Dr. Larry Chapp je laik, profesor teológie na dôchodku z Lincolu v Nebraske v Spojených štátoch. Dvadsať rokov učil na DeSales University neďaleko Allentownu v Pensylvánii. V roku 2013 spolu s manželkou otvoril farmu katolíckych robotníkov Dorothy Day v Harveys Lake v Pensylvánii. Dr. Chapp získal v roku 1994 doktorát na Fordhamskej univerzite.
Som v Ríme a ubytoval som sa v pomerne slušnom hoteli neďaleko Vatikánu. Ospravedlňujem sa za meškanie s príspevkami o synode, ale trvalo mi dlhšie ako zvyčajne, kým som prekonal časový posun, a mal som niekoľko spoločenských záväzkov, ktoré som musel dodržať počas prvých dvoch dní. Čakám na súhlas redakcie a v najbližších dňoch uverejním v The National Catholic Register a v CatholicWorld Report esej o synode, ale aj o odpovedi pápeža Františka na dubia, ktoré mu v júli predložilo päť kardinálov.
Najskôr sa chcem vyjadriť k tomu, že na otváracej omši synody, ktorá bola otvorená pre verejnosť na Svätopeterskom námestí, bola veľmi slabá účasť. To ide ruka v ruke s účasťou na drahej strate času (700 000 eur) známej ako svetové stretnutie o ľudskom bratstve, ktoré sa konalo v júni vo Vatikáne. Bol som tu na tomto podujatí a na vlastné oči som videl, že bolo na ňom ešte menej ľudí. Môj poznatok z účasti na oboch podujatiach je, že tieto veľkolepé podniky pápeža Františka nezaujali ani pozornosť, ani záujem veľkej, drvivej väčšiny laikov.
Samozrejme, vôbec ma to neprekvapuje, keďže už viac ako rok na rôznych miestach hovorím, že celosvetová účasť na synodálnych stretnutiach bola mizivá, 1 – 2 % katolíkov na celom svete. Dokonca aj pápež František v jednom rozhovore, ktorý poskytol len asi pred mesiacom, priznal, že synoda pravdepodobne väčšinu katolíkov veľmi nezaujíma. Ďalej však povedal, že synoda je napriek tomu dôležitá ako cirkevná udalosť.
To je však z môjho pohľadu vlastne priznanie zlyhania. Pretože proces synody bol vatikánskymi aparátnikmi a mnohými najväčšími podporovateľmi tohto pápeža prezentovaný ako prelomový moment v dejinách modernej Cirkvi, kde sa konečne naplní nesplnený sľub II. vatikánskeho koncilu, že bude skutočne “počúvajúcou Cirkvou”. Bolo nám povedané, že na týchto zasadnutiach pôsobil Duch Svätý a že synodálne zasadnutia o načúvaní nám ukázali “Cirkev v pohybe”, ktorá je plná nového odrazu v kroku a obnovenej energie pre reformu. Bolo nám povedané, že “Boží ľud” teraz prehovoril a že synoda tak predstavuje celosvetové povstanie novo posilnených laikov a tak ďalej. “Cirkev nás konečne počúva!” Nezmysel!
Preto pápežovo priznanie, že “nikoho to naozaj nezaujíma” (trochu parafrázujem), znamená, že deklarovaný cieľ, ktorý stál za tými počúvajúcimi stretnutiami – zmerať “sensus fidelium” v dôležitých otázkach – bol absolútnym zlyhaním. A na tejto skutočnosti nič nezmení žiadne prikrášľovanie a šikovné slovné zvraty v tlačových správach. Synoda bola zväčša privítaná obrovským kolektívnym zívaním veriacich, ktorí sú pravdepodobne oveľa spokojnejší so svojou Cirkvou, než si chce súčasné vedenie pripustiť. Obraz nepokojných laikov utláčaných stáročiami klerikalizmu, ktorí sú pripravení a dychtia po tom, aby ich “konečne” bolo počuť, je čistým mediálnym výmyslom vatikánskych spin majstrov.
