Pamätáte si na školy v Kanade s “masovými hrobmi indiánskych detí”? Po dvoch rokoch sa nenašlo ani jedno telo. Na druhej strane bolo „z pomsty“ vypálených 68 kostolov.
Pri sérii vykopávok na podozrivých miestach sa práve zistilo, že…. tam nie sú žiadne ľudské pozostatky.
Vykopávky sa uskutočnili pri desiatkach ďalších kostolov: ani jedno telo.
Teraz dokonca aj kanadská televízia CBC priznáva: “Neexistujú žiadne pozostatky”.
Niekoľko dní po oznámení prvého “objavu” ešte v roku 2021 premiér Justin Trudeau na žiadosť kmeňových vodcov nariadil, že všetky vlajky na federálnych budovách majú byť vyvesené na pol žrde. Kanadská vláda a provinčné úrady prisľúbili v decembri 320 miliónov dolárov na ďalší výskum a ďalších 40 miliárd dolárov (!) ako odškodné „obetiam“, ktoré absolvovali tieto školy.
V
roku 1880 kanadská vláda totiž poverila rôzne organizácie, aby zriadili tieto
internátne školy pre domorodú mládež a integrovali ju do spoločnosti. Viac
ako polovicu týchto škôl prevádzkovala Katolícka cirkev. V tom čase, keď sa
v školách rozmáhala tuberkulóza a španielska chrípka, zomrelo v nich niekoľko
tisíc detí pôvodných obyvateľov.
Conrad Black, zakladateľ kanadských novín National Post, teraz vysvetľuje: “Celý tento spor je podvod. Vystúpenie Justina Trudeaua bolo hanebné, urobil Kanade hanbu”. Black píše, že “nikde v Kanade nebola objavená žiadna skupina hrobov” a že všetky obvinenia boli vznesené na základe skreslenia pôdy. “…Napriek veľkorysému poskytnutiu verejných prostriedkov na vykonanie potrebných forenzných vyšetrovaní nie je známe, či existujú nejaké ľudské pohreby, a už vôbec nie detské hroby.”
Na druhej strane v Kanade v rámci “odvety” aktivisti a militanti za niekoľko dní vypálili desiatky kostolov, o čom médiá informovali “v zmesi ľahostajnosti a zlomyseľnej radosti”, píše Mathieu Bock-Coté v Journal de Montréal.
Mnohí pri pohľade na horiace kostoly otvorene jasali, uvádza National Post. Gerald Butts, bývalá pravá ruka kanadského premiéra Trudeaua, napísal, že podpaľovanie kostolov je “pochopiteľné“. Riaditeľka organizácie na ochranu občianskych práv (!) BC Civil Liberties Association Harsha Walia na Twitteri napísala: “Všetky ich podpáľte!”. (Burn it all down.)
Vedúci predstaviteľ Kanadskej advokátskej komory(!) vyzval na vypálenie všetkých kostolov. Ďalšia právnička Naomi Sayersová uviedla, že je pripravená pomôcť podpáliť všetky kostoly. Profesorka McGillovej univerzity Debra Thompsonová „v spravodlivom rozhorčení“ sa čuduje, “prečo ich všetky nepodpálime“.
Kanadský novinár Ezra Levant v rozhovore pre Fox News vysvetľuje atmosféru a nastoľuje tragický paradox: “Kanadský premiér Trudeau zaviedol zákon proti ‘nenávistným prejavom’ na Facebooku a internete, ale o tejto vlne útokov na kostoly mlčí!“
“Hoci k prvému podozreniu z podpaľačstva došlo 21. júna, Trudeau sa k záležitosti vyjadril až 1. júla,” píše Wall Street Journal. “Horšie je, že po desiatkach incidentov v siedmich rôznych provinciách a teritóriách došlo iba k jednému jedinému (!) zatknutiu. ‘Mýlim sa,‘ pýta sa Aaron Wudrick z Macdonald-Laurierovho inštitútu, ‘alebo bolo tento rok v Kanade zatknutých viac ľudí za to, že vstúpili do kostola, aby sa pomodlili (čiže počas pandémie), ako za to, že kostol podpálili?’”
Naratív o neľudských rezidenčných školách sa síce rozpadá pred očami, ale jeho zástancovia sa len tak ľahko nevzdávajú.
