Čo je žena? Jednoduchá otázka. Podobné otázky sú: čo je mačka, čo je citrón, čo je voda? To vie každý. Nie je potrebné to definovať, pretože každý vie, čo to je. Je zaujímavé, že práve táto otázka je dnes vnímaná ako kontroverzná. Politici sú nad ňou v rozpakoch, novinári sa jej vyhýbajú, univerzity odmietajú
odpovedať.
Je to otázka, ktorá sa dnes na Západe nesmie klásť. Napriek tomu Matt Walsh, populárny spisovateľ, rečník a jeden z najvplyvnejších hlasov konzervatívneho hnutia v Spojených štátoch, natočil na jej základe dokumentárny film, ktorý sa stal kultúrnym fenoménom a jedným z najdiskutovanejších dokumentov roku 2022. Ukazuje, že nikto nedokázal odpovedať na jeho titulnú otázku v tweete zverejnenom pred štyrmi rokmi. Podľa Walsha “väčšina ľudí, s ktorými sme sa rozprávali, buď o tom nechcela hovoriť, alebo sa zdalo, že sú zmätení z takej jednoduchej otázky, čo je žena“. Na otázku, ako by on definoval ženu, odpovedal: “Dospelá osoba ženského pohlavia“. Walsh tiež zdôraznil: “Myslím si, že gender ideológiu možno poraziť, pretože neznesie bližšie skúmanie. Stačí trochu odvahy pozrieť jej do tváre a položiť niekoľko základných otázok.“
Ale ak nevieme, kto je žena, ako môžeme oslavovať ich sviatok? A ešte aj chrániť ich a bojovať za ich práva! Deň žien môžu logicky sláviť iba tí, ktorí chcú, aby to bol deň uctenia krásy ženskosti, materstva a ich osobitnej úlohy v rodine a spoločnosti, nie tí, ktorí sú v rozpakoch a nevedia sa vykoktať, keď majú povedať tú najsamozrejmejšiu vec.
Ľavicová „prebudená“ ideológia totiž v ženskosti vidí nanajvýš “bremeno reprodukcie”, rozdiely v platoch a boj o moc s mýtickým svetom mužskej dominancie, konflikty v rodine, v práci a v celej spoločnosti, pričom práva žien sa redukujú na odstraňovanie rozdielov medzi mužmi a ženami. Prostriedkami oslobodenia od krásneho a tradičného ženstva a materstva má byť neobmedzený prístup k interrupciám, potratovým tabletkám a vulgárna sexuálna výchova dievčat od predškolského veku, nehovoriac o „práve“ na zmenu pohlavia či rodu, akoby toto bolo naozaj to, čo dnes ženy potrebujú a nie primitívna politická ideológia.
Vyzerá to, že Medzinárodný deň žien treba opäť zasvätiť boju, tentokrát proti ideológii, aby práva žien nadobudli svoju pravú hodnotu, keďže počet hrozieb a nových pascí, ktoré sú na ženy nastražené akoby pribúdal. Je potrebné organizovať osvetu a širokú sociálnu kampaň, aby si spoločnosť uvedomila veľký problém sexualizácie obrazu žien v médiách a neobmedzeného prístupu k pornografii v súčasnosti.
Kedysi sme si mysleli, že byť ženou súvisí s biológiou, ale „experti“ nás neustále ubezpečujú, že to tak rozhodne nie je. Odpovede, ktoré Matt Walsh dostával, sa pohybovali od prázdnych fráz (žena je “kombinácia fyzických vlastností a potom toho, čo ukazuje svetu, a rodových znakov, ktoré dáva najavo”) až po stručné, ale zarážajúce (“Nemám tušenie,” hovorí žena na Pochode žien). alebo jednoducho neexistujúce (“neviem”), či beznádejne vágne (“žena je všetko a nič”).
Odpoveď, ktorú biologická veda vždy dávala, už dnes teda nemusí byť odpoveďou. Mnohí – vrátane politických strán a univerzít – sa rozlúčili so zdravým rozumom a dekonštrukciu “mužského” a “ženského” začlenili do svojho politického manifestu, či skôr kréda. Pretože je to ideológia. Prvými obeťami sú zvyčajne tí najslabší. V tomto prípade dospievajúce dievčatá. Mnohé z nich sa nenapraviteľne mrzačia a ich okolie ich v tom podporuje.
Tragédia transrodových ľudí je nesmierna. V pozadí je relativizmus a subjektivizmus, ktorý hovorí, že neexistuje objektívna pravda, žiadne meradlo, ktorým by sa dalo merať dobro a zlo, že príroda – a teda ani človek – nepodlieha prirodzenému zákonu, ale že sa s ňou dá manipulovať podľa vlastných predstáv. Príroda je však nemilosrdná: ak sa jej postavíme, dôsledky budú katastrofálne.
