Podľa kardinála Gerharda Ludwiga Müllera, bývalého prefekta Kongregácie pre náuku viery, musí Vatikán zakročiť proti myšlienkam “Synodálnej cesty” v Nemecku, ak nie sú v súlade s katolíckou náukou. Podľa jeho slov sa to v súčasnosti týka najmä učenia o ideológii gender a “woke”.
Nemecký purpurát v Ríme vyjadril nepochopenie nad tým, že Vatikán nepodnikol disciplinárne a inštitucionálne kroky proti zjavným herézam. Skutočnosť, že Boh stvoril človeka ako muža a ženu a že rodina je na tom založená, je základnou pravdou viery. Ak sa to popiera, Rím to musí jasne kritizovať.
V tejto súvislosti duchovný kritizoval aj politickú triedu v Nemecku. – Tá si dovoľuje ľuďom hovoriť, čo majú hovoriť, čo si majú myslieť a čo majú jesť. Niektorí politici sa správajú ako kazatelia náhradného náboženstva,” povedal kardinál Müller, ktorý v rokoch 2012 až 2017 viedol vatikánsku Kongregáciu pre náuku viery. Svoje vyjadrenia predniesol na prezentácii knihy-rozhovoru s názvom In buona fede, ktorú s ním napísala talianska novinárka Franca Giansoldatiová.
Kniha sa dotýka horúcich tém: predovšetkým zneužívania; liturgických obmedzení voči tradicionalistom; situácie katolicizmu v Nemecku, ktorý smeruje k apostáze; pápežovej rezignácie na pokračovanie petrovskej služby; blížiacej sa budúcnosti; otázky žien; Cirkvi v Amerike a Číne.
V roku 2012 Benedikt XVI. vymenoval vtedajšieho regensburského biskupa Gerharda Müllera za prefekta Kongregácie pre náuku viery, ale pápež František ho na konci prvého päťročného funkčného obdobia nepotvrdil.
“Bol to blesk z jasného neba,” uzatvára svoju knihu a dodáva: “Vnímali ma ako prísneho nemeckého profesora, ktorý chcel dávať lekcie aj pápežovi, ale všetko to bolo falošné, vykonštruované. Ja som len bránil princípy. Predpokladám len, že pápež si časom vypestoval istú formu nedôvery, odporu voči teológom, nemeckým akademikom.” – vyznáva sa.
Kardinálova kritika Františkovej vlády, či skôr “magického kruhu” okolo neho, je silná a tvrdá: pre prílišnú centralizáciu; pre neregulérne vedenie “občianskych súdnych procesov vo Vatikáne”, ako v prípade kardinála Angela Becciu, ale aj pre krytie priateľov, ako je argentínsky biskup Gustavo Zanchetta; pre zbytočné rozpory spôsobené liturgickými obmedzeniami. Kardinál Müller sa
Kardinálova kritika Františkovej vlády, či skôr “magického kruhu” okolo neho, je silná a tvrdá: pre prílišnú centralizáciu; pre neregulované vedenie “občianskych súdnych procesov vo Vatikáne”, ako v prípade kardinála Angela Becciu, ale aj pre krytie priateľov, ako je argentínsky biskup Gustavo Zanchetta; pre zbytočné rozpory spôsobené liturgickými obmedzeniami. Kardinál Müller sa vyslovuje proti tomu, aby sa pápež zriekol pokračovania svojej služby.
Pokiaľ ide o politické a sociálne otázky, kardinál sa vyhlasuje za nadšenca Laudato si’, ale otvorene kritizuje čínsky režim aj ruskú agresiu (a kroky vatikánskej diplomacie). Müller si však vyhradzuje ostré slová na adresu nadmernej moci kapitalistickej menšiny, “ktorá vykorisťuje väčšinu” svetovej populácie, ako aj na adresu hrozivých perspektív transhumanizmu, ktorý je v skutočnosti antihumanizmom popierajúcim Boha.
Zdroj: ekai.pl
