15. septembra 2003 spisovateľ Michael Crichton predniesol prejav v Commonwealth Clube v San Franciscu pod názvom “Environmentalizmus je náboženstvo“. Odvtedy si náboženský charakter súčasného environmentalizmu začínajú uvedomovať aj mnohí zanietení ekológovia. V skutočnosti ide o “posledné západné náboženstvo”, ako ho nazval nemecký mysliteľ Peter Sloterdijk. “Environmentalizmus sa stáva náboženstvom,” povedal aj James Lovelock, vedec zaoberajúci sa hypotézou Gaia.
“Ochrana planéty Zem je viac ako poslanie, je to moje náboženstvo,” nadchýnal sa Rádžendra Pačaurí, ktorý viedol klimatickú agentúru OSN, IPCC. “Ľuďom, ktorí si zúfali nad nebeským kráľovstvom, marxizmus sľúbil kráľovstvo človeka,” napísal Albert Camus. Ľuďom, ktorí si zúfajú nad kráľovstvom človeka, sľubuje greenizmus kráľovstvo prírody.
Ekologizmus tak buduje skutočný kult: má svoje vlastné sviatky (Deň Zeme), potravinové tabu (vegánstvo a kampane na zníženie spotreby mäsa), chrámy (západné univerzity), katechizmus a prozelytizmus (skeptici sú považovaní za kacírov a zlých hriešnikov).
“Toto o klíme nie je veda, ale politická dogma“. V dokumentárnom filme holandského režiséra Marijna Poelsa The Uncertainty Has Settled tieto slová vyslovuje legenda matematiky, zosnulý Freeman Dyson. Dyson bol päťdesiat rokov hviezdou Institute for Advanced Study v Princetone. Dyson, svetový expert na kvantovú fyziku, spolupracoval s Fermim, Feynmanom a Oppenheimerom.
Keď sa však vyjadril skepticky o klíme, Dysona nazvali “šialeným vedcom”. Dyson, ktorý zomrel pred dvoma rokmi vo veku 96 rokov, netoleroval dogmatizmus: “Ak nesúhlasíte s väčšinovým názorom na globálne otepľovanie, ste nepriateľ vedy“. A tiež: “Na svete existuje sekulárne náboženstvo, ktoré môžeme nazvať environmentalizmom“. Dysonov syn George prezradil, že tieto slová stáli jeho otca mnoho priateľov vo vedeckej komunite.
Dokazuje to aj zrušenie prejavu, ktorý mal predniesť nositeľ Nobelovej ceny za fyziku z roku 2022 John Clauser na Medzinárodnom menovom fonde o klimatických modeloch. Brendan O’Neill, redaktor časopisu Spiked, to v dlhej eseji nazýva “procesom s klimatickými čarodejnicami“. Niečo o tom vie aj David Malpass, ktorý nie je vedec, ale prezident Svetovej banky, ktorého odvolali rok pred vypršaním svojho mandátu za to, že “popiera klímu”.
Veľký biznis sa nám teraz snažia vnútiť “balík” tzv. udržateľného kapitalizmu. A tí, ktorí majú námietky, sú mimo hry.
Stuart Kirk, vrcholový manažér šiestej najväčšej banky na svete HSBC, odstúpil po kritike apokalyptických zelených: “Vždy sa nájde nejaký blázon, ktorý mi hovorí o konci sveta. Kirk napísal: “Budem pokračovať v tom, aby som ostrým kyjakom štuchal do nezmyslov, pokrytectva, nedbalej logiky a skupinového myslenia v mainstreamovej bubline udržateľného financovania.
John Kerry je označovaný za “klimatického cárs” od roku 2021. Jeho úrad podlieha výlučne prezidentovi Joeovi Bidenovi. Ako píše Douglas Murray, “počas svojho pôsobenia Kerry lietal po svete a vysvetľoval, prečo by iní ľudia nemali používať tryskáče”. V januári minulého roka bol v Davose, kde svoju krížovú výpravu proti “klimatickej kríze” prirovnal k boju spojencov proti nacistom počas druhej svetovej vojny. Kerryho úrad “klimatického cára” má 45 zamestnancov a jeho ročný rozpočet je 16,7 milióna dolárov. “Je to väčší úrad ako ten, ktorý bol zriadený na porážku Isis,” píše Murray.
