Nadmieru veľká sloboda sa zjavne nemení v nič iné ako v nadmieru veľké otroctvo, a to ako pre jednotlivca, tak aj pre mesto. Je teda pravdepodobné, že tyrania nepochádza z nijakého iného stavu než z demokracie, z najvyššej slobody vzniká najväčšie a najtvrdšie otroctvo.
Platón
Deregulácia sexuality
Nachádzame sa v podivuhodnom a zarážajúcom procese: Základné normy ľudského správania, ktoré boli ešte pred niekoľkými desaťročiami všeobecne platné, stratili svoju platnosť. Čo bolo vtedy dobré, dnes je zlé. Tieto normy sa týkajú plodenia potomstva človeka a univerzálnej inštitúcie, v ktorej sa to uskutočňuje – rodiny.
V roku 1948 formulovali druhou svetovou vojnou otrasené národy Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. V nej čítame: „Rodina je prirodzenou základnou jednotkou spoločnosti a má nárok na ochranu zo strany spoločnosti a štátu“ (čl. 16). Rodina vzniká manželstvom muža a ženy, ktorí sa zaväzujú žiť spoločne svoj život a sú pripravení plodiť deti a vychovávať ich. Rodina potrebuje monogamiu, teda sexuálnu vernosť manželských partnerov. Ak sa vzdáme monogamie ako mravnej orientácie, rodina sa zničí. Táto vznešená morálna norma pre životnú prax obyvateľstva bola zakotvená v hlavných hodnotových predstavách, zvykoch a zákonoch.
Tieto hodnotové normy, zvyky a zákony boli za posledných štyridsať rokov odstránené. V západných blahobytných spoločnostiach sa to stalo najprv prostredníctvom rebelujúcich študentov. Dnes sa to deje prostredníctvom kultúrnorevolučnej agendy mocenských elít našej Zeme. Mocná loby sa za pomoci Organizácie Spojených národov (OSN), Európskej únie (EÚ) a médií od začiatku sedemdesiatych rokov usiluje o zmenu hodnotového poriadku. Cieľom je absolútna, akejkoľvek prirodzenej a morálnej hranice pozbavená „sloboda“, ktorá berie človeka ako obyčajné „nahé“ indivíduum.
Pre túto tzv. absolútnu slobodu, ktorá sa chce vymaniť aj z „diktatúry prírody“, je každá prirodzená danosť prekážkou, ktorú treba odstrániť. Následkom toho niet pre takto chápanú slobodu nijaké „dobro“ a nijaké „zlo“, nijaká norma. Konkrétne prostriedky tohto zápasu sú dekonštrukcia bipolarnej pohlavnosti, zmena sociálnych noriem a postojov obyvateľstva, najmä mládeže, úplné právne zrovnoprávnenie homosexuálnych partnerstiev s manželstvom až po spoločenské vyobcovanie a zákonné kriminalizovanie odporcov.
Tento proces je zarážajúci preto, lebo ním formovaný „nový človek“ a s ním ruka v ruka postupujúce rušenie akejkoľvek normatívnosti sa uprednostňujú v OSN, EU a mnohých jednotlivých štátoch, hoci táto kultúrnorevolučná stratégia nijakou mierou neprispieva k riešeniu veľkých problémov našich čias. Práve naopak! Demografické rozhranie čias otrasie sociálnym zložením nielen Európy. Krivky pôrodnosti klesli vo väčšine európskych štátov za posledné štyri desaťročia hlboko pod úroveň zachovania rovnováhy v obyvateľstve.
Vlastnú kultúru zrádzajú v tej miere, v akej sa snažia vyrovnať slabú pôrodnosť migráciou. Politika skutočne orientovaná na všeobecne blaho by musela dať v rámci spoločenskej politiky prioritu posilňovaniu rodiny. Namiesto toho sa v službe malým menšinám uskutočňuje deregulácia sexuálnych noriem a rodina sa tak okráda o jej hodnotový základ.
Zarážajúci je tento proces aj preto, lebo ničí predpoklady, ktoré vytvorili európsku kultúru – model úspešnosti pre celý svet. Táto kultúra mala ešte pred niekoľkými desaťročiami kresťanský základ. Kresťanstvo vytvorilo morálne základy, ktoré sa odovzdávali z generácie na generáciu. Podstatou tejto kultúry je rozhodnutie sa našich predkov pre dobro a pravdu, rozhodnutie, ktoré od jednotlivca v každom čase vyžadovalo odriekanie a obete.
