne sa bude diskutovať.
1. Niektoré aspekty vzťahov medzi východnými katolíckymi cirkvami a latinskou cirkvou (SR 6)
KOMENTÁR: Podrobné otázky právnych a administratívnych vzťahov; záležitosť sa stala obzvlášť aktuálnou pri masovej migrácii ľudí z Blízkeho východu a Ukrajiny do západných krajín; nezdá sa, že by mala nejaký osobitný význam pre doktrínu alebo morálku, až na otázku celibátu. V niektorých konkrétnych cirkvách na Západe – napríklad v diecézach Belgicka, ale nielen tam – sa počet kňazov východného obradu žijúcich v manželstve zvyšuje do takej miery, že to začína predstavovať problém, pretože kňazi západného obradu sú povinní žiť v celibáte – aj keď obe skupiny fungujú de facto v takmer rovnakých sociálnych podmienkach.
2 Počúvanie volania chudobných (SR 4 a 16)
KOMENTÁR: Väčšia pozornosť chudobným nie je kontroverzná a zdá sa byť žiaduca. Problematický je však odkaz na bod “16” záverečného dokumentu prvého synodálneho zasadnutia. Tento bod nehovorí ani tak o “chudobných”, ako skôr o “vylúčených”, pričom dokument zahŕňa aj osoby v neregulárnej manželskej situácii či homosexuálne a transsexuálne osoby. Počúvať takto chápané volanie “chudobných” by mohlo znamenať ďalšiu degradáciu jasnosti morálneho učenia Cirkvi.
3 Misia v digitálnom prostredí (SR 17)
KOMENTÁR: Záverečný dokument synody tu nenavrhuje žiadne konkrétne opatrenia. Dá sa očakávať, že pracovná skupina vypracuje v tomto smere schému, ktorá bude trochu pripomínať dekrét Druhého vatikánskeho koncilu “o prostriedkoch spoločenskej komunikácie” Inter mirifica, ktorý z perspektívy času bol irelevantný a veľmi rýchlo stratil aktuálnosť.
4 Revízia Ratio fundamentalis institutionis sacerdotalis v misijnej synodálnej perspektíve (SR 11)
KOMENTÁR: Ratio fundamentalis… je dokument obsahujúci zásady kňazskej formácie v Cirkvi. Potenciálne zmeny by tu mohli byť obrovské. Synodálny dokument v tejto súvislosti navrhuje bojovať proti “formalizmu”, “ideológii”, “klerikalizmu” a “autoritatívnym postojom”. Malo by sa to uskutočniť formou vypracovania princípov formácie “v synodálnom duchu”. Dokument v bode “11” výslovne hovorí aj o celibáte, ktorý by podľa niektorých mohol byť nepovinný v závislosti od “kultúrneho kontextu”. O kňazskej formácii navyše prebieha diskusia o homosexualite. Existujúce cirkevné predpisy zakazujú prijímať do kňazskej vysviacky kandidátov s homosexuálnymi sklonmi, čo sa však v mnohých krajinách úplne ignoruje, a preto je možné od týchto obmedzení upustiť. Napokon, v bode “11” sa hovorí aj o diakonáte, ktorý by mohol byť “vyňatý” zo štruktúry trojstupňovej sviatosti svätenia a považovaný za službu, ktorá je cieľom “sama o sebe”.
5 Niektoré teologické a kanonické otázky týkajúce sa špecifických foriem služby (SR 8 a 9)
KOMENTÁR: V bode “8” Záverečného dokumentu prvého synodálneho zasadania sa hovorí o zriadení rôznych služieb v Cirkvi podľa miestnych potrieb; navrhuje sa tiež prehodnotiť vzťah medzi klerickým kňazstvom a všeobecným kňazstvom. Išlo by teda o pripustenie laikov k úplne novým úlohám a službám v Cirkvi, aby mohli účinne plniť mnohé úlohy, ktoré boli doteraz vyhradené kňazom. Na druhej strane bod “9” hovorí o úlohe žien v Cirkvi a najmä o prijatí žien do diakonátu. Páter Piero Coda z Medzinárodnej teologickej komisie v rozhovore s novinármi potvrdil, že pracovná skupina zaoberajúca sa touto oblasťou sa bude zaoberať aj témou diakonátu pre ženy.
KOMENTÁR: Synodálny dokument v bode “10” hovorí o “podpore úzkych vzťahov” medzi biskupmi, rehoľnými rádmi atď. v praxi by teda mohlo ísť o vytvorenie nových kolektívnych orgánov, ktoré by presadzovali koordináciu určitých aktivít na miestnej úrovni všetkých cirkevných subjektov pôsobiacich na území diecézy. Znamenalo by to napríklad silnejšie prepojenie činnosti biskupa s činnosťou jednotlivých rehoľných rádov.
