Keď zakladateľ Svetového ekonomického fóra (WEF) Klaus Schwab a britský princ Charles tri mesiace po vypuknutí pandémie COVID-19 vyhlásili, že nastal čas na veľký reset, malo to iba málo spoločného s bojom proti koronavírusu.
Namiesto toho nazvali “jedinečnou príležitosťou“ moment, keď sa ľudia najviac boja a sú zraniteľní, aby im vnútili svoj dlho plánovaný program zlatého veku zo zničenia starého – aby sa znovu vybudovalo čosi lepšie.
A hoci bol koronavírus katalyzátorom, ktorý spustil program veľkého resetu, prostriedkom, ktorým by dosiahli svoj sociálny a hospodársky poriadok z chaosu, bola zmena klímy.
Zmena klímy?
Celkovo 1609 vedcov a odborníkov z celého sveta podpísalo tento mesiac vyhlásenie, v ktorom odmietli myšlienku globálnej klimatickej krízy.
Podľa tejto skupiny odborníkov, ktorá sa označuje ako CLINTEL, “neexistuje nijaká klimatická núdza. Preto nie je dôvod na paniku a znepokojenie. „Dôrazne sa staviame proti škodlivej a nerealistickej politike nulových čistých emisií CO2 navrhovanej na rok 2050. Namiesto zmierňovania sa zamerajte na adaptáciu; adaptácia funguje bez ohľadu na príčiny.”
“Veriť výsledku klimatického modelu znamená veriť tomu, čo doň vložili tvorcovia modelu. Práve to je problém dnešnej diskusie o klíme, ktorej ústredným bodom sú klimatické modely,” pokračuje vyhlásenie.
Dodáva sa v ňom: “Klimatológia sa zvrhla na diskusiu založenú na presvedčení, nie na zdravej sebakritickej vede. Nemali by sme sa oslobodiť od naivnej viery v nezrelé klimatické modely?“
Skupina poukazuje na pokrytectvo klimatických alarmistov v súvislosti s CO2 v atmosfére.
“CO2 nie je znečisťujúca látka. Je nevyhnutné pre všetok život na Zemi. Viac CO2 je priaznivé pre prírodu, zazelenanie našej planéty,” tvrdia vedci. “Dodatočné CO2 v ovzduší podporuje rast globálnej biomasy rastlín. Je výhodné aj pre poľnohospodárstvo, pretože zvyšuje výnosy plodín na celom svete.”
Vedci tiež vyvracajú mýty o zmene klímy, ktorá spôsobuje viac prírodných katastrof, o tempe otepľovania od skončenia malej doby ľadovej v roku 1850 a o politikách navrhovaných vládami na riešenie údajného problému.
“Veda o klíme by mala byť menej politická, zatiaľ čo klimatické politiky by mali byť viac vedecké,” navrhuje skupina. “Vedci by sa mali otvorene zaoberať neistotami a preháňaním vo svojich predpovediach globálneho otepľovania, zatiaľ čo politici by mali nezaujato počítať skutočné náklady, ako aj pomyselné výhody svojich politických opatrení.”
Medzi signatármi sú aj dvaja nositelia Nobelovej ceny, John Francis Clauser a Ivar Giaever, obaja fyzici. Clauser v májovom vyhlásení uviedol: “Populárny príbeh o klimatických zmenách odráža nebezpečnú korupciu vedy, ktorá ohrozuje svetové hospodárstvo a blahobyt miliárd ľudí.”
Veda však je to posledné, na čom alarmistom záleží.
Klimatický poplach totiž slúži ako vítaná zámienka na sociálne inžinierstvo. Písali sme o tom v súvislosti s odporúčaniami jesť hmyz, ktorý je vraj oveľa výživnejší a pritom neporovnateľne šetrnejší voči životnému prostrediu než mäso.
Práve odvolávajúc sa na vymyslenú a nedokázanú klimatickú krízu EÚ a elitárske vlády chcú v rámci svojich plánov na získanie ešte väčšej kontroly nad masami zrušiť malé farmy. A ideálnym spôsobom, ako to dosiahnuť, je, aby štát získal plnú kontrolu nad výrobou potravín. Aj o to v tomto boji ide.
Globalistické elity chcú, aby sme aj tak všetci si pochutnávali na hmyze, zatiaľ čo oni si budú môcť v súkromí ešte vychutnávať svoje steaky. Pod zámienkou záchrany planéty vedie sekulárna ľavica vojnu proti poľnohospodárom v Európe, napríklad v Holandsku, Poľsku, Írsku, ale ah v Austrálii.
Holandskí poľnohospodári už štyri roky protestujú proti odhodlaniu svojej vlády znížiť do roku 2030 emisie dusíka na polovicu, čo by mohlo viesť k zatvoreniu 3 000 fariem. To znamená, že by sa znížil počet kráv a pracovných miest. K rastúcej vzbure pracujúcich proti ideológii Net Zero sa pridali aj austrálski poľnohospodári. Jazdili na traktoroch okolo parlamentu v štáte Victoria, aby protestovali proti novej politike “obnoviteľných zdrojov energie”, ktorá podľa nich zasiahne do ich pôdy a obmedzí ich možnosť hospodáriť.
Iste nič nevystihuje iracionalizmus ekoelít 21. storočia lepšie ako ich bezohľadný postoj k právam a šťastiu ľudí, ktorí vyrábajú naše potraviny. Väčšina ľudí v Holandsku nechce jesť hmyz, aby zachránila klímu, o nič viac ako v Austrálii či v Írsku.