Kresťanskú kultúru nedokázali vykynožiť ani mocichtiví, násilnícki panovníci, ani vojny, ani skorumpovaní cirkevní činitelia či príšerné ateistické teroristické systémy dvadsiateho storočia. Boli to rodiny, ktoré v čase núdze nielenže zabezpečilili prežitie*, ale aj ďalej odovzdávali túto kultúru ďalším generáciám za najnepriaznivejších okolností. Po každej katastrofe znovu vyradila kresťanská zeleň, naposledy pri zjednotení,,Európy na základe vznešených hodnôt jej kresťanských zakladateľov.
Čo sa teraz deje, siaha hlbšie. Nejde o diktatúru proletariátu ani o diktatúru panskej rasy. Teroristické režimy bolo možné spoznať ako utláčateľov a po sedemdesiatich, prípadne dvanástich rokoch ich poraziť. Dnes sa útočí na najvnútornejšiu morálnu štruktúru človeka, ktorá ho robí schopným žiť slobodne. Sekera je priložená na koreň.
Základný postoj, z ktorého vychádza táto kniha, je presvedčenie, že úžasný dar sexuality potrebuje kultivovanie, aby umožnil človeku vydarené vzťahy a vydarený život. Opak, nekultivované vyžitie všetkých pudov, ničí osobu i kultúru. Od detstva sexualizovaný človek sa učí: „Je dobré, keď bez rozmýšľania vyžiješ všetky svoje pudy. Je zlé, keď ich obmedzuješ.“ Taký človek používa vlastné telo a telo druhých ľudí na uspokojenie sexuálneho pudu namiesto vyjadrenia osobnej lásky.
Tento pud je mocný, lebo má za úlohu zaistiť pokračovanie ľudského rodu. Kto sa nenaučí kultivovať ho tak, aby sa stal výrazom lásky, aby bol otvorený pre nový život, toho pud ovláda. Takto hnaný človek stráca svoju slobodu. Nepočúva už hlas svedomia. Stráca schopnosť milovať, stráca schopnosť viazať sa. Stráca túžbu darovať deťom život. Stáva sa neschopným pre kultúrnu tvorbu. Psychicky i fyzicky ochorie. Stráca túžbu i schopnosť zachovať vlastnú kultúru a tak tvorí predpoklady na to, aby ju vystriedala vitálnejšia kultúra.
Kresťanské chápanie, že človek je stvorený na Boží obraz, bolo základom nedotknuteľnej dôstojnosti každej osoby a viedlo k slobodnému ústavnému zriadeniu v štáte a spoločnosti. Za jedinečný vedecký a technologický rozvoj vďačí kresťansky ovplyvnená rozvinutá kultúra svojej záväznosti rozumu a pravde, ktoré umožnili nepredpojaté skúmanie skutočnosti.
Uznanie Boha Stvoriteľa, nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti, platnosť univerzálnych morálnych hodnôt a ideologické hľadanie pravdy sa však dostali do tiesne.
Následky sú dramatické: Mnoho ľudí už nechce pokračovať v odovzdávaní života; rozpadajú sa rodiny; klesá výkonnosť budúcej generácie: dvadsať percent pätnásťročných nerozumie tomu, čo prečítali; čoraz viac detí a mladistvých trpí psychickými poruchami;3 nie je chránené právo na život detí v materskom lone ani hendikepovaných a starých ľudí; tuneluje sa sloboda náboženstva, sloboda názoru, sloboda výchovy a vedy.
Toto všetko sa deje v mene ideológie, ktorá popiera, že človek existuje ako muž alebo ako žena, že táto polarita tvorí jeho identitu a je podmienkou plodenia potomstva ľudského rodu. (Psychické alebo fyzické anomálie na tejto skutočnosti nič nemenia.) Nikdy predtým neexistovala ideológia, ktorá chcela zničiť pohlavnú identitu muža a ženy a každú etickú normatívnosťsexuálneho správania. Táto ideológia sa volá rodová rovnosť.
Je množstvo iných faktorov dramatických zmien v našich časoch: ekologické, hospodárske, vedecko-technické, ale ani jeden z týchto faktorov nemieri strategicky na korene človeka, na jeho identitu ako muža a ženy a na vydanie jednotlivca požiadavkám sexuálneho pudu, pozbaveného všetkých mravných noriem.
Vytvárať ideologické systémy, ktoré mali za následok nesmierne ničenie a ktoré stáli život milióny a stámilióny ľudí, bolo dosiaľ vyhradené mužom. Rodovú ideológiu vymysleli radikálne feministické ženy a ony vybojovali aj jej presadenie s nedozernými následkami. Mnoho kultúr zaniklo pre morálnu degeneráciu. No skutočnosť, že morálna degenerácia by sa politicky i kultúrne vynucovala, to je niečo nové.