7 Niektoré aspekty osoby a služby biskupa (kritériá výberu kandidátov na biskupský úrad, súdna funkcia biskupov, charakter a priebeh návštev ad limina Apostolorum) z misijnej synodálnej perspektívy (SR 12 a 13)
KOMENTÁR: V bode “12” synodálneho dokumentu sa okrem iného hovorí o potrebe “vrátiť sa k zameraniu na podstatné aspekty biskupského poslania”, ktoré sú dnes údajne preťažené. Išlo by teda o to, aby sa do riadenia diecézy viac zapájali “osoby, ktoré nie sú biskupmi”. Medzi návrhmi je aj pravidelné hodnotenie práce biskupa. Pokiaľ ide o kritériá výberu kandidátov, synodálny dokument navrhuje “zrovnoprávniť” autoritu apoštolského nuncia s autoritou biskupského úradu a viac “načúvať” hlasu Božieho ľudu, aby výber miestneho biskupa viac závisel od národného a miestneho prostredia. O reforme návštev Ad limina apostolorum synodálny dokument nehovorí nič, okrem všeobecného návrhu, aby tieto návštevy boli “viac synodálne”.
8 Úloha pápežských zástupcov z pohľadu misijnej synody (SR 13)
KOMENTÁR: Synodálny dokument navrhuje zavedenie hodnotenia práce pápežských zástupcov miestnymi cirkvami. Inými slovami, miestna cirkev by mala mať väčšie slovo pokiaľ ide o apoštolského nuncia. S najväčšou pravdepodobnosťou by to bolo odeté do právnej formy.
9 Teologické kritériá a synodálna metodológia spoločného rozlišovania sporných doktrinálnych, pastoračných a etických otázok (SR 15).
KOMENTÁR: Synodálny dokument naznačuje, že sa zaoberá predovšetkým otázkami sexuality: rodovou identitou, zložitými manželskými situáciami a pod. Dokument nešpecifikuje, v čom by malo spočívať “spoločné rozlišovanie”, ale modelom by mohla byť Fiducia supplicans: ide o ponechanie väčšej slobody v morálnej doktríne miestnym alebo dokonca partikulárnym cirkvám (diecézam), takže rôzne riešenia sú buď prípustné, alebo neprípustné v závislosti od kultúrneho kontextu. V praxi by to znamenalo napríklad oficiálne diferencovať prístupy k témam, ako sú LGBT, rozvod alebo antikoncepcia, čo sa už vo veľkej miere deje.
10 Prijímanie plodov ekumenickej cesty v cirkevnej praxi (SR 7)
KOMENTÁR: V synodálnom dokumente sa uvádza, že kresťanov rôznych denominácií spája “jeden Pán, jedna viera, jeden krst, jeden Boh”. Veľký dôraz sa kladie na krstnú identitu a službu chudobným. Ďalej ide o prehodnotenie vzťahu medzi primátom a synodalitou. Zdá sa, že na základe realizovanej doktrinálnej rozmanitosti v Cirkvi by Svätá stolica mohla vydať pozvanie pre rôzne nekatolícke spoločenstvá, aby sa pripojili ku Katolíckej cirkvi v synodálnej verzii, teda “zmierenie v rozmanitosti” na základe úplného zachovania mnohých rozdielov, pričom by sa akceptovalo niekoľko hraničných bodov: krst, opcia pre chudobných, viera v Boha, všeobecné uznanie čestného primátu pápeža.
Dokument tiež navrhuje rozhovor o takzvanej “eucharistickej pohostinnosti”, teda o faktickom pripustení nekatolíkov k svätému prijímaniu, čo sa už deje v mnohých častiach sveta a čo by mohlo byť viditeľným zhrnutím “jednoty v rozmanitosti”. Prelomovým rokom v tejto oblasti má byť rok 2025, keď: 1) dátum Veľkej noci sa zhoduje s dátumom všetkých kresťanov; 2) pripadá 1700. výročie Nicejského koncilu. Niektoré dôležité rozhodnutia sa teda dajú očakávať práve v tom čase.
Čas veľkých zmien. Kde sa nachádzame?
Ako vidno, program je mimoriadne rozsiahly. Nehovoríme o partikulárnej nemeckej synodálnej ceste ani o lokálnych riešeniach Belgičanov či Švajčiarov. Hovoríme o desiatich vážnych komisiách, ktoré vymenoval sám pápež. Bolo by preto ani nie tak naivné, ako jednoducho nelogické predpokladať, že František ich vymenúva len preto, aby sa “navzájom porozprávali” a aby sa vec skončila „len tak“. Nie; opak je zjavne pravdou. Pápež chce konkrétne zmeny – a práve na to nariadil zvolať tieto komisie. Vytvorí ich kardinál Mario Grech, ktorý doteraz viedol synodu o synodalite rozhodne progresívnym smerom.
Dá sa teda predpokladať, že komisie budú pracovať presne takým istým spôsobom. Zmeny, ktoré navrhnú, sú celkom predvídateľné – v konečnom dôsledku sa budú do veľkej miery zhodovať s tým, čo navrhuje nemecká Synodálna cesta, ktorú si vysoko cenia napríklad kardinál Jean-Claude Hollerich, generálny relator Synody o synodalite, a kardinál Robert McElroy, jeden z Františkových obľúbených amerických kardinálov, ktorého František pozval na synodu v rokoch 2019 až 2023.
Celkovo nás teda čaká cirkevná reforma väčšieho rozsahu, než akú priniesol Druhý vatikánsky koncil. Stane sa to. Bolo by dobré, keby sme sa v Poľsku prestali sústreďovať na okrajové osobné debaty a pustili sa do vypracovania vlastného stanoviska k tým otázkam, o ktorých sa diskutuje vo všeobecnej Cirkvi. Od toho závisí budúcnosť katolicizmu v Poľsku a vo svete.
Zdroj: pch24.pl