Nazýva sa “klimatická politika” a neprijíma žiadne otázky. V rozhovore nositeľ Nobelovej ceny za mier Al Gore (Kerryho klon) vysvetľuje, že “na popieračov zmeny klímy sa bude pozerať rovnako ako dnes na rasistov“. Používanie slov je rafinované a je výsledkom dlhoročnej propagandy.
Novinári – kategória, ktorá sa nevyznačuje intelektuálnou odvahou – sa k nim pridali. V Telegraphe sa spomína prípad, keď novinárom BBC “poradili” (prinútili ich), aby prestali pozývať “klimatických skeptikov”. BBC sa preto verejne ospravedlnila za pozvanie takéhoto skeptika Nigela Lawsona, bývalého ministra. Meteorológa France 2 (ekvivalent Rai 1) Philippa Verdiera vyhodili zo štátnej televízie za to, že napísal knihu o klimatických zmenách, v ktorej odsúdil mnohé absurdné tézy “alarmistov” a “katastrofistov”.
Wolfgang Wagner, redaktor časopisu Remote Sensing, odstúpil po tom, ako priznal, že článok spochybňujúci klimatické zmeny spôsobené človekom a tvrdiaci, že klimatické počítačové modely nadhodnotili prognózy rastu teploty, nemal byť uverejnený.
Vedci ako Clauser, ktorí vyjadrujú názory odlišné od hlavného prúdu, by mali byť oslavovaní, nie umlčovaní, pretože veda napreduje len vtedy, keď odborníci môžu slobodne myslieť a vyjadrovať sa, zatiaľ čo odsudzovanie nekonvenčného myslenia vedie ku kultúrnej tyranii.
Trygve Lavik, filozof z Bergenskej univerzity, v časopise Nordic Journal of Applied Ethics ako jeden z prvých argumentoval, že popieranie klimatických zmien je zločin a malo by byť nezákonné. Neuvádza, aké trestné sankcie by sa mali zaviesť. Odvolanie? To už existuje. Strata dobrého mena? Taktiež. Prečo teda nie 50 rán bičom, ako to robia v Saudskej Arábii pre disidentov?
Prvým vedcom, ktorý za to trpel, bol William Happer – emeritný profesor atómovej fyziky na Princetone, ktorému vďačíme za vývoj adaptívnej optiky na korekciu zakrivenia zrkadla teleskopu na riešenie astronomických obrazových chýb -, ktorého vyhodil Al Gore. Profesor Happer nielenže veril, že akademická obec a liberálna tlač otepľovanie výrazne zveličujú, ale je presvedčený, že zvyšovanie oxidu uhličitého je dobré pre rastliny a planétu a že problémom je znečistenie.
Caleba Rossitera, profesora matematiky na Americkej univerzite, ktorý bol vždy na čele bojov amerických demokratov, vyhodili z ľavicového think tanku, ktorého členom bol 23 rokov, pretože sa previnil tým, že vo Wall Street Journal napísal, že matematické a štatistické modely používané na predpovedanie klimatickej katastrofy majú ešte ďaleko k tomu, aby s istotou predpovedali budúcnosť.
V nepodpísanom úvodníku denníka Wall Street Journal, ktorý komentoval tento incident, sa zdôraznilo, že “think tanky sa môžu hádať, ako chcú, ale my sme si mysleli, že umožňujú ľuďom myslieť”. Rossiterovo torpédovanie je ďalším dôkazom atmosféry intelektuálneho konformizmu, ktorá vládne na ľavici. “Ak sa nedržíte ortodoxie v otázke klimatických zmien, nielenže sa jednoducho mýlite, ale musíte byť vylúčení z verejnej diskusie“.