Má to dve príčiny:
Prvou je priam démonická nenávisť voči kresťanstvu a predovšetkým voči Katolíckej cirkvi, ktorá mala väčšinu týchto škôl na starosti. Použitie termínu „masové hroby“ je absurdné, manipulatívne a vysoko nezodpovedné. Na jednu úroveň kladie kanadskú školskú politiku povinného všeobecného vzdelávania (ktorú možno kritizovať) s Osvienčimom a s nacistickými koncentračnými tábormi!
Podľa správ médií tieto hroby mali byť dôkazom akéhosi kanadského holokaustu, ktorého hlavným vinníkom je Katolícka cirkev.
Kanadské rezidentské školy boli ďaleko od ideálu, ale mali zámer vzdelávať deti, asimilovať ich do širšej kanadskej populácie s cieľom vymaniť ich z chudoby.
Deti, ktoré zomreli na týchto školách, neboli vraždené či týrané, zomierali z prirodzených príčin. Podľa správy Výboru pre pravdu a zmierenie z roku 2015 bola príčinou smrti číslo jeden tuberkulóza, za ňou nasledovala chrípka, zápal pľúc a iné choroby.
Koncom 19. storočia v Kanade sa tretina detí nedožila piatich rokov veku. Chorobnosť bola vyššia u pôvodného obyvateľstva: internátne školy boli zavedené v prvých päťdesiatich rokoch Konfederácie, teda v čase, keď sa pôvodné obyvateľstvo dostávalo do čoraz častejšieho kontaktu s novoprichádzajúcimi prisťahovalcami. Žiaľ, boli vystavení chorobám, voči ktorým ešte neboli odolní.
Je pozoruhodné, že novinári a aktivisti, ktorí predstierali, akí sú šokovaní nálezmi neoznačených hrobov, nechali bez povšimnutia 273 stranovú správu Kanadskej komisie pre pravdu a zmierenie z roku 2015 venovanú práve téme neoznačených hrobov pri internátnych školách(!). Už pri letmom listovaní v nej sa dočítame, že napríklad v dôsledku chrípkovej pandémie v škole vo Fort St. James, zomreli všetci pedagógovia, kým spomedzi študentov prežili dvaja!
Neomarxistická ľavica sa ani v takej skr-naskrz sekularizovanej krajine ako je Kanada nedokáže ovládnuť svoj iracionálny hnev proti Cirkvi a neoznačené hroby v blízkosti katolíckych rezidentských škôl s predstieraným „spravodlivým rozhorčením“ prezentuje ako dôkaz jej údajnej krutosti a „kultúrnej genocídy“.
Výsledkom bolo prakticky beztrestné masové podpaľovanie kostolov.
A premiér Trudeau? Hoci horeli kostoly, katolík Trudeau sa nezameral na podpaľačov, ale na pápeža Františka, ktorého vyzval, aby sa ospravedlnil za úlohu Katolíckej cirkvi, ktorá spravovala internátne školy pre domorodé obyvateľstvo Kanady.
Výzva kanadského premiéra a tlak médií ba aj OSN zabrali a Svätý Otec František pri stretnutí so zástupcami kanadských domorodých obyvateľov v Ríme 1. apríla 2022 sa vyjadril, že sa „hanbí, cíti bolesť a hanbu za úlohu, ktorú zohrali rôzni katolíci, obzvlášť zodpovední za výchovu, vo všetkom, čo ich (čiže kanadských Indiánov) zranilo, v zneužívaní a nedostatku úcty k ich identite, kultúre a dokonca k ich duchovným hodnotám“ a potom v rôznych obmenách tieto slová mnohokrát zopakoval aj v dňoch 24. až 28. júla 2022 pri „kajúcej púti“ v Kanade, kde prosil o odpustenie za to, že „mnohí katolíci podporovali kolonizátorskú mentalitu mocných, ktorí utláčali pôvodné obyvateľstvo“.
Ak prvou príčinou tejto masovej hystérie bola nenávisť voči Cirkvi, druhá bola
„prízemnejšia“ - odškodnenia.
Zameranie sa na rezidenčné školy je vlastne pokusom odvrátiť pozornosť verejnosti od požiadaviek odškodnenia za – zaberanie pôdy. Indiánske kmene už podali žaloby na kanadskú vládu. Viacerí aktivisti sa netaja tým, že ich cieľom je o pripraviť Cirkev majetok priznaním obrovských odškodnení.
