Požehnanie pre homosexuálne páry v Cirkvi vyvolalo obrovskú búrku. Rozhodnutie Svätej stolice odmietla veľká skupina episkopátov, najmä v Afrike. Kritickí sú aj biskupi v Poľsku. Dôsledky tohto ostrého sporu by mohli byť pre jednotu Cirkvi katastrofálne. Je zaujímavé, že presne to isté sa deje aj v prípade anglikánov. Takzvaná “anglikánska cirkev” zaviedla požehnanie LGBT párov… dva dni pred kardinálom Fernándezom. To spôsobilo rozkol a oddelenie anglikánov od Afriky. Táto akcia vyzerá ako koordinovaný pokus “vytlačiť” kresťanov, ktorí rešpektujú Boží zákon, a vytvoriť akúsi dekadentnú “západnú” verziu kresťanstva založenú na akceptovaní hriechu sodomie.
Anglikáni a Vatikán spoločne podporujú požehnanie homosexuálnych vzťahov
Vo februári 2023 Generálna synoda takzvanej “anglikánskej cirkvi” rozhodla o zavedení požehnania homosexuálnych zväzkov. Vatikánskej cirkvi. 17. decembra s nimi vstúpilo do platnosti rozhodnutie o požehnaní homosexuálnych zväzkov. Vo vyhlásení, ktoré sprevádzalo zavedenie týchto požehnaní, sa zdôraznilo, že skutočnosť ich zavedenia nijako nemení jedinečnosť manželstva a nejde o úplné prijatie zväzkov osôb rovnakého pohlavia, ale o uznanie všetkého, čo je na takýchto trvalých a stabilných vzťahoch “dobré”.
O dva dni neskôr, 19. decembra, vydalo Dikastérium náuky viery kardinála Victora Manuela Fernándeza so súhlasom pápeža Františka doktrinálne vyhlásenie Fiducia supplicans. Jej obsah je veľmi podobný rozhodnutiu anglikánov: zdôrazňuje sa v nej dôležitosť manželstva a taktiež navrhuje sa schváliť to, čo je “dobré” vo vzťahoch osôb rovnakého pohlavia; zároveň však zavádza “pastoračné” požehnanie homosexuálnych párov.
Samozrejme, sú tu aj určité rozdiely: anglikáni budú v kostoloch požehnávať aj páry rovnakého pohlavia, v Katolíckej cirkvi to má byť obmedzenejšie. V zásade sú si však dokumenty veľmi podobné; navyše boli vyhlásené takmer súčasne, čo naznačuje, že celá operácia bola vopred dohodnutá. Vzhľadom na obsahové a časové paralely a s prihliadnutím na skutočnosť úzkych kontaktov medzi Františkovou rímskou kúriou a anglikánmi z tzv. Anglikánskej cirkvi je náhoda veľmi nepravdepodobná.
Vyvstáva zrejmá otázka: dohodli sa obe strany na obsahu svojich rozhodnutí aj na dôsledkoch, ktoré môžu priniesť? V hre je totiž hlboké rozdelenie medzi kresťanmi, vrátane rozdelenia v samotnej Katolíckej cirkvi.
Keď anglikáni z takzvanej Anglikánskej cirkvi vo februári rozhodli o pláne zaviesť homosexuálne požehnanie, veriaci z Afriky a ďalších oblastí globálneho Juhu protestovali. Po niekoľkých týždňoch interných diskusií bolo prijaté ťažké rozhodnutie. Združenie anglikánskych cirkví globálneho juhu (Global South Fellowship of Anglican Churches – GSFA), ktoré zastupuje “ortodoxných” anglikánov, oznámilo, že sa dištancuje od tzv. Anglikánskej cirkvi. Ťažko v tomto prípade hovoriť o schizme, keďže štruktúra anglikánskeho spoločenstva je voľná, ale GSFA jasne usúdilo, že rozhodnutie anglikánov je v rozpore s Písmom a Božou vôľou, a preto sa rozhodlo “jasne sa odlíšiť od tých členov [anglikánskeho] spoločenstva, ktorí sa odklonili od historickej viery”. De facto teda došlo k rozdeleniu.
Bude situácia spôsobená Fiducia supplicans podobná aj v Katolíckej cirkvi? V istom zmysle nepochybne bude, pretože vyhlásenie len niekoľko dní po svojom vyhlásení vyvolalo množstvo veľmi ostrých a jednoznačných reakcií. Časť Katolíckej cirkvi ju jednoducho odmieta, pretože sa domnieva, že obsahuje obsah, ktorý je buď priamo, alebo nepriamo v rozpore so zjavenou vierou.
