„Švajčiari chcú, aby deti jedli menej čokolády a viac hmyzu“, znie titulok nedávneho článku v denníku The Wall Street Journal. Žiakom strednej školy v najväčšom meste krajiny Zürichu nedávno dali na ochutnanie celý rad potravín, ktoré tvoril – hmyz.
Ich entomologické hody sú súčasťou systematickej niekoľkoročnej kampane, ktorej cieľom je naučiť deti jesť chrobáky v rámci zmeny stravovacích návykov.
Švajčiarsko sa v roku 2017 stalo prvou krajinou v Európe, ktorá povolila predaj hmyzu ako potraviny pre ľudí po lobistickej kampani startupov zameraných na jedlý hmyz, konkrétne múčnych červov (tenebrio molitor), dospelých cvrčkov (acheta domesticus) a dospelých európskych sťahovavých kobyliek (locusta migratoria).
To bola tá jednoduchšia časť. Teraz musia spoločnosti prekonať to, čo entomológovia nazývajú “fuj faktor”, vnútorný pocit odporu mnohých západných stravníkov, že hmyz je znakom hniloby a moru, ktorý by sa nemal vkladať do úst.
“Sú mladí, otvorenejšie novinkám,” optimisticky poznamenal Timothée Oliver, dodávateľ potravín z hmyzu pre Swiss Insects, združenie spoločností podporujúcich konzumáciu hmyzu.
V duchu Vladimíra Lenina, ktorý tvrdil: “Dajte mi jednu generáciu mladých ľudí a zmením celý svet”, Oliver je presvedčený, že “Po istej dobe, skôr či neskôr títo mladí určite zaradia hmyz do svojho jedálnička.”
Dôvod?
Veľmi závažný! Ide vraj o prežitie ľudstva: „Konzumácia hmyzu by mohla znížiť klimatické zmeny!“
Odkiaľ to majú?
Svetové ekonomické fórum (WEF) so sídlom vo Švajčiarsku – samozvaný správca Veľkého resetu – už roky presadzuje konzumáciu hmyzu ako súčasť svojho programu boja proti klimatickým zmenám.
WEF tvrdí, že “konzumácia hmyzu by mohla znížiť klimatické zmeny”, pretože jedlý hmyz:
môže produkovať rovnaké množstvo “kvalitných” bielkovín ako zvieratá, vyžaduje menej starostlivosti ako hospodárske zvieratá a dokáže nahradiť iné zdroje bielkovín, ktorých je podľa WEF čoraz menej.
Samé prednosti!
Európska únia začiatkom roka 2023 rozhodla, že larvy múčnych červov – druhu lesklých čiernych chrobákov – a cvrčkov domácich (vo forme čiastočne odtučneného prášku) sa môžu používať pri výrobe viacerých potravín vrátane pizze a cestovín, chleba, krekrov a tyčiniek, mäsových prípravkov a polievok, pochutín a omáčok, sušienok, čokoládových cukroviniek a dokonca nápojov podobných pivu.
To znamená, že občania EÚ sa čoskoro môžu ocitnúť v situácii, keď budú jesť chrobáky bez toho, aby o tom vedeli. V nariadení sa síce uvádza, že potraviny obsahujúce hmyz musia byť označené, ale ešte sa len uvidí, aké nápadné budú tieto označenia.
Z Bruselu teda prišla nová výzva na zmenu našich stravovacích návykov. Máme do našej stravy postupne zaradiť hmyz. Prečo? Niekto hovorí, že je to na záchranu životného prostredia, niekto chce týmto spôsobom bojovať proti hladu vo svete. Existuje však aj presvedčivejšie vysvetlenie: ide o prelomenie tabu,” píše Roberto Marchesini v texte s názvom: Insetti a colazione, il sapore della modernità (“Hmyz na raňajky alebo chuť moderny”).
Samozrejme, aktivizovali sa celoštátne médiá a stále o tom hovoria, zapájajú sa do toho známi šéfkuchári, vedci, citujú sa rôzne svedectvá. Európski občania musia považovať jedenie hmyzu za normálne, vlastne dokonca za cool. (…) Viaceré noviny začali šíriť myšlienku, že hmyz už aj tak jeme bez toho, aby sme o tom vedeli, takže… v čom je problém? Je to je nové Overtonovo okno,” poznamenáva taliansky autor.
Autor zdôrazňuje, že konzumáciou chrobákov máme chrániť klímu. Niekto iný tvrdil, že konzumácia hmyzu slúži na boj proti hladu vo svete. Ktosi iný si zasa myslí, že je to spôsob, ktorý vymyslela elita na označenie rozdielov v spoločenskom postavení. „Obyčajní ľudia“ jedia hmyz. Na druhej strane VIP osoby, ktoré sa snažia zachrániť svet, obedujú rafinované a šťavnaté jedlá.
Národy sa bránia
V Taliansku vláda Giorgie Meloniovej tiež prijala opatrenia na zákaz používania hmyzích bielkovín v múke na výrobu cestovín a pizze, aby sa zachovala tradičná talianska kuchyňa.
