“Moslimské bratstvo sa spojilo s ľavicou prostredníctvom islamizmu a wokizmu. A učitelia sa boja”. Rozhovor s Jean-Pierrom Obinom, autorom správy o militantnom islame medzi francúzskymi školákmi. ‘Učitelia sa boja svojich žiakov, najmenší konflikt môže explodovať do niečoho obrovského’.
Pred tromi rokmi bol Samuel Paty sťatý mladým islamistom, ktorý ho znenávidel preto, lebo sa opovážil v triede ukázať karikatúry „proroka“ Mohameda. Dňa 13. októbra bol zabitý ďalší učiteľ Dominique Bernard, stále vo Francúzsku, za pokriku Alah Akbar, len preto, že bol učiteľom.
Teror vo Francúzsku nemá konca
“Je suis prof“, tak zneli transparenty v deň spomienky na profesora Bernarda. Pretože ak je pravda, že po každom útoku emócie opadnú, tak celofrancúzska choroba, ktorá sužuje školy v République, zostáva. “12 % učiteľov uviedlo, že už zažili fyzický útok! Hovoríme o 100 000 učiteľoch,” tvrdí Jean-Pierre Obin. Bývalý generálny inšpektor francúzskeho národného školstva – ten zo slávnej (ale ignorovanej) “Obinovej správy”, ktorú si v roku 2004 objednal Chirac a ktorá už vtedy konštatovala silný a nebezpečný vplyv militantného islamu vo francúzskych školách – v tomto rozhovore hovorí, aký je stav pacienta, ktorým je škola, vo Francúzsku.
Obin venuje svoju nedávnu esej “Učitelia sa boja. Škola a sekularizmus: vyšetrovanie veľkého zrieknutia” (L’Observatoire), ktorá je v kníhkupectvách od 11. októbra, a analyzuje drámu rozdelenia medzi moslimami a nemoslimami, ktorá sa odohráva v školách:výkladná skriňa islamského separatizmu v Macronovom dome. Či už ide o obsah vyučovania, oblečenie, školské jedálne, šport, islam vždycky presadí svoje.
Stačí povedať, že počas minúty ticha na počesť Dominiqua Bernarda bolo zaznamenaných 357 prípadov protestov. Jean-Pierre Obin je kategorický: “V skutočnosti ich bolo omnoho viac”.
Prečo kniha o strachu učiteľov?
Písal sa november 2022 a vyšiel prieskum IFOP, v ktorom sa skúmali škody spôsobené islamizáciou študentov. Výsledky boli ohromujúce: 80 percent učiteľov základných aj stredných škôl sa bojí niektorých študentov a viac ako 50 percent sa v strachu pred nimi autocenzuruje. Vyšetrovanie, ktorému sa politici a médiá v skutočnosti nevenovali. Rozhodol som sa uskutočniť vlastný prieskum a výsledkom bola táto kniha.
A čoho konkrétne sa francúzski učitelia boja?
V prvom rade sa boja svojich žiakov. Aj ten najmenší konflikt s moslimským študentom môže prerásť do niečoho obrovského. Strach pramení aj z toho, že necítia nijakú podporu, iba riskujú, že ich riaditelia a ministerstvo budú odsudzovať.
Škola je pre islam privilegovaným miestom dobývania. Prečo?
Islamisti ju považujú za miesto “neviery” – ak použijeme ich slovník – par excellence. Školstvo a reprodukcia moslimskej ideológie z generácie na generáciu sú pre islamistov strategickými cieľmi. Neexistuje kontinuita medzi teroristom a ideológom, medzi džihádom a ideologickým vzdelávaním, medzi terorom a propagandou. Výskumník Hugo Micheron to dokazuje vo svojich knihách: neexistuje osamelý vlk, ktorý by sa náhlez ničoho nič náhle objavil a stal sa teroristom. Kým začne konať, vždy sú potrebné roky výchovy a vzdelávania. A práve toto je úlohou školy: čeliť islamistickej ideológii.
Pri prvom výročí sťatia profesora Patyho vtedajší minister Blanquer vyhlásil: “Študenti vedia, že slobodu treba brániť, Samuel Paty za to zomrel”. Čo zostalo zo slobody vo francúzskych školách o tri roky neskôr?
