Traduje sa, že keď moslimské vojská dobýjali Konštantinopol v máji 1453, byzantskí teológovia mali iné starosti: Hádali sa o pohlaví anjelov. Neviem, či je to pravda, alebo iba neprajná legenda, ale vystihuje dnešný stav medzi ľuďmi Cirkvi minimálne na Západe.
Dnešná situácia je však ešte absurdnejšia, lebo kým v Byzancii riešili neškodný pseudoproblém, katolícki biskupi v Nemecku či v Belgicku chcú silou-mocou požehnávať „do neba volajúci hriech“!
Jedným z nich je aj antverpský biskup Johan Bonny (67), ktorý patrí medzi nadšených zástancov požehnávania tzv. „gejovských“ párov, vďaka čomu je dnes na výslní.
Katolícka teologická fakulta Bonnskej univerzity mu v týchto dňoch dokonca udelila čestný doktorát za “uznanie jeho angažovanosti a oddanosti synodálnemu procesu a mimoriadne zásluhy o obnovu katolíckeho učenia o manželstve, rodine a iných formách vzťahov a života“, pričom každý vie, že v skutočnosti je to za jeho výnimočnú pro-homosexuálnu angažovanosť.
Pokiaľ ide o pád Konštantínopolu, pre biskupa Johanna Bonnyho je to určite vzdialená história neuvedomujúc si, že hrozba nad hlavami Byzantíncov pred 570 rokmi bola rovnaká ako je dnes v Európe – islam. To, že politicky korektné médiá o tom nepíšu, neznamená, že to nie je pravda.
Biskupovi Johanovi Bonnymu ako obyvateľovi Antverp určite nie je neznáme meno Borgerhout. Je „multikultúrna“ štvrť s približne 50 tisíc obyvateľmi. Stačí pozrieť krátky šot spred desiatich rokov, keď moslimovia vehementne protestovali proti akémusi filmu, ktorý oni považovali za protiislamský.
V Antverpách bola v marci tohto roku zrušená akcia so zámerom cieľom spojiť LGBTQIA+ moslimov. Podujatie totiž vyvolalo hnevlivé reakcie, čo viedlo k jeho zrušeniu, pretože „nebolo možné zaručiť bezpečnosť“, čo len posilnilo tvrdenie, že terorizmus funguje a hrozby zaberajú.
Belgický denník L’Echo uvádza: “Kostoly v Antverpách sú prázdne. Moslimovia tvoria väčšinu v 33 z 58 základných škôl v meste. Podiel islamských žiakov na základných školách v Antverpách sa každoročne zvyšuje o 2 %.“ Vzhľadom na tieto štatistiky sa Antverpy najneskôr do desiatich až pätnástich rokov stanú mestom, v ktorom budú prevažovať moslimovia.
Pritom Antverpy zďaleka nie sú v tomto procese najďalej. “Už teraz je takmer tretina obyvateľov Bruselu moslimská,” uviedol Olivier Servais, sociológ z univerzity v Louvaine. “Vyznávači islamu vzhľadom na vysokú pôrodnosť budú väčšinou “o pätnásť-dvadsať rokov”.
Hoci ženy cudzej národnosti tvoria v Belgicku iba šestinu všetkých žien v plodnom veku, táto šestina plodí polovicu všetkých novonarodených detí. K 1. januáru 2020 bolo v Belgicku 67,9 % obyvateľov belgického pôvodu, kým v roku 2010 podiel Belgičanov belgického pôvodu bol ešte 74,3 percenta. Počet etnických obyvateľov Belgicka sa prudko znižuje.
Belgické hlavné mesto má pritom problém aj s radikálnym islamom. Toto pred niekoľkými rokmi nepovedal nejaký pravicový extrémista, ale starosta Bruselu Yvan Mayeur. Odmietol však tvrdenia, že jeho mesto je hlavným mestom džihádu. Tým sú podľa neho Antverpy, odkiaľ sa potom rozšíril do Bruselu“.
Belgická cirkevná hierarchia veľmi ochotne ustupuje sodomii, pritom viera v krajine je v stave hlbokého úpadku.
Ešte v roku 1999 vyšla v Belgicku kniha s prorockým názvom: Les derniers des Mohicans?: Les catholiques en Belgique (Posledný Mohykáni? Katolíci v Belgicku), ktorý sa, žiaľ, výstižne hodí na stručnú charakteristiku situácie Cirkvi v krajine. Pozrime sa aspoň „námatkou“ na niekoľko príkladov.
Keď jeden z najväčších chrámov na svete nemohol nájsť farára. Lebo niet kňazov.
Národná bazilika Najsvätejšieho Srdca (franc: (Basilique Nationale du Sacré-Cœur) je farským kostolom v Bruseli. Symbolicky prvý kameň položil kráľ Leopold II. v roku 1905. Výstavbu zastavili dve svetové vojny a slávnostne bola otvorená až v roku 1970. Rozlohou je jedným z najväčších chrámov na svete. Jej najväčším problémom je to, že dlho nemohla nájsť farára. Prečo? „Nejsou lidi“.
Mons. Kockerols, pomocný biskup Brusselu, priznal, že nemá po ruke žiadnych kňazov, ktorým by mohol zveriť dôležité farnosti vrátane baziliky v Koekelbergu. Dôvod je prozaický, pokračoval: na 97 katolíckych kostolov “mám len dvanásť kňazov mladších ako 60 rokov“.