Symbolom odporu je reakcia biskupov z Astany v Kazachstane. Arcibiskup Tomáš Peta a biskup Atanasius Schneider usúdili, že v dôsledku Fiducia supplicans sa Katolícka cirkev “stáva – ak nie teoreticky, tak prakticky – propagandistom globalistickej a bezbožnej genderovej agendy” a prísne zakázali udeľovanie a prijímanie tohto požehnania. Biskupi Malawi, africkej krajiny s niekoľkomiliónovou populáciou katolíkov, čoskoro vydali vyhlásenie s podobným záverom. Uviedli, že v ich krajine nebude platiť Fiducia supplicans.
Neskôr ešte viac biskupov vydalo vyhlásenia, ktoré odmietajú povolenie žehnať homosexuálne páry, a tým de facto predstavujú odmietnutie vatikánskeho dokumentu. Je ťažké ich všetky spočítať, pretože odpor neustále rastie a objavujú sa nové dokumenty. Okrem Kazachstanu a Malawi vydali negatívne vyhlásenia aj biskupi Zambie, Kene, Nigérie, Kamerunu, Ghany, Rwandy, Ukrajiny – a Poľska.
Reakcia poľskej biskupskej konferencie
Hovorca Poľskej biskupskej konferencie, páter Leszek Gęsiak SJ, vydal 21. decembra “vyhlásenie” k vyhláseniu Fiducia supplicans. Ako vysvetlil, vypracoval ho “po konzultácii s členmi Stálej rady Konferencie biskupov Poľska”. Do Stálej rady patrí celkovo tucet poľských biskupov, vrátane prímasa Poľska a metropolitu gniezenského Wojciecha Polaka, predsedu Poľskej biskupskej konferencie a metropolitu poznanského arcibiskupa Stanisława Gądeckého, metropolitu krakovského arcibiskupa Mareka Jędraszewského, metropolitu varšavského kardinála Kazimierza Nycza, metropolitu lodžského kardinála Grzegorza Ryśa.
Páter Leszek Gęsiak SJ uviedol, že Fiducia supplicans “nemení učenie Cirkvi”. V dôsledku toho sa vo svojom “vyhlásení” namiesto Fiducia supplicans opieral predovšetkým o Resposnum ad dubium z roku 2021 Kongregácie pre náuku viery, ktoré úplne a jednoznačne vylučuje požehnanie homosexuálnych zväzkov. Autor “Responsum” pripomenul, že sexuálne akty mimo manželstva sú hriechom, v dôsledku čoho tí, ktorí žijú v zväzkoch mimo manželstva, “nemôžu dostať požehnanie”. Podľa “Vyhlásenia” je možné udeliť požehnanie len jednotlivým osobám žijúcim v takýchto zväzkoch – nikdy nie párom -, a aj to len ak sa chcú obrátiť.
“Vyhlásenie”, ktoré vydal páter Leszek Gęsiak SJ, je kontroverzné do tej miery, že de facto obchádza požiadavky Fiducia supplicans. Fiducia supplicans jasne a výslovne uvádza, že by bolo možné požehnávať nie jednotlivcov, ale páry. Episkopát zrejme vychádza z nasledujúceho predpokladu: učenie Fiducia supplicans je v rozpore s predchádzajúcim učením, a preto ako také nie je záväzné a je do istej miery neplatné. Preto páter Leszek Gęsiak SJ jednoducho predstavil autentický postoj Cirkvi k požehnávaniu homosexuálnych zväzkov.
To je nepochybne v súlade s učením Cirkvi, avšak nezlučiteľné s objektívne chybnými tvrdeniami Fiducia supplicans. V tomto zmysle je vyhlásenie Poľskej biskupskej konferencie menej otvorene kritické voči Fiducia supplicans ako napríklad vyhlásenia z Astany alebo Malawi; v konečnom dôsledku však predstavuje odmietnutie požehnania homosexuálnych zväzkov. Rozhodnutie poľských biskupov bolo v iných krajinách interpretované ako jednoznačné odmietnutie základnej myšlienky Fiducia supplicans: takto to okrem iných hodnotili Nemci a Rakúšania, teda katolíci, ktorí majú najväčší záujem o zmeny, ktoré sa snaží zaviesť vyhlásenie Dikastéria náuky viery.
Zatiaľ čo postoj poľskej biskupskej konferencie je zatiaľ blízky postoju Afričanov, v Poľsku už vznikla veľká komunita presvedčených zástancov požehnania homosexuálnych zväzkov. Na portáloch “Więź.pl”, “Deon.pl” alebo “Gość.pl” sa objavili texty schvaľujúce Fiducia supplicans. Pravdaže, stalo sa tak ešte pred zverejnením “Vyhlásenia” o. Leszka Gęsiaka SJ, takže možno dôjde k istej reflexii a unáhlené schválenie dokumentu, ktorý je zjavne nezlučiteľný so zdravým rozumom, bude stiahnuté.