Sloboda prejavu v školách? Nachádzame sa uprostred paradoxu. Sloboda je prvým dôvodom, na ktorý sa odvolávajú študenti nosiaci islamské náboženské oblečenie, aby zdôvodnili jeho legitímnosť. “Obliekame sa, ako chceme”, a tak si nárokujú právo vyjadrovať svoje náboženstvo, či skôr politicko-náboženskú ideológiu, aj v škole, hoci je to zákonom zakázané.
Je pravda, že v triedach je 95 % moslimských študentov?
Je to veľmi pravdepodobné. Hoci tento údaj nemožno potvrdiť, pretože vo Francúzsku sa nemôžeme študentov pýtať na náboženstvo. Existujú triedy vrátane univerzitných, v ktorých väčšinu študentov tvoria prisťahovalci alebo deti prisťahovalcov, väčšinou zo severnej Afriky. Dá sa to ľahko vyčítať napríklad z priezvisk. Na základe tohto prvku určite existuje množstvo učiteľov, ktorí môžu tvrdiť: “Mám 100 % moslimských študentov”. Vo svojej knihe som robil rozhovor s učiteľom, ktorý mi rozprával o svojej triede na strednej škole pozostávajúcej z dvoch tretín zo žiakov, ktorí si vybrali arabský variant, a zvyšok tvorili výlučne žiaci severoafrického pôvodu.
V stratégii nástupu Moslimského bratstva k moci sú mladí ľudia jedným z hlavných cieľov. Vychádzajúc z kultúrnych predstáv odlišných od našich, pestujú rozhorčenie a odpor, redukujú dejiny Západu na kolonizáciu a z každého moslima robia obeť, rozprávajú príbeh o svojom útlaku a ponižovaní, aby vypestovali nenávisť a odmietanie západných hodnôt. Tvárou v tvár tomu všetkému sa francúzska politika pokúsila zasiahnuť. Môžeme povedať, že sme sa dostali do bodu, z ktorého niet návratu?
Vo svojej knihe obšírne hovorím o ideologickom vplyve moslimských bratov. Na európskej úrovni, v Bruseli, v EÚ aj v Rade Európy boli rozbehnuté komunikačné kampane, ktoré “v mene slobody” vyzdvihovali zahalené ženy. Francúzsko niekoľkokrát intervenovalo za ich odstránenie.
Napriek tomu je prítomnosť Moslimského bratstva vo Francúzsku veľmi silná.
Moslimskí bratia sú tu spojencami krajnej ľavice. Je to spojenectvo dvoch ideológií: na jednej strane islamizmu, ktorého pôvod je na Blízkom východe, a na druhej strane wokizmu, ktorý vznikol v USA, a najmä na amerických univerzitách. Ideológie sú zdanlivo veľmi odlišné, no spája ich spoločný odpor k univerzálnym hodnotám, aby sa ocitli v prepletenci na politickej úrovni, na volebnom základe.
Francúzsky školský rok sa začal zákazom nosenia abáje v škole. Je abája náboženský alebo politický symbol?
Abája je odev pochádzajúci z Blízkeho východu a nemá priamy vzťah k zdanlivej “tradícii”, ktorú si študenti nárokujú. Stačí povedať, že abája v krajinách Maghrebu neexistuje. Moslimské bratstvo tento odev politicky využilo.
Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Myslím si, že sme v štádiu boja proti islamizmu: totalitnej politickej ideológii, ktorá využíva náboženstvo ako nástroj na úspešné oddelenie moslimov od obyvateľstva imigračnej krajiny a následnú vládu nad touto komunitou. Pokiaľ si ľudia neuvedomia toto nebezpečenstvo a smrteľné riziká pre slobodu, nebudú schopní proti tejto ideológii rozhodne bojovať. Ide o dlhodobý boj a najvhodnejšou stratégiou sa mi zdá byť uprednostnenie vzdelávania, t. j. obnova mladej generácie. To stavia školy do popredia: vzdelávanie učiteľov, aby sa postavili islamizmu.
To, čo je ťažšie, je presvedčiť severoeurópskych partnerov z protestantskej tradície, že nevidia politické nebezpečenstvo, ktoré sa skrýva za požiadavkou náboženskej slobody.
Preklad u lanuovabq.it