Aj vo Francúzsku sa ozývajú hlasy proti hmyzej agende, pričom francúzsky senátor a farmár Laurent Duplomb vyčíta “elitám, že tlačia hmyz plebsu, pričom sami ho nebudú jesť”.
Maďarsko ako ako jediný členský štát nepodporilo zámer Európskej únie uvádzať na trh v EÚ hmyz ako potravinu a potravinovú zložku, ba prijalo zákon na ochranu občanov pred používaním hmyzu v potravinách.
Dnes sa riešia “klimatické zmeny”, COVID-19 a “udržateľné zásobovanie potravinami”, ale zdá sa, že žiadna z týchto otázok nie je ničím iným ako kampaňou na oklamanie más. Vždy sa zdá, že ide o jednorazovú zámienku, ako presvedčiť obyvateľov Západu, aby odovzdali moc a kontrolu malej kabale “elít”.
Čoraz viac sa zdá, že jediným politickým cieľom, na ktorom skutočne záleží, je presvedčiť ľudstvo, že voľný trh nevyhnutne povedie k akejsi apokalypse. Je to možno ten najrafinovanejšítrik, aký kedy použili tí, ktorí majú moc, proti tým, ktorí žiadnu moc nemajú. Strach sa teraz odborne používa ako prostriedok na presvedčenie obyvateľov Západu, aby sa dobrovoľne vzdali vlastnej slobody. Nevinná mantra, ktorú im našepkávajú do uší, je jednoduchá: Verte nám, ľudia, my vás zachránime.
Nútiť ľudí jesť červy však v nijakom prípoade nie je diktované láskou k človeku, ale naopak nenávisťou k človeku. Tento šialený nápad sa totiž zrodil v hlavách environmentalistov, vyznávačov kultu prírody, a tí ho aj presadzujú. Táto ideológia stavia zvieratá nad človeka. Environmentalisti vštepujú do hláv, najmä detí a mladých ľudí, lži o preľudnení planéty a o nutnosti zabíjať nenarodené deti, aby nezabrali miesto zvieratám.
V západoeurópskych krajinách je propagácia jedenia hmyzu ešte ďalej. Ekologickí ideológovia už niekoľko rokov experimentujú na deťoch v školách a škôlkach a podávajú im jedlá z chrobákov.
Jeden z vedúcich pracovníkov, ktorý tento experiment vedie, sa ani netají tým, že cieľom environmentalistov je odstrániť z našich stolov mäso a nahradiť ho hmyzom. Za týmto účelom sa zahrávajú s mysľou najmenších detí. “Deti musia o alternatívnych bielkovinách premýšľať ako o potravinách, ktoré treba používať teraz, a nie ich považovať za potraviny budúcnosti,” hovorí bez okolkov Christopher Bear, výskumník z Cardiffskej univerzity zodpovedný za realizáciu programu.
Čoraz častejšie sa zdôrazňuje, že strava z hmyzu je nevyhnutnosť, pre ktorú neexistuje alternatíva. Veď hmyzu je dostatok, nie je veľmi náročný, nezaberá veľa miesta a zároveň je nevyčerpateľným zdrojom cenných bielkovín.
Už dlho je jasné, že boj za klímu sa stal vhodnou zámienkou pre nové pokusy o sociálne inžinierstvo. Zároveň za fasádou ideológie sa skrýva obrovský finančný transfer, vďaka ktorému hŕstka bohatých jednotlivcov stále hlbšie vysáva vrecká obyčajných ľudí.
Hmyz vraj jedia 2 miliardy ľudí na celom svete. Aspoň to tvrdia tí, ktorí by chceli zaviesť hmyz do našej stravy. A zarobiť pritom veľa peňazí. Nemožno im to veľmi veriť, pretože hmyz nikde nepatrí medzi základné potraviny. Tam, kde sa konzumuje, je to skôr dôsledok chudoby a niekedy je to smutná nevyhnutnosť.
V našej kultúre sa jedenie škodcov všeobecne spája s niečím nechutným, s úpadkom. Ani v obdobiach hladomoru sa po takomto jedálnom lístku nesiahalo. V Európe ľudia emigrovali za potravou, niekedy zomierali vyčerpaním, ale hmyz do úst nebrali. Nie je preto prekvapujúce, že súčasný pokus prelomiť toto tabu vyvoláva odpor a rozruch.
Všeliek na problémy?
Už dlho vieme, že boj proti klimatickým zmenám sa stal vhodnou zámienkou pre nové pokusy o sociálne inžinierstvo. A nejde len o snahu pretvoriť ľudstvo podľa vízií, ktoré sa zrodili v hlavách fanatických radikálov, ale aj o veľké peniaze. Za fasádou ideológie sa totiž skrýva obrovský finančný transfer, vďaka ktorému hŕstka bohatých jednotlivcov stále hlbšie vysáva vrecká obyčajných ľudí. Toto vysávanie zostáva nepovšimnuté, pretože obyčajní ľudia (a teda väčšina z nás) boli presvedčení, že sa obetujú v mene vyššieho cieľa, ktorým je dobro ľudstva.
