Otcovia, prosím, kážte odvážne o hriechu a vyžadujte dokonalosť v duchovnom živote!
Drahí otcovia,
Keďže sa nachádzame v pôstnom období, po ktorých nasleduje Veľká noc, prosím kňazov nášho národa ako syn otca. A prichádzam k vám nielen ako hriešnik, ale aj ako človek, ktorý kedysi žil tak zhýralým životom ako najhorší rímsky pohan.
Som vďačný Bohu za každého kňaza, ktorý kedy vypočul moju spoveď, a za každého kňaza od Poslednej večere až do konca čias, ktorý prinášal alebo bude prinášať svätú omšovú obetu.
Prosím, kážte v tomto období odvážne o hriechu a používajte to slovo “hriech”.
Vyžadujte dokonalosť v duchovnom živote. Pre lásku Božiu, žiadajte dokonalosť v duchovnom živote. Ste kňazi. Nie ste ako ostatní ľudia. Máte moc kazateľnice; máte moc rozhrešovať hriech a moc premieňať chlieb a víno na telo a krv Ježiša Krista.
A máte moc učiť – a učiť nielen to, že musíme byť svätí, ale aj ako byť svätí.
Sladké, sentimentálne kázne sú nanič, neprinášajú nič dobré. Nie je dobré kázať o Božom milosrdenstve, ak toto kázanie neobsahuje jasné a jednoznačné posolstvo, že Božie milosrdenstvo znamená obrátenie, oslobodenie od hriechu, a že toto je dôvod, prečo náš Pán vzal na seba ľudské telo, bol umučený a zomrel. Je jediným človekom, ktorého cieľom od narodenia bolo zomrieť.
Navyše, plánovanie zvýšeného počtu spovedí počas pôstu a povzbudzovanie kajúcnych praktík, akokoľvek sú dôležité, nezvyšujú kvantum svätosti ani neznižujú kvantum hriechu medzi katolíkmi ani vo svete, keď širšia katolícka kultúra jednoducho nepozná vieru.
Naše kostoly od pobrežia k pobrežiu sú plné katolíkov, ktorí jednoducho nerozumejú základom viery. Netušia, prečo sú katolíkmi, čo je kresťanstvo, ani jednoduchú pravdu, že celý dôvod, prečo Kristus založil Cirkev, bol ten, aby nás zachránil pred hriechom. A hoci je radostné sláviť Veľkú noc, ľudia potrebujú počuť, že nestačí pozerať sa na nášho Pána na kríži a myslieť si: “Chudák Ježiš. Vďaka Bohu. Teraz si môžem žiť svoj pohodlný život, pretože ma zachránil.”
Nestačí ani to, že niekomu pripomenieme “Ježiš zomrel za naše hriechy” alebo že v našich kostoloch vyvesíme transparenty “Aleluja, vstal z mŕtvych”. Faktom je, že nikto nevie, čo to znamená, a to z dobrého dôvodu. Sú to bezvýznamné heslá pre nekatechizovaných. A nemýľte sa: väčšina katolíkov v roku 2024 je nekatechizovaná, či už sa pravidelne zúčastňuje na omši, alebo nie.
Spomeňte, prosím, konkrétne hriechy tejto doby, ako sú pornografia, úmyselný rozvod a tvrdosť srdca v manželstve, tvrdosť srdca všeobecne a neodpustenie, nedodržiavanie svätej soboty, klamstvo, smilstvo, opilstvo, zlomysľné reči, ohováranie a všelijaké klebety, závisť, antikoncepcia všetkého druhu, potraty a tak ďalej.
A učte, čo sa myslí pod príležitosťou hriechu. Kážte, že je potrebné konať odčinenie a ako ho vykonať.
Otcovia, prestaňte kázať o Božej láske bez toho, aby ste výslovne uviedli, že nás miluje tak veľmi, že za nás trpel, pretože sme hriešnici. Pod slovom “trpieť za nás” sa vyjadrite jasne: Bol osamelý, trpel všelijakú ľudskú hlúposť a aroganciu a potom, po tom všetkom, bol brutálne mučený a popravený.
Hriechy tohto veku nie sú “vášnivé a rozdeľujúce verejné diskusie”. Nie je to “chamtivosť korporácií”. Nie je to “znečisťovanie životného prostredia”. Nie je to ani “voľba demokratov” (akokoľvek je zlá).
“Horúca a rozdeľujúca verejná diskusia” (ako aj chamtivosť a znečistenie) existuje preto, lebo ľudia sa tak veľmi degradovali vyššie uvedenými konkrétnymi hriechmi (najmä sexuálnymi); nemajú ani potuchy o tom, akými sebeckými sa stali a ako sa správať k druhým s úctou, nehovoriac o tom, ako dať Bohu, čo mu patrí.
Nezachránia nás pastierske listy biskupov, ktoré sotva niekto číta, ani politická strana, ani najnovšie módne nezmysly v nejakých nepodstatných internetových médiách.