Režisér filmu Matt Walsh minulý rok vystúpil na Stanfordskej univerzite v rámci turné Čo je to žena, ktoré začalo pred poldruha rokom a vďaka veľkému záujmu opäť pokračoval na jar.
Nehovoril síce nijaké svetoborné veci, ba nehovoril ani nič nové, čo by sme nevedeli, ale napriek tomu oplatí sa ho počúvať. Hovoril a hovorí veci samozrejmé, ale hovorí ich presvedčivo, jasne a logicky, čo sa jeho poslucháčom páči.
Hovorí napríklad, že musíme zosúladiť vnímanie seba samého s realitou o sebe. Ak tieto dve skutočnosti nie sú vo vzájomnom súlade, potom je potrebné zmeniť vnímanie, aby zodpovedalo fyzickej realite, pretože fyzickú realitu nie je možné zmeniť. Čiže to znamená, že naše pohlavie je určené bez nášho súhlasu. Je to záležitosť prírody, je to záležitosť fyzickej reality. Nikto nemôže byť skutočne trans. Môže sa len považovať za trans alebo tvrdiť, že je trans, alebo vysloviť slovo trans, ale v skutočnosti ním nemôže byť.
Gender ideológia stojí na presvedčení, že pohlavie je tekuté, že si môžeme vybrať, či sa budeme identifikovať ako muž alebo žena, že muži môžu rodiť deti a ženy môžu mať penisy. Preto je táto ideológia šialená, jedovatá a deštruktívna.
(Ak by video nešlo spustiť, kliknite tu)
Podľa Matta Walsha majú zástancovia gender ideológie v podstate päť hlavných argumentov, ktoré proti nemu zástancovia transgenderizmu obvykle vznášajú. Sú nelogické, ale veľmi bežné.
Napríklad námietka číslo dva znie: Súčasťou vašej (teda Walshovej) definície ženy je, že ženy môžu otehotnieť. Ale čo ženy, ktoré otehotnieť nemôžu? Nevyvracia existencia neplodných žien celú rodovú binárnosť?
Walshova odpoveď: Netvrdím, že každá žena na svete môže otehotnieť, samozrejme. Tvrdím len to, že ženy vďaka svojej prirodzenosti môžu otehotnieť. Žena je osoba, pre ktorú je prirodzene môcť otehotnieť. Inými slovami, pre ženu je prirodzené otehotnieť. Ak ste taká osoba, pre ktorú by bolo prirodzené otehotnieť, potom ste žena. Je to čosi, čo môžu robiť iba ženy, nikto iný. Podobne by som mohol opísať človeka, keď poviem, že je to tvor, ktorý chodí na dvoch nohách. Ľudské bytosti sú dvojnohé. Povieme azda, že táto definícia neplatí len preto, že dojčatá chodiť nevedia a niektorí ľudia nemajú nohy? Spochybňuje existencia amputovaných končatín a dojčiat samotný pojem, že ľudia majú dve nohy?
Vek, choroba, genetická chyba alebo iné okolnosti môžu niektorým ženám a niektorým mužom znemožniť účasť na rozmnožovaní. To však vôbec ani trochu nespochybňuje naše chápanie pohlaví alebo ich definície. Každá žena má byť prirodzene schopná otehotnieť, pokiaľ jej v tom nebráni vek alebo nemá nejaký zdravotný problém.
Ale žena, ktorá je v plodnom veku a má 28 rokov, a ak nemôže otehotnieť, tak ide k lekárovi a povie: Doktor, nemôžem otehotnieť. A on urobí nejaké testy a pozrie sa na vec. A väčšinou jej bude schopný povedať: aha, tak toto je ten problém, či to dokáže odstrániť alebo nie, on dokáže identifikovať problém a bude vedieť, že je tu problém. Toto je to, čomu sa hovorí výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Na druhej strane, ak pôjdem ja k lekárovi a poviem: Doktor, nemôžem otehotnieť, nebude sa pozerať na to, či nie je niečo v neporiadku s mojím telom, ale bude chcieť vedieť, či nie je niečo v neporiadku s mojou hlavou.
Takto odpovedá na ďalšie námietky a na záver vystúpenia hovorí: V prvom rade obhajujem základnú, samozrejmú pravdu. Na pochopenie základných právd človek nepotrebuje doktorát. Dnes sa zdá, že človek by skôr nemal mať doktorát, aby pochopil základné pravdy.
Začína byť jasné, že ak sú muži a ženy v
psychike verejnosti a v práve nerozlíšiteľní a zameniteľní, potom matky nie
sú predsa ničím výnimočným. Nemýľme sa, materstvo nie je len jedným
z ďalších cieľov militantného ateizmu skrývajúceho sa za transgenderovou
ideológiou. Je to konečný cieľ. Deklarovaným cieľom je zničiť rodinu, a
to sa dá najvýraznejšie dosiahnuť odstránením ženy, odstránením matky.
