Medzi 229 miliónmi pakistanských moslimov žije približne 5 miliónov kresťanov. Podľa ústavy takmer by mali mať rovnaké práva ako moslimská väčšina, ale realita je neraz desivá. Kľúčovým problémom je, že v krajine s takou silnou moslimskou väčšinou je pre mnohých členov spoločnosti nepredstaviteľné, že by kresťania vykonávali iné ako tie najpodradnejšie práce ako sú zametači, sluhovia … Na mnohé z týchto pracovných miest sa uverejňujú inzeráty “uchádzať sa môžu len nemoslimovia”.
Kvôli svojmu menšinovému postaveniu a chudobe je 90 % kresťanov negramotných a nemajú reálny prístup ani k vzdelaniu, ani k spravodlivosti, sú uväznení nielen v “systéme”, ale aj vo vlastnom myslení s malou snahou o zlepšenie.
Moslimská väčšina ich považuje za občanov druhej či tretej kategórie, čo im neraz dávajú pociťovať aj pri bežnej komunikácii.
Navyše v krajine platí paragraf 295-C trestného zákonníka požadujúci trest smrti pre každého, kto je usvedčený z urážky Mohameda, proroka islamu, s čím by kresťania nemuseli mať až taký veľký problém, keby neprimerane vysoký počet prípadov rúhania v Pakistane sa netýkal práve ich. Tento zákon je totiž až príliš často zneužívaný na vyrovnanie si účtov, získanie výhody nad kresťanským súperom, pomstu za domnelú ujmu atď.
V rokoch 1987 až 2017 bolo obvinených z rúhania 1 549 osôb. Medzi nimi bolo 829 osôb nemoslimov (53,5%), hoci tvoria iba necelých 5% obyvateľstva. Kvôli obvineniu z porušenia tohto zákona bolo nesčíselné množstvo osôb zbitých, uväznených či mučených a z tých, ktorých súd neodsúdil, podľa International Herald Tribune (8.IX.2012) bolo do tohto dňa fanatickým davom zlynčovaných 52 osôb obvinených z rúhania.
Pre mnohých najmä mladých ľudí je to ťažký boj. Jeden mladý muž v Lahore, ktorý si neželal byť menovaný, sa zdôveril pracovníkovi Aid to the Church in Need (ACN), že na vysokej škole bol zbitý, keď odmietal neustále požiadavky, aby konvertoval na islam. “Povedal som im, že verím v Ježiša, ale oni to nechceli akceptovať a nakoniec po mne išli.”
Pre mnohé kresťanské dievčatá je to ešte ťažšie, najmä pre tie, ktoré žijú v chudobnejších vidieckych oblastiach, kde je vysoká negramotnosť.
Kňaz, ktorý už desaťročia pracuje na obrane občianskych slobôd, povedal novinárovi, že najväčším problémom sú neustále prípady dievčat a žien z kresťanského a iného náboženského menšinového prostredia, ktoré trpia únosmi, nútenou konverziou a núteným manželstvom, pričom sexuálne násilie je normou.
“Tieto prípady sú nám hlásené takmer každý týždeň,” povedal. Uviedol, že v snahe zastať sa ich, získať ich späť od ich únoscov a spolupracovať s organizáciami, ktoré ich zastupujú na súde, dostáva vyhrážky zabitím.
Prenasledovanie kresťanov v Pakistane – či už zo strany sudcov a polície, alebo davov a násilníckych gangov – sa naďalej zhoršuje, ako ukazuje aj niekoľko zdokumentovaných prípadov iba za mesiac máj 2023:
30. mája pakistanský súd odsúdil Nomana Masíha, 22-ročného kresťana, na trest smrti za “rúhanie.
Bezprostredne po vynesení rozsudku obhajca obvineného, Lazar Allah Rakha, povedal:
“Som nesmierne sklamaný z rozsudku, pretože proti Nomanovi neexistoval žiadny dôkaz a žiadny zo svedkov, ktorých polícia predviedla, nemohol potvrdiť obvinenie proti nemu z rúhania … Napriek toľkým rozporom v prípade neviem pochopiť, prečo sudca Nomana odsúdil a neoslobodil ho. Je to vražda spravodlivosti.”
Noman bol pôvodne zatknutý pred štyrmi rokmi, v roku 2019, na základe “tajných informácií” polície, že vraj vytlačil urážlivé obrázky Mohameda a náhodne ich ukazoval ľuďom. Podľa jeho otca, sanitárneho pracovníka Asghara Masiha, však,
“Obvinenia… sú nepodložené. Noman spal v dome, keď ho zatkli, ale polícia tvrdí, že bol v parku a o pol štvrtej ráno ukazoval rúhavé obrázky 9 – 10 ľuďom.”