Kanadskí domorodci tvrdia, že pápežovo ospravedlnenie je iba začiatok:
“… začiatok toho, v čo dúfame, že bude obnoveným záväzkom Katolíckej cirkvi kráčať cestou pravdy, zmierenia, spravodlivosti a uzdravenia s národom Métisov a všetkými pôvodnými obyvateľmi Kanady.”
Iní sú otvorenejší a bez okolkov idú k veci:
“Namiesto ospravedlnenia za násilný pokus o vymazanie pôvodných obyvateľov zo zemegule chceme to, čoho sme sa nikdy nevzdali: našu zem. Nebudeme akceptovať, aby Vatikán bielil svoju barbarskú históriu v Kanade, pričom je stále najväčším súkromným vlastníkom pôdy na svete.”
Je jasné, že pre tých, ktorí požadujú odškodnenie, žiadne ospravedlnenie nebude nikdy dostatočné.
V kanadských rezidenčných školách sa však nepochybne diali aj dobré veci. Napríklad v roku 2015 Tomson Highway, domorodý dramatik, spisovateľ a nositeľ Rádu Kanady, spomínal na čas, ktorý strávil v indiánskej rezidenčnej škole Guy Hill, ako na “deväť najšťastnejších rokov môjho života“.
Takýchto prípadov by sa určite dalo nájsť mnoho, ale z nich nemožno nič vyryžovať, takže sú „demokraticky“ ignorované.
Kajúca púť pápeža Františka do Kanady vyznela ako pôsobivá politicky korektná melodráma snažiaca sa poukazovať na to, akou „nočnou morou“ bola minulosť a akou „hroznou inštitúciou“ musela byť v minulosti Cirkev, tá „tradičná“, keďže iná nebola, pretože sa podieľala „na genocíde“, čo vyvoláva asociácie s Hitlerom, Stalinom, Maom či Pol Potom… Tento svojrázny masochizmus sa podľa očakávania stretol s uznaním miestnych i svetových liberálnych médií.
A aby nikto nepochyboval o tom, kto je tu kajúcnik, pápež František pobozkal ruku istej Alme Desjarlaisovej, podľa médií “staršej dáme, ktorá „prešla katolíckymi misiami“, kde vraj našli smrť tisíce detí pôvodného obyvateľstva Kanady”. Znie to, akoby prešla Osvienčimom alebo Buchenwaldom, ako keby sa katolícke misie iba máločo líšili od koncentračných táborov!
Pápež František vykonal kajúcu púť ospravedlňujúc sa vlastne za to, že z jeho pohľadu Cirkev sa v minulosti nedokázala vzoprieť kanadskému štátu, nešla proti prúdu, nepostavila sa mu, pretože v tom čase verejná mienka bola presvedčená, že rezidenčné školy sú tým najlepším riešením pre to, aby sa Indiáni civilizovali. Dnes je to však považované za kolonializmus, ba genocídu(!) a pápež považoval za potrebné sa za to ospravedlňovať a kajať, pretože – toto od neho očakával svet.
Keďže však dnes neexistuje téma, v ktorej by cirkevní predstavitelia vystupovali nekompromisne proti požiadavkám sveta, ktorý sa topí v kríze, v budúcnosti sa to môže môže vrátiť ako bumerang a Cirkev sa bude rovnako ospravedlňovať ako dnes pápež František, ale tentokrát oprávnene.
Napríklad za to, že sa nepostavila proti cielene podporovanej masovej migrácii z krajín Tretieho sveta do Európy, ba že ju aktívne podporovala.
Je až také nepredstaviteľné, že niektorý z budúcich pápežov sa bude kajať za dnešnú podporu Agendy 2030 presadzujúcej potraty, umelé oplodňovanie, či za dohodu podpísanú s čínskymi komunistami?
Alebo za to, že Cirkev bola priveľmi zhovievavá voči homoheréze, keď jej otvorení zástancovia sú teraz povyšovaní na biskupov a kardinálov?
Byť zajedno so svetom môže byť pohodlné, keď svet tomu tlieska, ale väčším hrdinstvom a jediným presvedčivým svedectvom je bojovať proti zlu TERAZ napriek prevažujúcej verejnej mienke a mocným tohto sveta.