Holandsko je pritom najväčším vývozcom mäsa v Európe a druhým najväčším vývozcom potravín na svete. Takýto krok by mal dôsledky na cenu a dostupnosť potravín na celom svete. Poľnohospodári sa stretli s rozhodným odporom v rámci kampane občianskej neposlušnosti, v rámci ktorej polícia a armáda strieľali v uliciach.
Poľnohospodári uzavreli diaľnice pomocou kolón traktorov, postriekali políciu hnojom a utáborili sa pred domom ministra. Pokusy o zachovanie ich živobytia, ktoré zabezpečuje väčšinu svetových potravín v čase celosvetovej potravinovej krízy, boli označené za terorizmus.
Pre médiá je strana založená na hodnotách príbuzenstva a stabilného spoločenstva toxická. Tieto hodnoty sú samozrejme “krajne pravicové” v rámci ideológie, ktorá považuje mäso, rodinné hodnoty a susedskú spoluprácu za extrémistické
Títo poľnohospodári spolu s ďalšími pracujúcimi ľuďmi a znepokojenými občanmi z celého sveta teraz vedia, že ich živobytie je ohrozené v dôsledku klimatickej hystérie a environmentálneho extrémizmu Veľkého resetu.
Chovatelia hovädzieho dobytka a mlieka sú teraz veľmi nervózni. Zdá sa, že je čoraz jasnejšie, že existuje ekomodernistický program, ktorého cieľom je úplne skoncovať s konvenčným mäsom.
Najnovšie ekologické šialenstvo prichádza z Írska, kde vláda navrhla hromadné vyraďovanie dobytka.
Írske ministerstvo poľnohospodárstva navrhlo vynaložiť približne 600 miliónov eur na zabitie 200 000 kusov dojníc. Vzhľadom na to, že Írsko je agrárna spoločnosť, sa to nezdá byť veľmi rozumný krok. Jeho mliekarenský priemysel zarába viac ako 13 miliárd eur ročne. Ako sa sťažoval jeden zmätený farmár pre národnú televíziu RTÉ News: “Robia z nás ľudí, akoby sme zabíjali planétu.
Zvieratá poskytujú ľuďom potešenie všetkými možnými spôsobmi. Niektorí ľudia – nie ja – majú potešenie z ich jedenia, čo je síce trochu jednostranné. Ale poskytujú nám aj oblečenie. Človek by si myslel, že ovca je ešte menšie zlo ako krava, ale zlí zelení, ako napríklad ekomaniak George Monbiot, ich už nejaký čas strieľajú a nazývajú ich “bielym morom“. Tvrdí, že ovce napáchali na ekológii Británie viac škody ako všetky budovy, všetko znečistenie a všetky klimatické zmeny dokopy.
Ale ak je niečo, čo zelených označuje za skutočných šialencov, tak je to fakt, že nemajú radi domáce zvieratá. The Guardian je, samozrejme, na čele vojny proti spoločníkom zvierat a nadáva:
“Korytnačka potrebuje teplo a osvetlenie, kôň potrebuje podkovy a pravidelný prísun slamy, leguán potrebuje zásoby hmyzu, sliepka potrebuje piesok a kukuricu, pes potrebuje prášok na odčervenie, mačka potrebuje vežu na škrabanie. A potom je tu poistenie, poplatky veterinárovi a ročné náklady na krmivo a podstielku. Niet divu, že niektoré domáce zvieratá sa označujú za rovnako veľký záväzok ako dieťa v domácnosti. Nemalo by nás teda prekvapiť, že niektorí považujú domáce zvieratá za zvieratá s podobným vplyvom na životné prostredie ako malý človek.
Írski poľnohospodári sú pod tlakom, aby “vyvraždili až 200 000 kráv”, aby Írsko mohlo splniť svoje “klimatické ciele”, uviedol denník Financial Times. Írska vláda zvažuje návrhy na vyradenie takéhoto množstva dobytka počas nasledujúcich troch rokov, aby pomohla dosiahnuť 25-percentné zníženie emisií v poľnohospodárstve. Kravy totiž produkujú metán a ten je zlý. Je to skleníkový plyn.
Poľnohospodárstvo sa podieľa 40 percentami na emisiách skleníkových plynov v Írsku, takže sa stalo prirodzeným cieľom ekologických horlivcov. Každý členský štát EÚ je pod tlakom, aby sa priblížil k nulovým emisiám, a ak to znamená obetovanie hospodárskych zvierat, nech sa páči. Zachráňte planétu, zabite kravy.
Je to priam poverčivé. “Uvažovaný masaker kráv” v snahe kompenzovať zlé klimatické podmienky, ktoré zrejme spôsobil človek. Uvažujúci človek si môže položiť logickú otázku, v čom sa to líši od rituálneho zabíjania býkov ľuďmi v staroveku v zúfalej snahe upokojiť bohov počasia? V skutočnosti je navrhované vybíjanie kráv v Írsku ešte horšie ako pohanské výčiny nevzdelaných predkov.
Tí boli aspoň natoľko múdri, že bohom hromu obetovali len jedno alebo dve zvieratá – novopohania z kultu Net Zero obetujú celé stáda, aby sa pokúsili zmierniť vlny horúčav a záplavy, ktoré si myslia, že pre nás zúrivá Matka Zem pripravila.
Sme vykresľovaní ako “zabijaci klímy”, sťažuje sa jeden írsky farmár. Ekoaktivisti pochodovali v Dubline s transparentmi s nápisom “Mäso + mliečne výrobky = klimatická kríza“,