Zachráni nás Ježiš Kristus, ak nám ho vy a každý pokrstený kresťan prinesiete. A ak nebudeme spasení, budeme zatratení.
Dva dni povinného pôstu a niekoľko piatkov abstinencie v pôstnom období túto úlohu nesplnia.
Viete, že je to pravda. A platí to tak medzi laickým stavom, ako aj medzi rehoľným stavom a až po hierarchiu.
Nič si nenahovárajtee. Priemerný katolík si namýšľa, že je “dosť dobrý”, pretože nie je Hitler, nevylúpil banku alebo je väčšinu času radostný.
Americkí katolíci dnes veria, že sú “dobrí” a pôjdu do neba, pretože recyklujú odpadky; alebo preto, že sú rozdávateľmi svätého prijímania alebo lektormi; alebo preto, že sledujú (katolícku televíziu) EWTN; alebo preto, že sa hlásia k tomu či onomu ortodoxnému kardinálovi alebo biskupovi (alebo ešte horšie, k tomu či onomu nesúhlasnému a neposlušnému kardinálovi alebo biskupovi), alebo k nejakému známemu kňazovi; alebo preto, že sú republikáni alebo demokrati; alebo ešte horšie, niekedy preto, že otvorene propagujú nejaký smrteľný hriech ako “dobro”, napríklad antikoncepciu, potraty alebo rozvod. A ak to nerobia, pestujú hriechy v súkromí, boja sa využiť Božie milosrdenstvo, ak ním úplne nepohŕdajú.
Nie všetci vás poslúchnu. Potom ich nechajte ísť ich cestou. Niektorí na vás budú útočiť. Nechajte ich.
Splníte si svoju povinnosť a splníte si ju dvojnásobne, ak za nich obetujete svoje utrpenie. Vy nie ste Spasiteľ. Ale tak ako každý z nás, aj vy máte voči Nemu povinnosť urobiť si svoju prácu a potom ho nechať robiť to, čo robí On.
Nemá zmysel hlásať Božiu lásku bez pokánia. Nemá zmysel hlásať Božiu lásku, ak nie ste ochotní vyzvať svoje stádo na spoveď a potom ste tiež ochotní sedieť v spovednici – znudení, znechutení alebo čokoľvek iné – a zbavovať ľudí hriechov.
Netreba kázať oheň a síru, ale určite treba zdôrazňovať smrteľnú vážnosť rozhodnutia: V tomto prípade je potrebné hovoriť o nebi alebo o pekle. Nie je dobré, keď vy, kňazi (alebo ktokoľvek s akoukoľvek duchovnou autoritou), pestujete ako v bavlnke tých, za ktorých máte duchovnú zodpovednosť.
Nie je dobré, ak, ako to niektorí z vás veľmi správne robia, kážete o reálnej prítomnosti Krista v Eucharistii, ale dovolíte, aby vaše stádo prišlo do kostola nahlas sa medzi sebou baviť, akoby boli v spoločenskej sále (pred svätou omšou aj po nej), alebo oblečení ako na futbalový zápas… ako diváci či dokonca ako hráči.
Ako toto podporuje vieru v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii?
Alebo lepšie povedané: nepodkopáva to alebo časom jednoducho neničí vieru v reálnu prítomnosť?
Takéto správanie nie je dovolené v chráme svätého Petra v Ríme. Nie je Boh v tamojšom svätostánku ten istý Boh ako vo všetkých svätostánkoch aj v Spojených štátoch? Ak učíte o reálnej prítomnosti, jasne treba povedať aj to, že je falošné tvrdenie, že Eucharistia je vraj symbol.
Nie je dobré, ak ľuďom hovoríte, že je dobré prísť na omšu, ale zabudnete im pripomenúť, že je smrteľným hriechom nedodržiavať nedeľu – a to každú nedeľu.
Nie je dobré povedať, že “človek môže pristúpiť k svätému prijímaniu, ak je riadne disponovaný”, ale nepovedať, čo je to “riadne disponovaný”, a tiež nepovedať: “Nepristupujte k svätému prijímaniu, ak ste v smrteľnom hriechu; a ak neviete, čo Cirkev učí a vždy učila, že je smrteľný hriech, tak si choďte kúpiť katechizmus.”
Otcovia, prosím vás. Svet si sám nemôže pomôcť. Svet potrebuje vaše kázanie a vaše konanie in persona Christi! Potrebuje vaše rozhrešenie. Potrebuje vás, aby ste prinášali svätú obetu. Potrebuje vaše ružence. Potrebuje vaše utrpenie rovnako ako utrpenie kohokoľvek iného.
Buďte odvážni a hlásajte evanjelium a neotupujte ho.
Boh vás všetkých žehnaj a buďte si istí mojimi modlitbami za vás všetkých.
Zdroj:
crisismagazine.com