Profesor Lennart Bengtsson – jeden z najznámejších švédskych klimatológov na svete a riaditeľ Meteorologického ústavu Maxa Plancka v Hamburgu – uviedol, že tlak na jeho odstúpenie z akademickej rady Nadácie pre politiku globálneho otepľovania bol taký silný, že už nebol schopný ďalej pracovať a že sa obával aj o svoje zdravie. Bola na neho vydaná akási “zelená fatva”, ktorá spočívala v profesionálnom zastrašovaní, kolegovia mu odoberali podporu na spoločné projekty a štúdie.
Sám Bengtsson hovorí: “Nevidím iné riešenie ako odstúpiť. Pripomína mi to časy McCarthyho: nikdy som nič také nečakal od takej mierumilovnej komunity, akou je meteorológia“. Bengtsson súhlasil, že sa na tri týždne pripojí k nadácii skeptických vedcov: “Bol som pod takým obrovským skupinovým tlakom, že sa to stalo neznesiteľným,” napísal vo svojom rezignačnom liste.
Ivar Giaever, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 1973, odstúpil z Americkej fyzikálnej spoločnosti pre svoju heterodoxnosť: “Je v poriadku diskutovať o tom, či sa hmotnosť protónu mení v čase, ale že by dôkazy o globálnom otepľovaní boli nespochybniteľné?” povedal Giaever. “Je to nové náboženstvo.”
Akademická kariéra Susan Crockfordovej sa skončila, keď povedala, že ľadové medvede nevyhynú. Roger Pielke, environmentalista z Coloradskej univerzity, videl svoje meno v kábli Wikileaks, kde John Podesta vyzval na ich vyradenie zo stránky Natea Silvera “FiveThirtyEight”. Pielkeho téza znie, že áno, klimatické zmeny existujú, ale prudké poveternostné javy nie sú ich dôsledkom. Pielke bol obvinený, že je “na výplatnej listine Exxonu“.
Chris Landsea odstúpil z tímu IPCC a obvinil klimatickú agentúru OSN z “politizácie”.
Fyzik Richard Lindzen z MIT “pochybil”, že “klimatická veda sa ako prvá stala súčasťou politického procesu”. Keď Lindzen odsúdil Parížsku dohodu, dvadsaťdva kolegov z MIT ho napadlo v liste v novinách. “Špekulácie sa stali ‘vedomosťami’,” napísal Lindzen. Demokrati v Kongrese poslali výhražné listy univerzitám, ktoré sa prihlásili ku kritikom vrátane Lindzena.
Judith Curryová odstúpila z funkcie riaditeľky Školy vied o Zemi a atmosfére na renomovanom Technologickom inštitúte v Georgii. Mala toho dosť. “Vzdiaľujeme sa od vedy a prechádzame do náboženského fanatizmu. Environmentalizmus netoleruje odlišné názory“.
Kráľovská spoločnosť v Londýne dokonca vypracovala čiernu listinu vedcov, ktorí nesúhlasia s katastrofistickými predpoveďami. Dve skupiny, George Marshall a Competitive Enterprise Institute, sa vraj “previnili” tým, že vydali správu, v ktorej vysvetľujú, že zvyšovanie teploty nesúvisí s emisiami do ovzdušia. A vedci z Harvard-Smithsonian Center z toho, že tvrdia, že súčasné teploty sú o dva stupne nižšie ako v stredoveku. Po prvýkrát akadémia, ktorá kedysi patrila Newtonovi a Darwinovi, vyzvala na vylúčenie niektorých vedcov.
A to si myslíme, že motto spoločnosti (nullius in verba) znamená “nepočúvajte slovo žiadneho pána”.
S výnimkou Grety Thunbergovej, ktorá dostáva čestné doktoráty na teologických fakultách v Európe a ktorej univerzity venujú bronzové sochy v životnej veľkosti. Vedci (a novinári a tvorcovia verejnej mienky a politici a správcovia podnikov) sa zapojili do novej “detskej krížovej výpravy”.
Zdroj: meotti.substack.com
