Minulý mesiac na 56. zasadnutí Výboru OSN pre populáciu a rozvoj v New Yorku sa zástupcovia USA, Európskej únie a Kanady snažili prinútiť všetkých účastníkov zasadnutia, aby podporili interrupcie a vulgárnu sexuálnu výchovu.
Ešte pred začiatkom stretnutia v e-maili predsedovi zasadnutia, veľvyslancovi Moldavska, uviedli, že neprijmú konečný dokument, ak nebude obsahovať ich požiadavky.
Toto vydieranie nezastrašilo obhajcov života a rodiny, ktorí počas diskusie výrazne odporovali radikálnemu programu.
Inštitút Ordo Iuris využil svoje poradné postavenie v OSN a zaslal naše stanovisko účastníkom zasadnutia. Pripomenuli sme, že „reprodukčné a sexuálne práva“, ktoré sa opakujú v následných dokumentoch OSN, nie sú v súlade so skutočnými právami žien a ľudskými právami. A tým, že sa propaguje interrupcie, antikoncepciu a vulgárnu sexuálnu výchovu ako “práva žien”, ignorujú sa ich skutočné problémy.
Inštitút poukázal tiež na to, že sexuálna výchova typu C, ktorú odporúča OSN a ktorá podporuje deti v “skúmaní vlastnej sexuality”, je oveľa menej účinná ako sexuálna výchova typu A, ktorá zdôrazňuje sexuálnu abstinenciu. Krajiny, ktoré zaviedli “komplexnú sexuálnu výchovu” v súlade s odporúčaniami OSN, majú vyššiu mieru potratov u dospievajúcich, pohlavne prenosných chorôb alebo sexuálnej kriminality ako napr. v Poľsku.
Na záver veľvyslanec Moldavska poslal delegáciám návrh konečného uznesenia v predvečer ranného hlasovania o 22:30. Text obsahoval vyjadrenia, ktoré boli predtým počas búrlivých diskusií odmietnuté, a pasáže, o ktorých sa predtým vôbec nediskutovalo.
Obrancovia života a rodiny však preukázali nemenej odhodlania. V tú noc sa stretli, aby sa pripravili na ranné hlasovanie. Radikáli túto skúšku prehrali. Zástupcovia 22 krajín odmietli ideologické vydieranie. Výsledkom bolo prerušenie práce na uznesení bez prijatia konečného dokumentu alebo akčného plánu.
Toto víťazstvo dokazuje, že hoci medzi úradníkmi EÚ a OSN dominujú globálni lobisti radikálnych ideológií, stále existuje významná medzinárodná opozícia.
Podobný priebeh malo taktiež 67. zasadnutie Výboru pre postavenie žien, ktoré sa každoročne organizuje počas osláv Dňa žien.
Radikáli sa snažili zaradiť svoje požiadavky do programu zasadnutia. Obsah návrhu záverov zasadnutia propagoval vulgárnu sexuálnu výchovu a takzvané reprodukčné a sexuálne práva žien, medzi ktoré patrí aj neexistujúce “právo na interrupciu”.
Napriek obrovskému tlaku ľavicových lobistov sa podarilo vytvoriť širokú koalíciu štátov, vďaka ktorej boli z konečného dokumentu odstránené niektoré kontroverzné pasáže.
To nie je však koniec efektov našich analýz a tlaku. Na nedávnom zasadnutí Šiesteho výboru OSN Poľsko namietalo proti zmene definície pohlavia v návrhu Zmluvy o zločinoch proti ľudskosti. Ak by sa táto zmena prijala, rod by sa mohol definovať podľa radikálnych koncepcií rodovej ideológie. Je možné, že vytrvalé obhajovanie manželstva ako zväzku medzi mužom a ženou by sa potom mohlo kvalifikovať ako zločin proti ľudskosti!
Spočiatku proti projektu protestoval iba zástupca Svätej stolice.
Neskôr sa pripojil veľvyslanec Poľska. Stanovisko, ktoré uviedol, bolo v súlade s argumentmi, ktoré mu predložil Ordo Iuris. Poukázal, že návrh Zmluvy o zločinoch proti ľudskosti by mal zachovať “dohodnutú a kodifikovanú v Rímskom štatúte definíciu“ pohlavia, čo pomôže zachovať potrebnú “konzistentnosť v medzinárodnom práve”.
Počas zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve Ordo Iuris ako jediné spomenulo, že základné ľudské právo – právo na život – majú aj nenarodené deti.
Ordo Iuris vyvíja neustály tlak na poľské orgány, aby nesúhlasili so zaradením interrupcií do systému „ľudských práv“.
V septembri minulého roka zasiahli v súvislosti s rezolúciou OSN o podpore obetí sexuálneho násilia. Neexistujúce “právo na interrupciu” považovala za jedno z “ľudských práv”. Medzi ľudské práva zaradila právo “slobodne a zodpovedne rozhodovať o otázkach týkajúcich sa sexuality vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia” a jasne uviedla, že zahŕňa to aj prístup k smrtiacej potratovej tabletke a interrupcii.
Dovtedy Poľsko odmietalo uznanie práva zabíjať deti v lone matky ako “ľudské právo”. Potom patrilo medzi žiadateľov o tento projekt.
Svoje stanovisko adresovali prezidentovi, ministerstvu zahraničných vecí a veľvyslancovi pri OSN, pričom sme uviedli dôvody, prečo by sa mal návrh rezolúcie zamietnuť. Poľská delegácia, žiaľ, toto ohrozenie ignorovala a nenamietala proti nemu, takže dokument bol prijatý aklamáciou. Okrem toho nepodporila pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý predložili desiatky afrických, ázijských a juhoamerických krajín pobúrených podporou interrupcií.
V tom čase sa tvrdilo, že prijaté uznesenie nie je právne záväzné. Hoci teoreticky je to tak, v praxi nezáväzné rezolúcie OSN formujú obyčajové právo, ktoré je záväzné. Takto chcú lobisti za potraty podľa niekoľkoročnej stratégie prinútiť štáty, aby uznali interrupcie ako “ľudské právo”, hoci nepodpísali žiadnu zmluvu, ktorá by im takýto záväzok ukladala.
Konštruktívna kritika postoja poľského zástupcu viedla k zásadnej zmene. O tri mesiace neskôr sa Poľsko už nepridalo k 70 navrhovateľom ďalšej rezolúcie za interrupcie. To dokazuje, že vecný tlak má zmysel a ovplyvňuje správanie tých, ktorí sú pri moci.
Preto
kľúčom k boju za život, slobodu a rodinu môže byť tlak na naše vlády a OSN.
Zdroj: https://ordoiuris.pl/