Veriaci človek nemôže necítiť mrazenie, keď číta článok z belgických novín La Libre: “Zo 110 kostolov v Bruseli je 36 určených na zatvorenie vzhľadom na klesajúci počet veriacich. Do kostola chodí len každý štyridsiaty Belgičan, čo predstavuje 2,5 % obyvateľstva, v porovnaní s 50% v 60. rokoch minulého storočia. Priemerný vek veriacich v kostoloch je nadpriemerne vysoký (to sú tí „poslední Mohykáni!“), väčšine kostolov hrozí zatvorenie a niektoré sa už zmenili na hotely, kultúrne centrá, obchody alebo diskotéky:
Napríklad v Nivelles skončil na trhu ďalší kostol. V Gande bol kostol svätej Anny prestavaný na supermarket.
Kostol Petit Wasmes vo Valónsku bol premenený na byty, zatiaľ čo v Anderlechte sa z veľkého kostola svätého Františka stane športové centrum.
V Beyne-Heusay budú zbúrané 2 z 5 kostolov, zatiaľ čo v Anderlechte sa z veľkého kostola svätého Františka Xaverského stane športové centrum.
V Malonne sa kaplnka Piroy zmenila na pivovar. Atď., atď., atď.
Keď bruselský kardinál De Kesel hovorí politicky korektne o islame, že preň veľkou výzvou je integrácia do „našej modernej spoločnosti“, prezrádza, že nepozná poslanie islamu, ktorým je vládnuť a nie „integrovať sa“.
Už dnes každý piaty poslanec parlamentu regiónu Brusel pochádza z moslimskej kultúry, kým v roku 1989 v bruselskom parlamente mali moslimovia 0 kresiel, teraz majú 21,3 % kresiel. A ten pomer pomaly ale isto sa zvyšuje.
To, že v hlavnom meste európskej krajiny, navyše aj hlavnom meste Európskej únie , už nie je kresťanstvo prvým náboženstvom, ale jeho miesto zaujal islam, by malo byť dôvodom na znepokojenie.
V Belgicku to zrejme nikoho netrápi a tí, ktorých by to v tejto priam tragickej a bolestivej situácii malo najviac zaujímať, venujú hlavnú pozornosť požehnávaniu sodomských zväzkov.
Podobnosť s teológmi v obliehanom Konštantínopole je do oči bijúca.
A to zrejme netušia, že po Konštantínopole je teraz cieľom islamu dobytie – Ríma.
Odkiaľ to vieme? Moslimskí učenci tvrdia, že ich prorok Muhammad predpovedal dobytie Konštantínopolu aj dobytie Ríma. Prvá časť proroctva bola podľa nich splnená dobytím Konštantínopolu 29. mája 1453, teda zhruba po 700 rokoch, a teraz – podľa ich uvažovania – blíži sa doba, keď bude dobytý aj Rím. Moslimovia o tom vôbec nepochybujú, pričom nie je podstatné, či to bude o desať, dvadsať či sto rokov.
Keď bývalý turecký premiér v roku 1991 vyhlásil, že “Európania sú chorí. … Dáme im lieky. Celá Európa sa stane islamskou. Dobyjeme Rím”, väčšine moslimov nepovedal nič nové. Väčšina je tom presvedčená.
Pokiaľ ide o Belgicko, islam je už dnes prvým náboženstvom v Bruseli. Vo flámskych školách je 60 % žiakov moslimov. V meste je Mohamed najobľúbenejším menom medzi novonarodencami. Moslimovia tvoria 33,5 percenta a očakáva sa, že o takých dvadsať rokov (a možno aj skôr) budú väčšinou. V bruselskom regióne sú všetky mestá na ceste k islamizácii, vysvetľuje taliansko-belgický profesor Felice Dassetto: od Schaerbeeku so 37 percentami moslimov až po Molenbeek (39 percent) a Anderlecht (27 percent).
Riaditeľom katolíckej školy vo Flámsku je moslim. V katolíckych školách vo Flámsku sa islamu venuje viac priestoru nielen v školských textoch, ale aj v modlitebniach pre moslimov a kurzoch Koránu. Človeku to pripadá ako keby u nás na cirkevnej škole sa vyučoval „vedecký ateizmus“. V Belgicku sa nad tým už nikto nepozastavuje.
Vákuum, ktoré po sebe zanecháva kresťanstvo vypĺňa islam. Toto belgických biskupov veľmi netrápi. Naivne si myslia, že „dialógmi“ to s nimi nejako uhrajú a získajú si ich sympatie, takže keď budú menšine, moslimovia budú na nich brať ohľad.
A utvrdzuje ich v tom aj establišment krajiny. Belgická pošta v roku 2016 dokonca vydala známku, na ktorej sú vyobrazení belgickí náboženskí vodcovia – hlavný rabín krajinyAlbert Guigi, biskup Johan Bonny a imám Khalid Benhaddou, ktorá má ukázať, že napriek tomu, čo sa deje a čo ľudia počujú v správach, existujú dobré vzťahy medzi náboženstvami.
V Belgicku je kresťanstvo na konci cesty a vyzerá to, akoby sa chcelo stratiť bez boja, keďže jeho jedinou „zbraňou“ je “inkluzivita“, ktorá „nechce nikoho vylučovať“ a preto „na svojej smrteľnej posteli“ akoby ešte chcela vykonať posledný „inkluzívny čin“, ktorý, ako píše francúzsky esejista Michel Maffesoli, je “chvostom kométy éry, ktorá sa blíži ku koncu”.
Súčasná situácia v belgickej časti Cirkvi však nie je „vina“ islamu. Je to vina belgických katolíkov a najmä ich pastierov počnúc kardinálom Leom Josephom Suenensom (1904 – 1996) s malými výnimkami až po dnešok, ktorí kapitulovali pred svetom, ktorý mali evanjelizovať.
