Pohotová odpoveď pápeža Františka pátrovi Jamesovi Martinovi, SJ
Dňa 25. januára svetová agentúra Associated Press zverejnila obšírny exkluzívny rozhovor s pápežom Františkom dotýkajúci sa viacerých tém, ako je synodálny proces, pápežovo zdravie, svet posadnutý zbraňami, zneužívanie, ktorého sa dlhé roky dopúšťal páter Rupnik a, samozrejme, nemohla chýbať homosexualita, ktorá sa potom v titulkoch médií na celom svete objavovala na prvom mieste. Svätý Otec v rozhovore o.i. zdôraznil, že homosexualita nie je trestný čin, „iba“ hriech. (Samozrejme, že časticu „iba“ nepoužil, ale väčšina ľudí to takto vnímala.) To, žeby homosexualita mala byť hriechom, sa však nepozdávalo pátrovi Jamesovi Martinovi, SJ, ktorý sa hneď obrátil na pontifika s prosbou o objasnenie.
Na odpoveď nemusel dlho čakať, Svätý Otec mu do šiestich hodín vlastnou rukou napísal odpoveď, v ktorej upresnil, že hriechom je každý sexuálny akt mimo manželstva. Ak by bolo zostalo iba pri tomto konštatovaní, bolo by to viac-menej v poriadku a zostal by iba zmiešaný dojem, načo bolo dobré obracať na pápeža s takou triviálnou vecou. Svätý Otec však na vysvetlenie dodal, že “samozrejme, treba zvážiť okolnosti, ktoré môžu znížiť alebo odstrániť vinu.” Jamesovi Martinovi SJ, spadol kameň zo srdca a túto odpoveď pohotovo zverejnil na webovej stránke “Outreach“, ktorá o sebe tvrdí, že je “katolíckym zdrojom informácií o LGBTQ”.
Problém je v tom, že toto spontánne upresnenie je v rozpore s encyklikou sv. Jána Pavla II. Veritatis splendor:
Preto okolnosti či úmysly nikdy nebudú môcť vnútorne zlý skutok zmeniť kvôli jeho predmetu na skutok “subjektívne” bezúhonný alebo taký, ktorého voľbu možno ospravedlniť. (81)
Kardinál McElroy: inkluzivita za každú cenu
Iba niekoľko dní po tomto rozhovore čerstvo vymenovaný americký kardinál Robert McElroy zo San Diega vyvolal širokú diskusiu medzi katolíkmi svojím článkom, o tom, že prijímanie by mali dostávať aj rozvedení, ktorí uzavreli nové manželstvo, ako aj homosexuáli, ktorí majú intímny vzťah. Ba podľa kardinála treba upustiť aj od učenia, že všetky sexuálne akty mimo manželstva sú ťažkým hriechom. Kardinál je taktiež presvedčený, že nastal čas zaviesť diakonát pre ženy a tiež hovoriť o kňazstve žien, čo podľa jeho názoru bude jednou z najťažších otázok, ktorým budú čeliť medzinárodné synody v rokoch 2023 a 2024. Kardinál toto tvrdí napriek tomu, že ide o dvetisícročnú Tradíciu a sv. Ján Pavol II v apoštolskom liste “Ordinatio sacerdotalis” z roku 1994 otázku svätenia žien definitívne vylúčil.
V článku amerického kardinála je aj veta, ktorá mnohým vyrazila dych:
Je démonickým tajomstvom ľudskej duše, prečo toľko mužov a žien prechováva hlbokú nevraživosť voči členom spoločenstiev L.G.B.T.
Pán kardinál používa rovnaký slovník ako svetskí aktivisti LGBT, ktorý akokoľvek mierny prejav kritiky či nesúhlasu s nimi považujú za prejav nenávisti. Akoby nesúhlas s rovnakopohlavnými manželstvami robil z človeka démona.
Vyzerá to, že kardinál Katolíckej cirkvi už za démonický nepovažuje hriech, ale odpor voči nemu, nie ideológiu, ktorá ľudí zvádza o tom, čo je dobré alebo zlé, prirodzené alebo proti prirodzenosti, ale odpor voči tomuto životnému štýlu založenému na hriechu.
“Rastúci rozpor s víziou inklúzie a spoločnej spolupatričnosti Cirkvi spočíva v náraste polarizácie v živote Cirkvi v Spojených štátoch a v štruktúrach vylúčenia, ktoré vybudovala,” píše kardinál.
Kardinál Robert W. McElroy nám poskytol doteraz asi najjasnejšie vyjadrenie vysokopostaveného preláta tešiaceho sa priazni pápeža Františka, o čo vlastne v tejto synodálnej záležitosti ide: slovami amerického kňaza Raymonda J. de Souzu – synodálny proces “rozširovania stanu” zrejme zahŕňa aj pozývanie líšok do doktrinálneho kurína.
Aj keď pápež František nie je ani zďaleka taký radikálny, ako si to o ňom myslia mnohí jeho najhlasnejší priaznivci, nepopierateľným faktom je, že vyzdvihuje, povyšuje a obklopuje sa ľuďmi, ktorí teda radikálni sú.
Nech už kardinál týmto článkom zamýšľal dosiahnuť čokoľvek, jedným z jeho dôsledkov je ďalšie potvrdenie obáv, že synoda o synodalite je len akýmsi trójskym koňom pre odklon od katolíckej náuky.