Otec dodal, že posledné štyri roky boli pre rodinu veľmi vyčerpávajúce, a to tak emocionálne, ako aj finančne:
“Ja a jeho matka po ňom túžime každý deň… Dnes nám išlo srdce pukmúť, keď nám náš právny zástupca oznámil rozsudok o smrti. Ale naša viera v Krista neochabla a veríme Bohu, že nás zachráni z tohto utrpenia.”
V inom prípade 18. mája, niekoľko dní pred týmto rozsudkom smrti, Zahid Sohail, moslimský policajný strážnik na ceste do mešity tvrdí, že počul svojich susedov, dvoch kresťanských chlapcov – tínedžerov – 14-ročného Simona Nadeema Masiha a 18-ročného Adila Masiha, ako si vraj robili žarty z mena Mohameda, a tak začal chlapcov biť a mlátiť.
Podľa Adilovho otca Babara,
“Sohail spočiatku tvrdil, že prechádzal okolo týchto dvoch chlapcov, keď počul, ako “znevažujú” proroka Mohameda a potom sa ešte tomu smejú. Začal biť Simona, a keď sa ho Adil pokúsil zachrániť, Sohail napadol aj jeho”.
Čoskoro sa okolo zhromaždili susedia a okoloidúci.
Pokračuje Babar:
“Obaja chlapci Sohailovo obvinenie rázne popreli a povedali, že nepovedali nič, čo by bolo urážkou islamského proroka. Keď miestni ľudia zo susedstva požiadali Sohaila, aby svoje obvinenie doložil, nič nepovedal a odišiel.”
Večer však policajti vtrhli do Babarovho domu a zatkli jeho syna Adila, ako aj Simona, ktorí boli následne uväznení na základe obvinenia z urážky Mohameda, opäť podľa ustanovení trestného zákonníka o rúhaní, ktoré požadujú trest smrti.
“Boli sme šokovaní, keď sme sa dozvedeli obsah prvej informačnej správy [FIR], v ktorej Sohail tvrdil, že Simon nazval šteniatko ‘Muhammad Ali’ a obaja chlapci potom o tom žartovali,” povedal Babar a dodal, že toto obvinenie je “úplne nepodložené”.
Sohail sa vraj o šteniatku vôbec nezmienil, keď túto záležitosť prvýkrát nastolil:
“Nikto na našej ulici nemá psa a ani v čase, keď sa tento incident odohral, nebolo na ulici žiadne šteňa. Sohail si vymyslel falošné obvinenie voči našim deťom po tom, čo sa mu nepodarilo presvedčiť miestnych obyvateľov o svojom predchádzajúcom tvrdení.”
Keď polícia 19. mája predviedla Adila na súd:
“Obaja chlapci boli v šoku a plní strachu a stále nechápu, prečo ich Sohail nechal zatknúť.”
Pri poslednej správe to Babar Masih nepovedal svojej manželke, ktorá má slabé srdce a utrpela už dve mŕtvice:
“Ešte nevie, že Adila zatkli na základe takého závažného obvinenia, a neviem, ako dlho pred ňou budem môcť túto správu tajiť. Bude zničená…. [Nevie, ako dlho budú musieť naše deti trpieť vo väzení kvôli tomuto falošnému obvineniu – je to hrozná nespravodlivosť.”
V správe sa ďalej uvádzalo:
“V Pakistane bolo zlynčovaných niekoľko ľudí na základe falošných obvinení z rúhania. Od 1. januára do 10. mája [2023] bolo v Pakistane nahlásených najmenej 57 prípadov údajného rúhania, pričom v tom istom období boli štyria podozriví z rúhania zlynčovaní davom alebo zabití nejakým fanatikom…“
V ďalšom prípade 16. mája, dva dni pred zatknutím dvoch kresťanských tínedžerov, moslimský policajt, najatý na ochranu katolíckej školy (Swat), ktorú spravujú sestry Obetovania Panny Márie, namiesto toho zaútočil na školu a zavraždil dve mladé dievčatá. Podľa prvej správy,
“[Dôstojník Alam] Khan, ktorý mal službu pri hlavnej bráne, bezhlavo spustil paľbu na dievčatá v školskom autobuse, keď sa vracali domov [zo školy]. Počas masakry bola zabitá Ayesha (5 rokov) a šesť ďalších dievčat bolo zranených… [Tieto dievčatá] utrpeli rôzne menšie a väčšie zranenia, napríklad zlomenú ruku alebo guľku do hlavy.”
