Dnes niet inej skupiny osôb, ktorá by si vyžadovala takú bezpodmienečnú úctu a taký rešpekt od spoločnosti, ako sú osoby LGBTQ++“. Je takmer nepredstaviteľné, aby v „najdôležitejšom mesiaci“ roka, ktorým je jún, nejaká verejná osoba, väčšia firma či akcia sa zaobišla minimálne bez vyjadrenia sympatie či bez nátlakovej, agresívnej propagácie tejto ideológie v jej ustavične nových obmenách.
V čase písania tohto článku Business Coalition for the Equality Act, oficiálne zaregistrovaná v Senáte USA, evidovala vyše päťsto korporácií, ktoré v tejto krajine bezvýhradne podporujú hnutie LGBT, ba tvrdo požadujú od svojich zamestnancov, aby povinne skladali hold jeho zvrhlým ideám vydávaným za ľudské práva. Nie sú to hocijaké korporácie, ale tie najväčšie, najsilnejšie, najbohatšie teda aj najvplyvnejšie, ktoré sú svetovými lídrami vo svojich odvetviach.
Nech už v tomto zozname hľadáte ktorúkoľvek z veľkých, celosvetovo pôsobiacich spoločností, takmer určite je tam: BlackRock, Vanguard Group, Google a Meta (predtým Facebook), Amazon a Apple, Microsoft a Adobe, General Motors a American Airlines, Goldman Sachs a Deutsche Bank, Netflix, Disney, IBM, Ikea, Tesla, Toyota, Coca Cola a Pepsi, Warner, Sony, Spotify, Pfizer, Paypal, Intel, Johnson & Johnson, Levi Strauss, Visa, MasterCard, Starbucks… atď. atď.
Celkový ročný obrat tejto koalície iba v USA predstavuje 7,8 bilióna (bilión s dvanástimi nulami čiže = 7 biliónov a 800 miliárd) dolárov s počtom zamestnancov šestnásť miliónov. (Pre porovnanie: ročný príjem štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v roku 2021 bol 17 miliárd Eur.)
Koalícia korporácií však nie je jedinou silou, ktorá podporuje toto hnutie. Agenda LGBT sa vo všetkých štátoch na Západe postupne stáva štátnou ideológiou. Kto ju odmieta, stáva sa predmetom pohŕdania a šikanovania, ako napríklad Poľsko alebo Maďarsko. Posledne menovaná krajina napriek tomu, že jej socialistická vláda ešte v roku 2009 schválila registrované partnerstvá, ktoré dnes tak vehementne požadujú „progresívne“ sily aj na Slovensku.
Ako sa dalo čakať, registrované partnerstvá nestačia a nikdy ani nestačili. Je to iba prvé odrezané koliesko splesnivetej salámy, za ktorým automaticky musia nasledovať ďalšie čoraz hrubšie plátky.
V Kanade, kde registrované partnerstvá boli v jednotlivých štátoch schválené v rokoch 2001 až 2004, po krátkom čase k nim pribudlo aj „manželstvo“, potom adopcie a dnes zašli už tak ďaleko, že šikanujú každého, kto dostatočne presvedčivo neprejavuje aj navonok svoje nadšenie pre túto ideológiu.
Aby podchytila najmladšiu generáciu, nič nenecháva na náhodu: Napríklad Ministerstvo školstva Britskej Kolumbie vydalo začiatkom júna vyhlásenie “pri príležitosti Pride 2023, v ktorom dalo jasne najavo, že vláda nebude v tejto otázke tolerovať žiadny nesúhlas a v období od materskej školy až po posledný dvanásty ročník musí byť jún “časom”venovaným učeniu sa o “Prajde” a povinnej oslave alternatívnych sexuálnych životných štýlov.
V Spojených štátoch amerických pod vedením Joea Bidena sa podpora hnutia LGBT stala jednou z hlavných zásad ich zahraničnej politiky. Práva LGBT sa pre Ameriku stali takými dôležitými, že v roku 2021 dokonca demonštratívne vyvesila transparent so šesťfarebnou dúhou na svojom veľvyslanectve vo Vatikáne, priamo pred oknami pápeža.