Ďalším príkladom takéhoto presunu je chov hmyzu. Nápady na zarábanie na hmyze sa vo väčšom meradle objavili pred niekoľkými rokmi. Schéma činnosti bola rovnaká ako v prípade iných technologických inovácií. Rôzne investičné fondy a korporácie pravidelne prehľadávajú výskumné centrá a hľadajú nové zdroje zisku.
Aj vedci hľadajú komerčné využitie svojich projektov, aby na nich dobre zarobili. Granty sú spôsobom, ako spojiť záujmy oboch skupín. Ak výskum ponúka nádej na budúci zárobok, vedci dostanú finančnú injekciu od súkromných spoločností. Výsledkom je, že v Južnej Kórei, Austrálii, Spojených štátoch a Európe vznikli farmy na chov hmyzu.
Po rokoch laboratórneho výskumu sa ukázalo, že z niektorých druhov hmyzu možno pomerne ľahko a za relatívne nízke náklady získať bielkoviny, ktoré sa potom môžu použiť na výrobu krmiva pre zvieratá, kozmetiky, liekov a potravín pre ľudí. Pri veľkovýrobe by tak potenciálne zisky mohli byť obrovské.
Vtedy sa do akcie pustili lobisti. Hmyz sa začal prezentovať ako všeliek na takmer všetky problémy sveta. Zámienkou boli nielen klimatické zmeny, ale aj koronavírus a vojna na Ukrajine. Hmyzie produkty mali zmierniť logistické problémy spôsobené pandémiou (hmyz sa dá chovať kdekoľvek) a riešiť potravinovú krízu, ktorú zhoršila vojna. Bola prezentovaná apokalyptická vízia sveta, v ktorom sa čoskoro vyčerpajú všetky zdroje – jedna z mnohých, počnúc Thomasom Malthusom, ktoré doteraz zlyhali.
Nakoniec lobisti, ktorí obratne využívali argumenty environmentálnych radikálov, dosiahli svoje. V roku 2021 Európska komisia povolila výrobky z hmyzu na trhu a bolo možné odhadnúť budúce zisky.
Milovníci chrobákov a evanjelisti jedlého hmyzu tvrdia, že revolúcia v strave už začala. Červy a iné plazivé živočíchy sú štandardnými nositeľmi snahy o udržateľnosť v potravinovom dodávateľskom reťazci. To znamená, že EÚ podporuje nový trend v oblasti potravín.
Od proteínových koktailov po cereálne tyčinky a müsli – chrobáky sú v Európe na vzostupe v najrôznejších potravinách bohatých na živiny a stávajú sa prísadou takých obľúbených jedál, ako sú cestoviny, pizza, koláče a hamburgery.
“Hmyz je superpotravina, ktorá je zdravá pre planétu, pretože má malú uhlíkovú stopu, aj pre ľudí, keďže poskytuje mnoho výživových výhod,” hovorí Gabrielle Wittocková, zakladateľka bruselského startupu Yuma, ktorý používa cvrčkovú múku na výrobu chrumkavých chlebov a krekrov.
Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) už takmer 20 rokov vedie prácu v oblasti jedlého hmyzu; podľa jej najnovších odhadov sa v približne 140 krajinách konzumuje približne 2 000 druhov hmyzu, pričom prevažná väčšina sa zbiera vo voľnej prírode a len dve percentá sa pestujú na farmách.
Nadšenci pre hmyz sa zhodujú, že hlavnou prekážkou je potreba získať dôveru európskych spotrebiteľov a zmeniť ich vnímanie. Pre mnohých je predstava konzumácie hmyzu odrádzajúca, pričom verejná mienka (zatiaľ) nie je taká ochotná ako regulačné orgány vnímať hmyz ako vynikajúce jedlo.
Prečo sa teda jedlý hmyz – skvelý zdroj živín, najmä bielkovín – stáva ďalšou bitkou vo veľkej západnej kultúrnej vojne? Čiastočne to súvisí s tým, ako túto problematiku intenzívne propagujú etablované médiá – čo u niektorých ľudí vyvoláva inštinktívnu skepsu – a ako sa zvyčajne spája s inými veľmi polarizujúcimi otázkami kultúrnej vojny, ako sú klimatické zmeny, Net Zero a degrowth.
Skutočnosť, že “revolúciu v oblasti potravín z hmyzu” propagujú problematické organizácie, ako je Svetové ekonomické fórum, generálni riaditelia spoločností lietajúcich súkromnými lietadlami a hollywoodske milionárske celebrity, mnohí považujú za ďalšie potvrdenie toho, že sa tu deje niečo nekalé.
Môže to tak byť alebo nie, ale jedno je jasné: ľudia majú plné právo byť podozrievaví voči týmto elitou riadeným propagandistickým kampaniam, ktorých cieľom je manipulovať ľudí, aby podporovali “aktuálne veci” – či už ide o lockdowny, vakcíny, vojnu na Ukrajine alebo jedlý hmyz.