Neskoršia správa potvrdila, že dve dievčatá – druhé dievča malo 9 rokov – boli zabité v krupobití guliek, ktoré Khan vystrieľal na ich dodávku.
Hoci Khan, známy svojou násilníckou minulosťou, bol zatknutý, sudcovia sa už zrejme rozhodli zbaviť ho viny – na základe tvrdenia, že konal v dôsledku “duševnej choroby”. Podľa jednej správy:
„Príbuzní obetí a priaznivci školy protestujú, pretože oficiálne vinníkom incidentu bolo “duševné zdravie” muža bez toho, aby sa vyšetrili jeho možné vzťahy s moslimskými extrémistickými skupinami.”
“Jednou z možných odpovedí na otázku, prečo došlo k tejto hroznej teroristickej udalosti v misionárskej škole, je nenávisť voči vzdelávaniu žien v zradikalizovanom Pakistane. Swat v minulosti čelil viacerým hnutiam zameraným proti vzdelávaniu žien, keď bol pod nadvládou Talibanu.”
Hannah Chowdhryová, pakistanská študentka práva v Spojenom kráľovstve, v súvislosti s týmto incidentom uviedla:
“Tento policajt mal chrániť tieto dievčatá napriek tomu, že zastával mimoriadne radikálne názory. Je neuveriteľné, že bezpečnostné opatrenia nezachytili, aké nevhodné bolo jeho zaradenie v škole. O tomto mužovi bolo známe, že trpí duševnou chorobou a v minulosti mal dve násilné epizódy – som si istý, že vyšetrovanie odhalí hrozivejšie extrémistické pozadie.”
V ďalšom incidente, o ktorom sa písalo v máji, moslimská rodina – s pomocou polície – bila, mučila a nezákonne väznila kresťanskú upratovačku krátko po tom, ako sa pokúsila dať výpoveď kvôli tehotenstvu.
Asma Gulfamová, 28-ročná katolícka upratovačka a matka štyroch detí, pracovala v predchádzajúcich piatich rokoch pre moslimskú rodinu. Začiatkom apríla oznámila, že je v piatom mesiaci tehotenstva a už nemôže ďalej pracovať kvôli svojmu zdravotnému stavu. Rodina jej však odmietla dať súhlas. O niekoľko dní , 18. apríla, obvinila tehotnú kresťanku z krádeže 1 milióna rupií (3 490 USD), ktoré vraj mali byť v kúpeľni. Keď to popierala, manželka odvliekla Asmu do miestnosti, kde čakali štyria policajti.
“Len čo ma uvideli [povedala Asma], policajti ma začali častovať nadávkami a kliatbami. Vyhrážali sa mi, že mi roztrhajú šaty, ak sa nepriznám k údajnej krádeži, ale keď som odmietla, ťahali ma za vlasy a začali ma nemilosrdne biť. Počas mučenia sa mi pokúsili trhať nechty.”
“Plakala som a kričala o pomoc, ale nikto ma neprišiel zachrániť. Pracovala som v tom dome toľko rokov a ani raz ma manželia neobvinili z nejakého priestupku. Pracovala som veľmi tvrdo a poctivo, pretože to pre mňa bolo dobré svedectvo mojej kresťanskej viery. Celý tento čas [osem dní] som bola držaná ako rukojemník v ich dome, počas ktorého som bola opakovane mučená. Útočníci mi nadávali, že som kresťanka, a hovorili, že ma pred nimi nikto nemôže zachrániť…”
“Plakala som a kričala o pomoc, ale nikto ma neprišiel zachrániť. Pracovala som v tom dome toľko rokov a ani raz ma manželia neobvinili z nejakého priestupku. Pracovala som veľmi tvrdo a poctivo, pretože to pre mňa bolo dobré svedectvo mojej kresťanskej viery. Celý tento čas [osem dní] som bola držaná ako rukojemník v ich dome, počas ktorého som bola opakovane mučená. Útočníci mi nadávali, že som kresťanka, a hovorili, že ma pred nimi nikto nemôže zachrániť…”
Keď jej manžel, vodič rikše Gulfam Masih, išiel na políciu, aby nahlásil jej zmiznutie, policajti ho zatkli. “Týždeň ho držali v nezákonnej väzbe a prepustili ho 26. apríla, až keď sa môj zdravotný stav zhoršil.”