A pápež, hoci vlajka symbolizuje úplné odmietnutie katolíckeho učenia v otázke morálky, sa tváril, že si to nevšimol a bezprostredne po udalosti nemal problém stretnúť sa s prezidentom Bidenom, pričom o incidente sa ani len nezmienil, keďže vlajka bola vyvesená v roku 2022 i 2023.
Nikto nevyhlasuje napríklad mesiac solidarity a podpory pre zdravotne postihnutých, ktorí majú iba jeden svoj deň – 3. december – o ktorom však málokto vie. Veľvyslanectvá nevyvesujú vlajky pripomínajúce pomoc bezdomovcom či sirotám a páni veľvyslanci nepíšu arogantné a poučujúce listy iným krajinám vyčítajúce im, že sa nestarajú o bezdomovcov či psychicky choré osoby a nepochodujú na žiadnych pochodoch v ich prospech, a už vôbec nie o krutom prenasledovaní kresťanov .
Pritom v Nigérii každé dve hodiny sú zabití kresťania, ako tento týždeň odsúdila mimovládna organizácia Open Doors.
Keďže však títo kresťania „nie sú queer, nie sú fluidní, ani nie sú bojovníkmi proti klimatickej kríze, pre západné vlády a médiá nie sú dostatočne atraktívni – uvádza sa v správe o prenasledovaní kresťanov, ktorú vypracovala organizácia Aid to the Church in Need – “a tak sa náboženská sloboda v rebríčku priorít ľudských práv dostáva na spodné priečky zatienená témami ako sú gender, sexualita a rasa”.
Prenasledovanie kresťanov nie je témou napriek tomu, že podľa svedectva nigérijského biskupa Wilfreda Anagbeho sa prenasledovanie a vraždenie katolíkov v jeho krajine tak rozmohlo, že sa “stalo každodennou udalosťou“.
“Za posledných 60 dní, od 12. apríla do 12. júna 2023, bolo nigérijskou vládou podporovanými islamskými džihádistami zastrelených nie menej ako 1 100 bezbranných kresťanov,” uvádza sa v správe s tým, že celkový počet sa rovná “dennému priemeru 17 zabitých kresťanov”.
V správe sa tiež uvádza, že za posledných 60 dní islamskí džihádisti zrovnali so zemou alebo zničili 100 kostolov a od roku 2009 bolo zavraždených najmenej 53 350 kresťanov, pričom 18 100 kostolov a 2 200 škôl bolo vypálených.
“Viac ako 50 miliónov kresťanov, prevažne v severnej Nigérii, čelí vážnym hrozbám džihádistov, pretože sa hlásia ku kresťanstvu” a nie menej ako “14 miliónov bolo vykorenených a 8 miliónov bolo nútených opustiť svoje domovy, aby sa vyhli zabitiu”.
Médiá, elity a vládcovia sveta si to však nevšímajú: Čo tam po nejakých „bigotných kresťanoch! Veď títo v minulosti upaľovali čarodejnice, upálili Giordana Bruna i Galilea Galileiho a aj dnes nechcú nám uznať naše základné ľudské právo označené ako Love is Love, nehovoriac o „prerušení tehotenstva“ a pod., tak nech si dnes za to aj niečo vytrpia! Nigéria je aj tak preľudnená, takže tých pár tisíc zabitých kresťanov iba prospeje klíme a zníži uhlíkovú stopu! My sa musíme zamerať na v prvom rade na „dúhový ľud“, ktorý už takmer neprodukuje novorodencov, čím šetrí životné prostredie.
To kvôli nim kapitáni futbalových tímov nosia pásky v dúhových farbách.
Progresívne mestá sveta, ako Varšava, Washington, Paríž, osvetľujú svoje budovy, kým na námestí pred Rockefellerovým centrom v New Yorku vysoko na stožiaroch vlaje 193 vlajok všetkých členských štátov OSN, ktoré sa zmenili na dúhové.
“Pritom Isis v Afrike (Čad, Kamerun, Niger, Demokratická republika Kongo, Nigéria, Mozambik): útočí na kresťanov – zabíja, stína hlavy, vraždí kňazov a mníšky, vypaľuje kostoly, kliniky a domy – zatiaľ čo svet mlčí”. Mrazivá správa z tohto týždňa z Memri.
