Ak si myslíte, že budúcnosť Cirkvi je v Afrike, nemýlite sa. A nejde len o to, že na čiernom kontinente je na rozdiel od západného sveta religiozita mimoriadne živá, rodí sa veľa detí a semináre praskajú vo švíkoch. V posledných týždňoch sa ukázalo, že africkí biskupi možno zachraňujú kotvu, ktorá umožní katolicizmu prežiť doktrinálne a morálne búrky, ktoré ním otriasajú už niekoľko desaťročí, a najmä za súčasného pontifikátu.
Vďaka svojej vernosti prirodzenému zákon a, akokoľvek paradoxne to môže znieť, vďaka silnej prítomnosti protestantov a moslimov v Afrike, sú to práve biskupi, kňazi a laici krajín tohto kontinentu, ktorí odmietajú prijať sofistické lži dúhových ideológov, ktorí teraz prevzali dôležité cirkevné úrady.
Keď prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Victor Manuel Fernández 18. decembra oznámil vyhlásenie požehnávajúce homosexuálne zväzky, Afričania reagovali takmer okamžite. Najprv v Malawi, potom v Zambii a Kamerune a potom v Benine, Burkine Faso, Burundi, Kongu, Ghane, Mozambiku, Nigeri, Nigérii, Rwande, Senegale, Togu, Pobreží Slonoviny, Zimbabwe… Nepochybne som niektoré krajiny vynechal, bolo toľko kritických reakcií.
Nakoniec 11. januára protestoval celý kontinent. Kardinál Fridolin Ambongo, šéf organizácií združujúcich episkopáty z celého čierneho kontinentu, oznámil list, v ktorom píše, že Afrika zachováva jednotu s pápežom, ale nezavedie požehnanie LGBT párov, pretože Afričania nechápu, ako ho možno udeliť tak, aby to zároveň neznamenalo podporu homosexuality.
Afričania sú presvedčení, že Fiducia supplicans jednoducho porušuje pravdu katolíckej viery. Okrem toho je pre nich dôležitá aj možnosť konverzie. Americký publicista George Weigel napísal, že krátko po vydaní Fiducia supplicans mu zavolal africký biskup a nahnevane povedal, že nevie, čo má robiť: letniční kresťania a moslimovia v jeho krajine boli Fernándezovým rozhodnutím šokovaní. Vysvetlil, že v dôsledku toho sa evanjelizácia stáva nemožnou: žiadny africký protestant ani mohamedán sa určite nepridá k cirkvi, v ktorej sú homosexuálne vzťahy požehnané.
O paradoxnom pozitívnom vplyve nátlaku najmä zo strany moslimov som už v minulosti niekoľkokrát počul: Africkí biskupi sa niekedy zdráhajú reagovať na rôzne excesy západných LGBT ideológov, pretože poznajú atmosféru vo Vatikáne. Keď však protestanti a moslimovia, ktorí nemajú takéto zábrany, ostro vystúpia proti dúhovej propagande, aj oni cítia, že nemôžu zostať bokom a sú nútení vyjadriť sa – a pridať sa k africkému hlavnému prúdu, teda brániť normálnosť a prirodzený zákon.
Západní globalisti sa budú snažiť Afričanov zlomiť, ale treba dúfať, že sa im to nepodarí – alebo aspoň nie všade. Tu je príklad: Dňa 1. januára tohto roku vstúpili do platnosti sankcie USA namierené proti Ugande, Gabonu, Nigeru a Stredoafrickej republike. Pri ich uvalení zohrali úlohu rôzne faktory vrátane spolupráce niektorých z týchto vlád s Ruskom, ale v prípade najdôležitejšej z týchto krajín, Ugandy, zohrala hlavnú úlohu otázka homosexuality. Ugandská vláda v polovici roka 2023 zaviedla legislatívu zameranú proti hnutiu LGBT a Biely dom jej pohrozil, že ak neustúpi – Uganda bude vyradená z lukratívneho obchodného programu. Orgány v Kampale sa vydieraniu nepodvolili; radšej si ponechali vlastné zákony, než aby sa naďalej zúčastňovali na programe.
Mohli by sme si myslieť, že aj keď to človeka napĺňa optimizmom, nakoniec to nemusí nijako ovplyvniť osud Cirkvi v Poľsku a Európe. No nemusí: ale s najväčšou pravdepodobnosťou to predsa len bude mať vplyv. Nielen vďaka podpore afrických episkopátov, s ktorou môžu konzervatívni európski biskupi počítať. Ide aj o kňazov. V Európe, vrátane Poľska, narastá kríza povolaní: na miestnej úrovni už ani nemožno hovoriť o kríze, pretože povolania jednoducho nie sú. Preto čoraz viac diecéz privádza kňazov z Afriky.
Napríklad Taliani to robia radi, Nemci menej, pretože nemeckí veriaci neznesú jednoduchosť a prirodzenosť evanjelia, ktoré hlásajú africkí kňazi. V Poľsku dovoz kňazov z čierneho kontinentu zatiaľ nie je pravidlom, ale to sa môže čoskoro zmeniť: minulý rok sa biskup diecézy Elk, Jerzy Mazur, priznal, že zvažuje ponúknuť africkým kňazom štúdium v Poľsku výmenou za záväzok pastoračnej práce na 10 rokov v našej diecéze. V Elku nie sú žiadne povolania, zatiaľ čo v Afrike semináre doslova praskajú vo švíkoch. Jednoduchá matematika..
Pravdepodobne sa nájdu nejaké výnimky, ale vo veľkom meradle si môžeme byť istí jednou vecou: Africkí kňazi v Európe, vrátane Poľska, nebudú požehnávať homosexuálne zväzky ani sa dopúšťať iných hrubých priestupkov proti prirodzenému zákonu. Popri veľkej vitalite a veľkosti katolíckych komunít v ich krajinách – aj to predstavuje pre Cirkev skutočnú nádej.
Preklad z dorzeczy.pl