Hneď ako bola Asma schopná, oznámila svoje nezákonné väznenie a bitie na polícii, ale policajti jej sťažnosť zamietli bez toho, aby sa ju obťažovali vypočuť. Nahnevaná, že mala tú odvahu ich nahlásiť, moslimská rodina podala proti Asme a jej manželovi obvinenie z krádeže, ktoré však polícia už brala veľmi vážne.
“Teraz môžem len apelovať na vedúcich predstaviteľov našej komunity a vysokopostavených predstaviteľov vlády, aby nás a naše deti zachránili pred týmto prenasledovaním,” nechala sa počuť Asma.
Imran Sahotra z Hnutia za kresťanské prebudenie v diskusii o zaobchádzaní s Asmou povedal:
„Tento prípad ukazuje, ako zraniteľná kresťanská komunita nemá v Pakistane prístup k spravodlivosti…. Policajt musí byť potrestaný, pretože úbohá žena mohla prísť o svoje nenarodené dieťa alebo dokonca sama zomrieť v dôsledku mučenia.”
Ak sa takto správajú moslimské úrady v Pakistane, nemalo by nás prekvapiť, že aj radoví moslimovia beztrestne šikanujú kresťanov. Zoberme si dva podobné príbehy, tiež z mája:
Skupina 17 moslimských mužov, medzi ktorými boli podľa správy aj známi pedofili, vtrhla 13. mája do areálu kostola počas kresťanskej svadby.
“Moslimskí muži obťažovali mladé ženy a maloletých chlapcov, takže Naeem Masih a jeho rodina, ktorí organizovali svadobný obrad, boli nútení ich požiadať, aby odišli. Votrelci to však odmietli a začali fyzicky napádať ženy a chlapcov; jeden z nich prenasledoval 14-ročného chlapca Hanooka Masiha a uhryzol ho do zadku. Hanook potom dal moslimskému sexuálnemu predátorovi facku a niekoľko moslimských mužov ho začalo biť. V tomto momente to už bolo naozaj neúnosné a prítomní kresťanskí muži násilím vyviedli moslimských sexuálnych predátorov z kostola.”
Naeem Masih v súvislosti s týmito narušiteľmi – najmä s ich dvoma vodcami, ktorí sa obaja volali Muhammad – povedal:
“Zničili svadbu mojej dcéry a zastrašovali našich hostí takým zvráteným spôsobom – mali by ich zatknúť!”
Rodina – odvolávajúc sa na “obťažovanie a sexuálne útoky na neplnoleté osoby, ktoré sa zúčastnili na svadbe jeho dcéry” – podala sťažnosť na polícii. Nasledujúci deň podľa Naeema,
“Muhammad Awais prišiel na roh našej ulice a začal sa vyhrážať zabitím, ktorá stihne každého kresťana, ktorý by sa odvážil podač obvinenie proti pedofilnému gangu a opäť vulgárne nadával kresťanom”.
Kresťanská rodina svoju sťažnosť nestiahla, hoci tým riskovala svoj život, polícia konala mimoriadne pomaly a zdá sa, že si s páchateľmi vymieňala informácie. Keď polícia konečne zaregistrovala sťažnosť, moslimské rodiny sa… rozzúrili.
Počas skorého rána 17. mája okolo 2:30 hod. prišiel páchateľ Muhammad Awais s ďalšími ozbrojenými prívržencami… a začal strieľať do vzduchu, pričom vykrikoval nadávky na miestnych kresťanov. Keď počuli hluk, členovia kresťanskej komunity … prišli na námestie a požiadali Muhammada Awaisa, aby prestal … Moslimský dav spustil paľbu na kresťanov, ktorým sa našťastie podarilo ukryť za múry miestnych budov. Páchatelia potom namierili svoje strely na kríž na hlavnej bráne kostola Awami a poškodili ich bezpečnostné kamery.
“Boli sme nesmierne vystrašení, keď moslimovia strieľali na našich mužov a na kostol,” pokračoval Naeem. “Chceli nás zabiť!”
Hoci sa kresťania opäť obrátili na políciu a tentoraz k obvineniam pridali aj streľbu, polícia do poslednej správy nezatkla “žiadneho z páchateľov”.
Juliet Chowdhryová, splnomocnenkyňa Britského ázijského kresťanského združenia, o tejto situácii uviedla:
“Je to mimoriadne znepokojujúci incident. Moslimský gang sexuálnych zvrhlíkov, z ktorých mnohí vykazovali bisexuálne pedofilné správanie, obťažoval a sexuálne napádal deti a ženy na verejnom podujatí. Som si celkom istá, že takého správania by sa nepovážili dopustiť v mešite alebo na moslimskom svadobnom obrade. Znepokojujúce je, že kresťania sa čoraz častejšie stávajú terčom sexuálnych útokov, pretože sú zraniteľní.