Tento týždeň vydala popredná nigérijská organizácia na ochranu ľudských práv správu, v ktorej sa uvádza, že v máji bolo zavraždených 700 kresťanov ako “darček na rozlúčku” pre bývalého prezidenta Muhamadua Buhariho:
Medzinárodná katolícka organizácia Aid to the Church in Need (Pomoc Cirkvi v núdzi), ktorá poskytuje pastoračnú pomoc, v rámci svojich snáh o pomoc rozsiahlo zdokumentovala túto situáciu. V mnohých prípadoch sú muži brutálne zabíjaní a ženy a deti znásilňované a posielané do zajatia len preto, že sú kresťanmi.
Čo na to Západ? Krčí ramenami.
Dva dni po tom, ako Bidenova administratíva rázne pokarhala ugandských predstaviteľov za zákon obmedzujúci práva LGBT, z Ugandy prišla správa o 42 zavraždených kresťanoch, väčšinou študentov strednej školy v okrese Kasese. Jeden zo študentov, ktorí útok prežili, hovorí, že sa schovával za telá ostatných spolužiakov. “Islamskí povstalci sa pýtali, či sú medzi študentmi nejakí moslimovia, ale neboli tam žiadni. Povedali, že svojich ‘spoluveriacich nezabíjajú‘. Ostatných zabíjali sekerami a ostrými predmetmi“.
Napriek zdanlivo bezvýchodiskovej situácii biskup Anagbe povedal, že jeho veriaci a jeho diecéza budú naďalej dôverovať Bohu a pokračovať v práci na obnove.
“Pre mňa to bola mimoriadne traumatizujúca skúsenosť, ktorú nikomu neprajem,” povedal. “V priebehu troch rokov som prišiel o 18 kňazov.”
“Ľudia utekajú a nevedia, kam ísť. Žijú ako utečenci, ale sú to utečenci vo vlastnej krajine, vo vlastnom štáte,” dodal biskup. “Toto je ich ťažká situácia, nemôžu sa vrátiť domov a nikto im neprichádza na pomoc. Takže je to veľmi bolestivé.”
Napriek stupňujúcemu sa prenasledovaniu má Nigéria zďaleka najvyššiu návštevnosť omší na svete.
Paradox?
“Neustále sa modlíme,” povedal Anagbe. “Boh určite vypočuje naše modlitby. Preto je omša taká dôležitá a preto sa modlíme. Musíme dôverovať Bohu uprostred tejto krízy.”
Čo robí LGBT lobby ? Zo všetkých síl sa snaží nepoľavovať, legimitizovať svoju existenciu, ustavične sa sťažovať a vyplakávať, každý prejav nesúhlasu považuje za prejav nenávisti, proti ktorej treba prijať prísnejšie zákony. Pritom nezabúda ustavične „objavovať“ nové „rody“ a hneď sa sťažuje, že sú diskriminované.
Prenasledovaní kresťania a LGBT skupiny sú dva odlišné svety. Pre tých druhých zabití kresťania sú menej dôležitou správou ako preferované zámená Lgbt osôb.
Homosexuálnych aktivistov, trans bojovníkov a drag queens môžeme opísať ako tých, ktorí sa verejne pýšia svojím hriechom. Na nich sa vzťahuje výrok proroka Izaiáša: “Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým! (5,20).
Žiaľ, podarilo sa im presvedčiť väčšinu našich elít, politikov i ľudí z médií, že sexuálna revolúcia je dobrá vec a tí, ktorí sa pred týmto sprievodom zhýralosti a dekadencie bránia, sú tí zlí. Z neresti sa stala cnosť a z cnosti neresť.
Jedného dňa sa však stretnú so svojím Stvoriteľom a budú musieť skladať účty.
Ešte sa môžu obrátiť.
Ale pýcha je cesta do pekla. Ako hovorí apoštol Jakub: “Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť.” (Jak 4,6)
Zabudnime teda na Mesiac pýchy. Potrebujeme Medzinárodný mesiac pokánia.
To je naša jediná nádej.