Rím je teraz plný ľudí a rušnejší než kedykoľvek, keď som tu bol. Mal som veľký problém nájsť voľnú izbu, kde by som sa mohol ubytovať, pretože všetko je obsadené. A letisko bolo preplnené a trvalo trikrát dlhšie, kým som prešiel pasovou kontrolou a dostal batožinu, ako inokedy, keď som tu bol. Je to preto, že v Ríme sa koná veľké futbalové podujatie, ktoré do mesta prilákalo turistov z celého sveta. Ale o to rozpačitejšia je malá účasť na omši na synode. Pripúšťam, že väčšina ľudí sem neprišla kvôli synode. Napriek tomu, ak predpokladáme, že v tomto veľkom dave ľudí sú státisíce katolíkov, dalo by sa predpokladať, že ak je synoda udalosťou veľkého významu pre laikov, ľudia sa zúčastnia na futbalových zápasoch a ešte si nájdu čas, aby sa zatúlali do Baziliky svätého Petra na otváraciu liturgiu.
V posledných dňoch som sa pohyboval po rímskych námestiach a tratóriách a pýtal som sa ľudí okolo seba, čo si myslia o synode. A medzi katolíkmi, ktorých som stretol, bol iba jeden človek (!), starší chlapík z Kanady, ktorý vôbec vedel, o čom hovorím. Všetci ostatní (asi dvadsať ľudí, ktorých som sa pýtal) nemali ani potuchy, na čo sa ich to, do pekla, pýtam. Typickou odpoveďou bolo: “Čo je to synoda?” A keď som im to vysvetlil, len sa usmiali a povedali “aha, to je pekné”. Viem, že tento môj prieskum je čisto anekdotický a v žiadnom prípade nie je vedecký, ale posilňuje moje dojmy o nedôležitosti tejto udalosti u katolíkov, s ktorými som sa rozprával v Spojených štátoch pred príchodom sem.
Prečo je to všetko dôležité? Pretože tu pôsobia mocné sily, ktoré chcú synodu využiť ako užitočný nástroj na zmenu cirkevnej doktríny v takých otázkach, ako je homosexualita a svätenie žien. Nechcú však rovno vyjsť s pravdou von a povedať, že z ich strany ide len o surový mocenský ťah a že synoda je iba pohodlným prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa. Nechcú priznať, že im v skutočnosti ani trochu nezáleží na tom, čo by sa dozvedeli pri počúvaní. Nechcú pripustiť, že celá vec je monumentálny podvod. A preto uplietli tento zložitý príbeh o demokratickom povstaní laikov za zmeny, ktoré chcú. Synoda je pre nich záverom, ktorý hľadá krycí príbeh, a rozprávanie o Cirkvi, ktorá počúva “Boží ľud”, je pre nich príliš lákavý, aby si ho nechali ujsť.
Kardinál Zen poslal niektorým biskupom list, ktorý sa teraz dostal na verejnosť. A v tomto liste odsúdil synodu ako cvičenie vo falošnej demokracii, ktoré má zakryť skutočnú agendu progresívcov. A s veľkým zanietením vyhlásil, že mu to všetko pripomína klamlivé metódy čínskych komunistov, ktorí vytvárali PR príbehy o úžasnej demokratickej revolúcii, ktorú prinášali, aj keď v zákulisí pracovali na potláčaní všetkého nesúhlasu a manipulácii verejnej mienky v prospech svojich želaných cieľov. Prekliate veci od svätého kardinála. A myslím si, že má pravdu.
Uvidíme, ako to všetko dopadne v nasledujúcich týždňoch. Informácie sa budú získavať ťažko, pretože Vatikán bude veľmi skromný v informáciách, ktoré šíri medzi novinármi. Ale Rím, a najmä Vatikán, je továreň na klebety a únikom informácií sa nevyhneme. A čím viac vecí unikne, tým viac bude zrejmé, že prebieha veľa politických manévrov, pretože jedným z bodov úniku je ovplyvniť verejný mediálny príbeh o tom, čo sa deje na synode.
Prosím, modlite sa za našu Cirkev. Neobávam sa, že by sa Cirkev chystala všetko prepracovať a upadnúť do herézy. Ale je tu ešte veľa škôd, ktoré môžu byť Cirkvi spôsobené, kým sa tak nestane. A tak by sme sa všetci mali modliť za svätý výsledok.
Dorothy Dayová, oroduj za nás.
Preklad z blogu gaudiumetspes22.com