Každá kultúra trestá prekročenie svojich sexuálnych noriem. Tabu, ktoré boli chránené sociálnym vyobcovaním až po trest smrti, sa prv považovali za znak primitívnych spoločností. Dnes konštatujeme, že máme nové tabu, ktorých platnosť sa vytvára pomocou sociálneho vyobcovcania a postupným kriminalizovaním, a to v tej istej oblasti, ktorú staré kultúry prísnymi normami chránili: v oblasti sexuality. Nastal však zvrat: dnes sa vynucuje zrušenie morálnych noriem a odpor sa trestá vyobcovaním a právnickými sankciami.
Anglický antropológ J. D. Unwin vo veľkom vedeckom výskume skúmal vzťah medzi sexualitou a kultúrou.4 Začiatkom roku 1930 chcel preveriť tézu Sigmunda Freuda, že kultúra spočíva na „sublimovaní pohlavného pudu“. Unwin v predslove píše: „Keby som bol vedel, ako veľmi zmením svoju osobnú filozofiu pod vplyvom tejto štúdie, možno by som si s tým vôbec nebol začal.“5 J
Unwin skúmal osemdesiat „necivilizovaných spoločností“ a vysoké kultúry Babylončanov, Sumerov, Aténčanov, Rimanov, Anglosasov a Angličanov, aby objasnil otázku: Aký vplyv majú sexuálne normy v spoločnosti na výšku jej kultúry?
Výsledok sa dá zhrnúť do jednej vety: Čím väčšie sexuálne obmedzovanie, tým vvššia kultúrna úroveň, čím menšie sexuálne obmedzovanie, tým nižšia kultúrna úroveň. „Z tohto pravidla niet nijakej výnimky. Kultúry vystupujú vtedy na javisko dejín, keď podstatne obmedzujú možnosť sexuálneho uspokojovania pudov, a odchádzajú z javiska dejín vtedy, keď nechávajú poklesnúť sexualitu na zvieraciu úroveň nespútaného uspokojovania pudov (…) V análoch dejín sa nenájde príklad ani jednej spoločnosti, ktorá mala po určitý čas vysokú sociálnu energiu, okrem takej, ktorá bola absolútne monogamná.“Keď sa pozrieme na vývoj našej spoločnosti, zdá sa, že tietozákonitosti_sa znova potvrdzujú.
Nový jemnejší totalitarizmus?
Zdá sa, že naše dnešné pomery sú na míle vzdialené od fašistických a komunistických teroristických systémov. Predsa však konštatujeme, že sa stále zužuje priestor pre slobodu. Najskôr to zbadajú tí, ktorých hodnoty prekážajú stratégiám mocných – dnes sú to v prvom rade kresťania. Taliansky spisovateľ Ignazio Silone, bývalý komunista, to vyjadril takto: „Nový fašizmus nepovie ,Ja som fašizmus,4 ale povie ,Som antifašizmus.“
Neexistuje nijaký identifikovateľný štátny vládny systém, ktorý sa zjavne usiluje o svetovú nadvládu, ale existujú globálne zoskupenia, ktoré sledujú spoločné ciele.
Zdá sa, že neexistuje štátna ideológia, ktorej platnosť je vynútená štátom, ale to je klamlivé. Nová rodová ideológia – -ideológia gender je totiž pevne etablovaná v politike a na univerzitách a pracuje v skrytosti. Hoci národ nepozná ani len pojem gender, celá spoločnosť je „genderovaná“. Ako každá utopická ideológia, aj ona chce vytvoriť nového človeka, takého človeka, ktorý podľa vlastnej ľubovôle navrhne sám seba.
D. Unwin to vysvetľuje takto: „Každá ľudská spoločnosť má potenciálnu sociálnu energiu. Ale tá sa uskutočňuje iba vtedy, ak sa zrieka uspokojovania pudu a v miere, v akej sa ho zrieka. Sociálna energia spoločnosti vzniká z emocionálneho konfliktu, ktorý je nevyhnutný v prípade zriekania sa uspokojenia pudu. Tento konflikt vytvára nové idey a nápady, ktoré vedú k novým spôsobom konania“ (s. 317). „Množstvo energie a hĺbka myslenia závisia od miery obmedzovania, ktoré ukladajú spoločenské normy. Keď je povinná zdržanlivosť veľká, spoločnosť disponuje veľkou energiou; keď je malá, má málo energie. Keď neexistujú nijaké obmedzenia, nemá nijakú energiu; ostáva potenciálna“ (s. 339). „Preto musíme považovať obmedzovanie sexuálneho
Dnes sa v Európe nelikvidujú celé skupiny obyvateľstva, ale ročne sa na celom svete v tele matky usmrtí viac ako štyridsať miliónov detí prv, ako sa narodia.