Organizátori synody: synoda nemá skrytú agendu
Toto neuniklo pozornosti hlavných organizátorov synody o synodalite a aby tento pocit hraničiaci s istotou nejako rozptýlili, napísali biskupom sveta list, v ktorom ich ubezpečujú, že synoda nemá žiadnu skrytú agendu, a žiadajú ich o podporu prípravného procesu.
Kardináli Mario Grech a Jean Claude Hollerich – ktorí sú generálnym sekretárom, resp. relátorom synody – v liste biskupom odkazujú, že do diskusií na októbrovom celosvetovom zasadnutí synody nebudú “skryto vnášané žiadne témy”, ktoré by sa niekto snažil “zneužiť zhromaždenie a ignorovať konzultácie s Božím ľudom”.
Vyzerá to, že tento nezvyčajný list vedúcich predstaviteľov synody je odpoveďou na podozrenia, že prípravné fázy synody boli zinscenované a celý proces riadili osoby, ktorí dúfali, že synodu nasmerujú k vopred stanoveným výsledkom
Kardináli vo svojom liste zdôrazňujú jedinú tému synody: “Pre synodálnu Cirkev: spoločenstvo, účasť, poslanie”. “Toto je teda jediná téma, ktorú sme povolaní skúmať v každej z fáz procesu.” Výlučné zameranie na túto tému vylučuje možnosť, že by iné témy “skryto zavádzali” tí, ktorí by chceli “zneužiť zhromaždenie a nebrať ohľad na konzultácie s Božím ľudom”.
Človek by im aj rád veril, ak by kardinál Jean-Claude Hollerich, generálny relátor synody o synodalite, nebol nedávno vyhlásil, že tisícročné odsúdenie sodomie zo strany Cirkvi je v súčasnosti “falošné”, pretože “sociologicko-vedecký základ tohto učenia už nie je správny”, čo nebohý austrálsky kardinál George Pell označil za “výslovnú herézu”.
Kontinentálne zhromaždenie Synody o synodalite v Prahe
Tento list biskupi dostali iba niekoľko dní pred kontinentálnym zhromaždením Synody o synodalite, ktoré za Európu sa má konať v Prahe od 5. do 12. februára. Synoda o synodalite vstupuje do novej fázy a 5. februára sa v Prahe začína rokovanie, na ktorom sa zíde asi šesťsto delegátov z 39 episkopátov z celej Európy.
Či si to uvedomujeme alebo nie, toto stretnutie v Prahe, sa bude konať v atmosfére veľkých kontroverzií. Východiskovým bodom európskeho stretnutia bude pracovný Dokument pre kontinentálnu etapu z októbra 2022, ktorý zverejnil Vatikán, a ktorý hovorí okrem iného o diakonáte pre ženy, novom prístupe k homosexuálom, rozvedeným v nových vzťahoch a polygamistom. To okrem iného implicitne zahŕňa požehnávanie zväzkov rozvedených a homosexuálnych zväzkov a pripustenie takýchto osôb k svätému prijímaniu. To je kontext celej tejto diskusie. Tento dokument hovorí aj o zmenách v liturgii, ktorá by sa stala synodálnejšou a nebola by príliš zameraná na celebranta. Išlo by teda o akúsi veľmi silnú prestavbu katolíckej liturgie, aby do nej mali laici oveľa väčšie slovo ako teraz a aby kňazi boli nejakým spôsobom odsunutí do úzadia.
O tom všetkom sa bude diskutovať na Synode o synodalite, na ktorej sa okrem Slovákov či Poliakov zúčastnia aj Nemci so svojou precízne prepracovanou agendou zo Synodálnej cesty a ich podporovatelia, Rakúšania, Švajčiari, Belgičania, Holanďania, niektorí Angličania, Íri, niektorí Taliani, Španieli, Francúzi, Portugalci, pretože takéto revolučné hlasy sa už ozývajú odvšadiaľ.
Duchovné cvičenia vedené propagátorom LGBT ideológie
Už len čerešničkou na torte je správa o tom, že anglický dominikán a teológ Timothy Radcliffe, podľa správy TK KBS „jeden z najvýraznejších teológov súčasnej Cirkvi“, by mal v októbri 2023 viesť trojdňové rekolekcie, ktorými sa začne zasadnutie biskupskej synody vo Vatikáne od 4. do 29. októbra 2023.
Nie každý vie, že Radcliffe bol v rokoch 1992 až 2001 magistrom dominikánskeho rádu, ale jeho meno je pravdepodobne známejšie pre jeho výraznú a vytrvalú propagáciu LGBT ideológie v rozpore s katolíckym učením.
Radcliffe bol jedným z pravidelných celebrantov LGBT omší, ktoré sa konali v Londýne, povestných “omší v Soho”. Je tiež zástancom toho, aby rozvedení a “znovu zosobášení” mohli prijímať sväté prijímanie, najmä vo svetle kontroverznej exhortácie pápeža Františka Amoris Laetitia. V roku 2013 napríklad napísal že homosexualitu treba chápať vo svetle Kristovho daru seba samého v Eucharistii.
Žeby mali niektoré „zlé jazyky“ pravdu, že Synoda o synodalite má byť predovšekým o homosexualite?