Napokon 3. mája, keď niekoľko mladých kresťanských dievčat vychádzalo z kostola po modlitebnom stretnutí, “niekoľko moslimských mužov začalo na bicykloch krúžiť okolo žien, nadávať im a hulákať na ne,” uvádza sa v správe.
“Toto sa dialo už nejaký čas a kresťania z kostola pri mnohých príležitostiach žiadali mužov, aby prestali dievčatá obťažovať.”
Pri tejto konkrétnej príležitosti v mene dievčat zasiahol neďaleký kresťanský majiteľ obchodu Akash Masih. Povedal “mužom, aby neprichádzali pred bránu kostola, najmä po skončení bohoslužby, pretože ženy boli vystrašené”.
Gang reagoval tým, že stiahol k sebe ďalších moslimských mužov, ktorí sa potom vrhli na Akasha, ako aj na ďalších dvoch kresťanov, ktorí mu prišli na pomoc, a “brutálne ich zbili”.
26-ročný Akash Masih, ktorý utrpel viaceré zranenia, neskôr uviedol:
“Títo chlapci už dlhší čas obťažujú naše dievčatá, pískajú na ne a vytrubujú, pričom používajú vulgárne gestá. Už toho bolo dosť, začalo to byť neznesiteľné. Ako sme im mohli dovoliť, aby takto znevažovali naše ženy? Kontaktovali sme miestnu políciu, ale tá nič neurobila.”
Hoci kontaktovanie polície bolo ako zvyčajne neúčinné, bolo potrebné za to zaplatiť “cenu”. V správe stojí:
“Rozzúrilo ich, že kresťania odmietli ustúpiť od svojho úsilia o spravodlivosť [tým, že odmietli stiahnuť svoju prvú sťažnosť], páchatelia roznietili nenávisť voči miestnym kresťanom a vytvorili dav, ktorý 22. mája zaútočil na domy a podniky kresťanskej komunity. Dav rozbíjal dvere a okná, ničil stánky pred obchodmi, ničil výrobky a bil kresťanov. Okolo 19.30 hod. sedel Yaqoob Masih [otec Akashe] pokojne vo svojom malom obchode s potravinami, keď jeho, jeho synovca a jeho manželku náhle napadol násilnícky dav.
Yaqooba a jeho synovca opakovane a brutálne bili veľkými doskami. Vo svojom ničení pokračovali zdemolovaním pultu v obchode a potom zničili monitor a tiež ovocie a zeleninu. Parveen Bibi (55 rokov), Yaqoobova manželka, dostala mimoriadne silnú facku a bola vystavená ďalšiemu fyzickému a slovnému násiliu.”
Yaqoob, jeho manželka a synovec boli hospitalizovaní kvôli zraneniam, ktoré pri tom utrpeli.
“Zranenia spôsobili Yaqoobovi práceneschopnosť a do svojho obchodu sa už nevrátil. Trpí tiež posttraumatickou stresovou poruchou a úzkosťou.”
Podľa poslednej správy “polícia zatiaľ nezatkla žiadneho z páchateľov”.
Abid Masih, ďalší miestny kresťan, v rozhovore o ich ťažkej situácii povedal:
“Táto situácia nás neodradí, bez ohľadu na to, čo sa stane, budeme sa usilovať o spravodlivosť. Nemôžeme nechať naše ženy zraniteľné voči dravým inštinktom miestnych moslimov.”
V tejto situácii, píše na spomínaný pracovník ACN, by bolo ľahké byť pesimistom, pokiaľ ide o vyhliadky kresťanov v Pakistane.
„Ale to, čo nás pri našich cestách po farnostiach vždy znova a znova dojímalo, bola čistá radosť veriacich z ich oddanosti Kristovi a ich komunite. Počas bohoslužby krížovej cesty v preplnenej Katedrále svätého Jozefa v Rawalpindi by bolo počuť aj špendlík spadnúť na zem. Bolo to tak všade, kam sme prišli. V Lahore nám arcibiskup Sebastian Shaw povedal, že 85 percent veriacich navštevuje nedeľnú omšu. “Ľudia vidia v Cirkvi a v Eucharistii veľké znamenie nádeje uprostred všetkých svojich ťažkostí.”
Viera ľudí, zbičovaná a pošramotená mnohými neúspechmi, diskrimináciou a epizódami prenasledovania, je najistejšou zárukou nádeje v čase obnovenej neistoty.