Existuje demokratický základný zákon, ale existujú aj nekontrolovateľné mocnosti, ktoré vládnu nad voličmi i volenými politikmi: médiá a finančná oligarchia.
Nemáme jednotnú stranu, stále väčšia časť obyvateľstva sa však už necíti zastupovaná vládnucimi stranam, čo sa prejavuje znechutením z politiky a sústavným poklesom účasti na voľbách.
Nemáme ministerstvo propagandy, ale existuje čoraz väčšie usmerňovanie a zjednocovanie médií, ktoré vykonávajú dereguláciu sexuálnych noriem.
Neexistuje štátny úrad pre cenzúru, ale existuje štátna a akademická jazyková politika, ktorá presadzuje nové jazykové pravidlá s cieľom vytvoriť nového rodového človeka.
Nemáme policajný systém ani systém tajných služieb, ktorý by vykonával teror, ale za pomoci digitálneho ukladania dát sa stávame priehľadnými ľuďmi, ktorí už nemajú ani kúsok súkromia, čo je predpokladom celkom nových foriem totalitného dozoru a kontroly.
Neexistuje nejakým vodcom zmanipulované fanatické masové hnutie, ale existujú atomizované, vykorenené masy, ktoré sú dnes ešte udržiavané v pokoji prostredníctvom štátnych transferovych platieb, ktorých potenciál radikalizovať je v časoch hospodárskej núdze nevypočítateľný.
Neexistuje zákaz praktizovania náboženstva, ale je v mene antidiskriminácie nebadane okliešťovaná náboženská sloboda a podkopávané sociálne predpoklady odovzdávania viery budúcej generácii.
Totalitarizmus nevymenil svoj odev, stále vystupuje v rúchu slobody, tolerancie, spravodlivosti, rovnosti, antidiskriminácie a plurality, čo sú iba ideologické pohyblivé kulisy, ktoré sa pri pozornejšom pohľade ukážu ako amputované a pervertované pojmy.
Tieto procesy sú globálne a poháňajú ich vplyvné loby v medzinárodných inštitúciách. Jadrom tejto globálnej kultúrnej revolúcie je deregulácia sexuálnych noriem. Tak ako deregulácia finančných trhov vydáva trhy nenásytnej žiadostivosti bohatých po ešte väčšom množstve peňazí a moci, tak deregulácia sexuálnych noriem vydáva človeka nenásytnej žiadostivosti po sexuálnom uspokojení. Zrušenie morálnych obmedzení sexuality vyzerá ako väčšia sloboda, vedie však k neschopnosti viazať sa a vytvárať vzťahy, a tak vlastne privádza k zrušeniu nosných sociálnych štruktúr.
Kto dnes v politickom, akademickom, mediálnom, a dokonca aj v cirkevnom priestore uvádza dôvody na to, že sexuálny akt patrí výlučne do manželského vzťahu muža a ženy a má sa zachovať na plodenie detí, kto vedecky diskutuje o otázke vzniku, rizikách a následkoch neheterosexuálneho správania alebo sa dokonca stavia proti stratégiám sexuálnej deregulácie, riskuje nebezpečenstvo, že bude vylúčený z verejnej debaty, že bude stigmatizovaný nadávkami, že stratí postavenie v zamestnaní, že bude záujmovými skupinami rozličnými spôsobmi šikanovaný a diskriminovaný. Kriminalizovanie novými trestnými činmi, ako ,,homofóbia“ „štvavá reč“ a antidiskriminčnými zákonmi, je v niektorých krajinách už realitou a globálne postupuje vpred.
Ľudia, ktorí sa s istotou cítia na strane dobra, keď dnes tak odvážne bojujú proti štátnemu teroru minulého storočia, sú rovnako ochotní postaviť sa proti rastúcemu,okliešťovania slobody v našich časoch? Deliaca čiara medzi obhajovaním slobody a jej zrádzaním spočíva dnes v ochote zaplatiť za to, že človek nevyje s vlkmi.
(Z knihy Gabriele
Kuby: Globálna sexuálna revolúcia, Strata slobody v mene slobody.
Lúč, 2013)