Opozícia Afriky?
Čo sa bude diať ďalej? Zdá sa, že Katolícka cirkev vstupuje do najťažšieho obdobia od začiatku pontifikátu pápeža Františka. Čoskoro sa veľká časť Cirkvi – a ak sa na to pozrieme číselne, možno dokonca jej väčšina – môže vyjadriť proti Fiducia supplicans. Reakciu na požehnanie homosexuálnych zväzkov oznámilo sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru. Šéf tejto organizácie, kardinál Fridolin Ambongo, oznámil plán pripraviť celoafrické vyhlásenie, ktoré by vyjasnilo tento zmätok.
Otázkou je, či nejde o operáciu vypočítanú na “usmernenie” afrického odporu. Kardinál Ambongo je Františkom menovaný a sedí v elitnej Rade kardinálov, ktorá radí pápežovi. Je nepravdepodobné, že by konal bez konzultácie s kardinálom Fernándezom. Je možné, že myšlienku vypracovať spoločné africké vyhlásenie predložil po konzultácii s Rímskou kúriou vzhľadom na rozhodnutia rôznych afrických episkopátov. Išlo by teda o to, aby sa teraz vydal nový dokument pre celú Afriku, ktorý by síce nezaviedol požehnanie LGBT párov, ale predstavil by túto problematiku tak, aby “zmiernil” napätie.
Samozrejme, takáto operácia nemusí byť nevyhnutne úspešná, pretože odpor vo veľkej časti Afriky je naozaj tvrdý. Pápež František a kardinál Victor Manuel Fernández museli vedieť, že Fiducia supplicans vyvolá neuveriteľnú vlnu odporu a kritiky, najmä v Afrike.
Pápež František bol na čiernom kontinente začiatkom tohto roka. Pred svojou cestou sa vyslovil za dekriminalizáciu homosexuality – africkí biskupi a politici vopred vyhlásili, že ak pápež príde do Afriky s propagáciou LGBT, môže to dať najavo. František teda pozná nálady; navyše videl, čo sa stalo v anglikánskej komunite. Napriek tomu sa pápež, ktorý by mal byť ex definitionie strážcom jednoty, rozhodol vydať tento dokument.
Dikastérium pre náuku viery sa zatiaľ snaží presvedčiť katolíkov na celom svete, aby prijali Fiducia supplicans s argumentom pápežskej autority. Kardinál Victor Manuel Fernández 22. decembra zverejnil fotografiu vlastnoručného podpisu pápeža Františka, ktorý schvaľuje obsah dokumentu.
Problém je v tom, že tí, ktorí odmietajú vyhlásenie o požehnaní homosexuálov, nepochybujú o Františkovej podpore textu: vec je každému jasná, keďže pápež už začiatkom októbra podporil požehnanie párov rovnakého pohlavia v reakcii na dubia piatich kardinálov. Takže hra s argumentom autority na tom nič nezmení.
Katolicizmus alebo “západné kresťanstvo”?
Ako sa skončí táto gigantická búrka? Vyzerá to tak, že koordinovaný postup Katolíckej cirkvi a takzvanej “anglikánskej cirkvi” môže vyústiť do faktického (pretože nie nevyhnutne formálneho) “nového rozdelenia” kresťanstva. Liberálni katolíci a anglikáni na Západe budú homosexuálnym zväzkom žehnať, zatiaľ čo tradiční katolíci a anglikáni na globálnom Juhu nie, pretože tých na Západe považujú za deviantov.
Situácia je však bezprecedentná, keďže ešte nikdy v dejinách Cirkvi nedošlo k takému jednoznačnému odmietnutiu rozhodnutia Svätej stolice veľkým počtom biskupov.
Otázkou je, ako sa k tomu všetkému postaví Poľsko (ale aj Slovensko): krajina v štruktúrach Európskej únie, s veľkou skupinou katolíkov oddaných revolúcii v srdci – ale zároveň s mnohými biskupmi a drvivou masou veriacich, ktorí odmietajú požehnanie homosexuálnych párov ako zjavnú neprávosť. Myslím si, že veľa závisí od našej rozhodnej reakcie. Ak budeme brániť Boží zákon a nezmeniteľne hovoriť rozhodné “nie” propagácii sodomie, zachránime katolícku vieru. A to je napokon to, čo chceme.
Zdroj: pch24.pl
